Počas prvých šiestich mesiacov roka 2025 dominovali správam v médiách strach, nenávisť a názory, ktoré spoločnosť rozdeľujú. Aktivisti a aktivistky na celom svete však neúnavne pracujú na tom, aby vo svete prevládla nádej. Preto vám prinášame dobré správy z prvého polroka 2025. Prečítajte si o niekoľkých ľudskoprávnych úspechoch, ktoré sa od januára do júna podarilo dosiahnuť aj vďaka vašej podpore.
Dobré správy z januára
Afganistan
Amnesty International v roku 2023 zverejnila správu o vojne Talibanu proti ženám. Na základe zistení správy prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) podal žiadosť o vydanie zatykačov na lídra hnutia Taliban a predsedu najvyššieho súdu s podozrením na spáchanie zločinov proti ľudskosti.
Prokurátor obvinil lídra Talibanu a predsedu najvyššieho súdu, že od návratu hnutia k moci v auguste 2021 prenasledujú ženy, dievčatá a LGBTI+ ľudí. Prokurátor ICC požiadal o vydanie zatykačov v Afganistane prvýkrát od roku 2003, keď sa krajina stala členom ICC.
Čile
Súd v Čile 2. januára odsúdil na trest odňatia slobody dvoch policajtov, ktorí strieľali na aktivistu Renza Inostroza, pričom ho oslepili na jedno oko. Súd dospel k záveru, že policajti svojím konaním porušili vnútroštátne predpisy aj medzinárodné záväzky krajiny. Tento rozsudok predstavuje precedens v boji za zabezpečenie toho, aby čilský justičný systém trestne stíhal policajtov, ktorí konajú nezákonne. Tento rozsudok nadväzuje na prelomovú správu Amnesty International s názvom Eyes on Chile (Zrak upretý na Čile). Správa analyzuje vzorce správania a jednotlivé prípady policajného násilia počas sociálnych nepokojov, ktoré vypukli v Čile v októbri 2019. Súčasťou správy bol aj Renzov prípad.
Kamerun
Dorgelesse Nguessan, slobodnú matku a kaderníčku, ktorú v roku 2020 svojvoľne zatkli za účasť na pokojnom proteste, 16. januára prepustili na slobodu. Dorgelesse Nguessan, ktorá má 39 rokov, nikdy nebola politicky aktívna. Zapojila sa však do protestu v Douale, pretože sa začala obávať stúpajúcich životných nákladov. Okrem iného ju obvinili zo „vzbury“ a „verejných demonštrácií“ a 7. decembra 2021 ju vojenský súd odsúdil na päť rokov väzenia.
Slobodu pre Dorgelesse žiadali počas Maratónu písania listov 2022 tisíce ľudí na celom svete. Amnesty tiež Dorgelesse a jej rodine poskytla krátkodobú pomoc v ťažkých chvíľach počas jej väzby. Odvolací súd jej 16. januára 2025 po niekoľkých postúpeniach znížil trest.
Ďakujem vám za všetko úsilie, ktoré ste vynaložili počas môjho svojvoľného zadržania. Ďakujem tým, ktorí priamo alebo nepriamo pracujú pre vašu organizáciu a prispeli k môjmu prepusteniu.
Dorgelesse Nguessan
Saudská Arábia
Amnesty International v januári a februári doviedla do úspešného konca kampane za prepustenie viacerých obrancov a obrankýň ľudských práv v Saudskej Arábii. 7. januára podmienečne prepustili obrancu ľudských práv a bývalého väzňa svedomia Mohammeda al-Qahtaniho. Aktivista strávil 12 rokov vo väzení za svoju činnosť v oblasti ľudských práv. V polovici februára prepustili na slobodu nespravodlivo väzneného 47-ročného učiteľa Asaada bin Nassera al-Ghamdiho. Asaada zatkli v roku 2022 a Špecializovaný trestný súd (SCC), notorický známy nespravodlivými rozsudkami, ho pôvodne odsúdil na 20 rokov väzenia za príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých kritizoval vládny program Vízia 2030. Dňa 10. februára 2025 z väzenia prepustili aj doktorandku univerzity v Leedsi a matku dvoch detí Salmu al-Shehab. Salma strávila viac ako štyri roky vo väzení na základe obvinení z terorizmu za zverejňovanie tweetov na podporu práv žien. Aktivistku počas hrubo nespravodlivého procesu odsúdil už zmienený SCC.
USA
USA uvalili sankcie na viacero spoločností, ktoré prevážali zbrane do Sudánu a Dárfúru. Tieto sankcie nadväzujú na inovatívnu správu Amnesty z júla 2024, ktorá kombinovala údaje o obchodných transakciách a analýzu videozáznamov s cieľom ukázať, ako neustály dovoz zbraní vyrobených v zahraničí prispieva k neustávajúcemu utrpeniu civilného obyvateľstva v Sudáne.
Leonard Peltier, aktivista za práva pôvodných amerických komunít, strávil takmer 50 rokov vo väzení za zločin, ktorý podľa svojho tvrdenia nespáchal. Tento prípad sprevádzali vážne obavy o spravodlivosť súdneho procesu a rozsudku. Na prepustenie Leonarda Peltiera vyzývali pôvodné národy, nositelia Nobelovej ceny za mier, bývalí agenti FBI, a mnohí ďalší ľudia vrátane bývalého prokurátora Jamesa Reynoldsa, ktorého úrad viedol trestné stíhanie voči aktivistovi. Členovia a členky Amnesty International dlhodobo bojovali za jeho prepustenie a pred dvomi rokmi vyzvali prezidenta Bidena, aby Leonardovi Peltierovi udelil milosť. Prezident Biden v posledných chvíľach svojho mandátu zmiernil Peltierov doživotný trest odňatia slobody na domáce väzenie. Amnesty mu nedávno ponúkla krátkodobú pomoc, aby sa po prepustení na slobodu mohol postaviť na nohy.
Dobré správy z februára
Alžírsko
Alžírsky prezident Abd al-Madžíd Tabbún oznámil sériu konkrétnych opatrení na boj proti násiliu páchanému na ženách a prešiel tak od sľubov k činom. Túto zmenu sa podarilo dosiahnuť aj vďaka neúnavnej advokačnej práci Amnesty International Alžírsko a viacerých národných organizácií za práva žien.
Ministerstvo solidarity odvtedy spustilo celoštátnu bezplatnú linku pomoci, ktorá je k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Linka umožňuje ľuďom prežívajúcim násilie nahlásiť zneužívanie. Pracovníctvo linky ich zároveň odkáže na príslušné podporné služby a v prípade ohrozenia im pomôže získať núdzovú pomoc. Táto linka sa od svojho spustenia opakovane osvedčila. Okrem toho vznikla Príručka pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia. Príručku vydali v arabčine a angličtine a v súčasnosti ju zodpovedné orgány distribuujú naprieč krajinou. Štát tiež oznámil ďalšie plánované právne opatrenia vrátane možnosti vydať okamžitý zákaz približovania sa pre páchateľov násilia.
Benin
Tisíce beninských rodín žijúcich v pobrežných oblastiach zažívajú nekonečnú nočnú moru. V mene rozvoja turistického ruchu ich nútene vysídlili bez priznania riadneho odškodnenia. V decembri 2023 Amnesty zverejnila správu o nútených vysťahovaniach v Benine a následne viedla kampaň za riadne odškodnenie ľudí, ktorých nútene vysťahovali. To sa ukázalo ako kľúčové, pretože vo februári 2025 úrady verejne vyzvali ľudí, ktorí čakajú odškodnenie, aby sa prihlásili a štát mohol ich prípady individuálne posúdiť. Národná agentúra pre pozemky a majetok tiež požiadala Amnesty International o zoznam osôb, ktoré podľa jej zistení nedostali primerané odškodnenie.
Čína/ Maroko
„Veľmi vám všetkým ďakujem. Bez vašej pomoci by sme môjho manžela nezachránili,“ uviedla Zaynura Hasan, manželka nespravodlivo väzneného Idrisa Hasana po jeho prepustení na slobodu. Idris Hasan je etnický Ujgur, ktorého tri a pol roka zadržiavali v Maroku, kde žije, a vyhrážali sa mu, že ho vydajú do Číny. Vo februári ho konečne prepustili na slobodu.
Veľmi vám všetkým ďakujem. Bez vašej pomoci by sme môjho manžela nezachránili.
Zaynura Hasan
Senegal
Senegalská vláda umožnila Amnesty International, aby poskytla podporu a pomoc ľuďom, ktorých zatkli za účasť na protestoch, ako aj osobám, ktoré za účasť na protestoch zadržiavali v minulosti.
Amnesty International od roku 2021 upozorňuje na nezákonné použitie sily bezpečnostnými zložkami počas protestov a žiada nápravu. Organizácia zostavila zoznam osôb, ktorých pri potlačení protestov zabili, a odsúdila svojvoľné zadržanie stoviek ľudí za účasť na protestoch alebo ich propagáciu. Podľa údajov, ktoré sa Amnesty International a ďalším organizáciám občianskej spoločnosti podarilo získať, štátne zložky pri potláčaní protestov zabili najmenej 65 ľudí, väčšinu z nich strelnými zbraňami. Najmenej 1 000 ďalších ľudí utrpelo zranenia a minimálne 2 000 ľudí zadržali.
Amnesty International naďalej vyzýva na zrušenie zákona o amnestiách, ktorého prijatím predošlá vláda de iure ospravedlnila a utajila udalosti počas protestov vrátane smrtiaceho násilia, ktorého sa polícia dopustila voči protestujúcim. Organizácia tiež vyzýva na vyvodenie zodpovednosti a odškodnenie preživších a rodinných príslušníkov preživších a obetí.
Srbsko
Nedávny výskum Amnesty International odhalil, ako srbské policajné a spravodajské orgány používajú pokročilý špionážny softvér spolu s forenznými produktmi pre mobilné telefóny na nezákonné sledovanie novinárov, environmentálnych aktivistiek a ďalších osôb v rámci tajnej sledovacej kampane. Výskumná správa dokumentuje, ako sa forenzné produkty izraelskej spoločnosti Cellebrite používajú na získavanie údajov z mobilných zariadení novinárov a aktivistov. Odhaľuje tiež, ako srbská polícia a Bezpečnostná informačná agentúra (Bezbednosno-informativna Agencija, BIA) tajne infikovali zariadenia jednotlivcov počas zadržania alebo policajných výsluchov a výpovedí. Do zariadení im nainštalovali špionážny systém NoviSpy vytvorený na objednávku.
Spoločnosť Cellebrite vo februári oznámila, že v priamej nadväznosti na výskum Amnesty International prestane poskytovať svoje digitálne forenzné produkty niektorým zákazníkom v Srbsku. Srbský prokurátor pre technologickú kriminalitu, ombudsman aj komisár pre ochranu údajov zároveň spustili samostatné vyšetrovania. Toto významné ľudskoprávne víťazstvo by bez výskumu Amnesty International nebolo možné dosiahnuť.
Turecko
Po takmer ôsmich rokoch trestného stíhania turecký súd konečne zbavil obvinení bývalého predsedu tureckej sekcie Amnesty International a právnika v oblasti práv ľudí na úteku Tanera Kılıça. Kılıça zatkli v júni 2017 a následne ho väznili viac ako 14 mesiacov. V roku 2020 ho napriek absencii dôveryhodných dôkazov nespravodlivo odsúdili. Za „členstvo v teroristickej organizácii“ mu hrozilo viac ako šesť rokov väzenia. V čase, keď sa vyrovnávali s ťažkosťami spojenými s jeho uväznením, Amnesty poskytla pomoc Kılıçovi a jeho rodine.
Táto nočná mora, ktorá trvala takmer osem rokov, je konečne za mnou… Jediné, čím som si bol počas celého procesu istý, bolo, že mám pravdu a som nevinný. Podpora z celého sveta mi pritom dodávala silu. Ďakujem všetkým, ktorí ste sa za mňa postavili.
Taner Kılıç
Dobré správy z marca
Latinská Amerika
Brazílsky súd v prelomovom rozsudku z marca uznal herca Juana Darthésa vinným zo sexuálneho násilia voči argentínskej herečke Thelme Fardin. Fardin Darhésa v roku 2018 obvinila zo zneužívania, ktorého sa dopustil, keď mala 16 rokov. Amnesty počas celého konania poskytovala Thelme podporu a pokryla jej náklady na dopravu a psychosociálnu podporu. Tento rozsudok vytvára dôležitý precedens v prípadoch sexuálneho násilia v regióne. Súdny spor trval päť rokov a prebiehal v troch krajinách.
Dnes sa môžem pozrieť do očí svojmu 16-ročnému ja a povedať, že sme to dokázali.
Thelma Fardin
Filipíny
Polícia na základe zatykača, ktorý vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) za zločiny proti ľudskosti, zatkla bývalého filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho. Počas Duterteho „vojny proti drogám“ polícia a ozbrojené osoby podozrivé z napojenia na políciu nezákonne zabili tisíce ľudí, prevažne z chudobných a marginalizovaných komunít. Amnesty vyzývala na Duterteho zatknutie niekoľko rokov a rozsudok označila za „dlho očakávaný a monumentálny krok k spravodlivosti“. Duterteho čaká súdne pojednávanie pred ICC.
Sierra Leone
Úrady 4. marca prepustili z väzby a zbavili obvinení hviezdu reality show Hawu Hunt. Hunt zatkli v živom vysielaní v decembri 2024 a obvinili ju z počítačovej kriminality, ktorej sa údajne dopustila spolu s urážkou prezidenta a prvej dámy prostredníctvom videa, ktoré uverejnila na sociálnych sieťach. Amnesty International vyzvala úrady, aby Hunt prepustili a zabezpečili dodržiavanie jej práv.
V jednom z mála telefonátov, ktoré mi s mamou počas jej väzby umožnili, som jej povedala, ako sa za ňu Amnesty International postavila. Nielen ona, ale aj celá naša rodina bola touto podporou veľmi dojatá. Veríme, že táto podpora zohrala kľúčovú úlohu v jej prepustení.
Alicia Hunt, dcéra Hawy Hunt
Turecko
Hnutie Sobotné matky / Sobotní ľudia združuje matky a rodiny obetí násilných zmiznutí v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Sobotné matky od mája 1995 každú sobotu na tom istom mieste organizujú pokojné pietne stretnutia. Na jubilejné 700. zhromaždenie, ktoré sa konalo 25. augusta 2018, vydal guvernér okresu Beyoğlu zákaz na základe nepravdivého odôvodnenia, že 48 hodín pred zhromaždením o ňom neboli informované príslušné úrady.
Polícia zhromaždenie rozohnala slzotvorným plynom a vodnými delami a zadržala 46 ľudí, ktorých neskôr prepustila. O dva roky neskôr, v roku 2020, ich však obvinila z „účasti na nezákonných zhromaždeniach a pochodoch bez zbraní“ a z toho, že „sa napriek varovaniu nerozišli“.
Vďaka odhodlaniu členstva hnutia a ich podporovateľstva vrátane Amnesty International, ktorá im poskytla právnu pomoc, v marci 2025 všetky nespravodlivo stíhané osoby oslobodili.
Dobré správy z apríla
USA
Imigračné úrady USA 17. marca zadržali Alberta, otca štvorčlennej venezuelskej rodiny, a oddelili ho od manželky a dvoch detí. Napriek tomu, že rodina mala podané žiadosti o azyl, Alberta obvinili z „nezákonného“ vstupu do USA. Jeho prípad je príkladom toho, ako Trumpova administratíva uplatňuje ustanovenie imigračného zákona skôr pri prenasledovaní jednotlivcov a rodín, ktoré žijú v Spojených štátoch už roky, než voči ľuďom, ktorí americko-mexickú hranicu prekročili len nedávno. Na základe výziev Amnesty International 21. apríla Alberta prepustili na kauciu z väzby ICE, aby sa mohol vrátiť k svojej rodine.
Dobré správy z mája
Čile
V roku 2019 počas sociálnych nepokojov v meste La Serena v Čile armádny kapitán zastrelil účastníka protestov, Romaria Veloza. Policajta, ktorý Veloza zastrelil, v máji 2025 uväznili, čím vznikol precedens v prípadoch porušovania ľudských práv zo strany štátnych orgánov. Policajná beztrestnosť však pretrváva aj napriek tomuto ľuskoprávnemu víťazstvu. Romario Veloz bol jednou z obetí policajného násilia v Čile, ktorému sa Amnesty International venovala v správe s názvom Eyes on Chile z roku 2020. Amnesty poskytla podporu Romariovej dcére vrátane prístupu ku vzdelaniu a pokrytiu právnych nákladov rodiny počas úsilia dosiahnuť spravodlivosť.
Amnesty International bola okrem toho súčasťou poradného orgánu pre reformu polície, napísala listy čilskému prezidentovi a poskytla médiám množstvo rozhovorov o policajnom násilí. Neúnavná kampaň Amnesty International Čile zároveň pomohla zastaviť používanie paralyzérov políciou v Čile.
Pobrežie Slonoviny
Ghislain Duggary Assy je tajomník odborového zväzu Movement of Teachers for the Dignity Dynamic. Vďaka medzinárodnému tlaku, ktorý sa Amnesty International podarilo vyvinúť, ho 7. mája dočasne prepustili na slobodu. O mesiac skôr ho však odsúdili na dva roky väzenia výlučne za to, že vyzval na štrajk učiteľov a učiteliek základných a stredných škôl.
Amnesty International odsúdila hrubé porušovanie práv pracujúcich na Pobreží Slonoviny, najmä práva na štrajk a práva na slobodu združovania. Organizácia aj naďalej žiada bezpodmienečné prepustenie Assyho.
Grécko
Pred dvomi rokmi prišlo pri potopení lode Pylos o život viac 600 ľudí na úteku. V súčasnosti 17 príslušníkov gréckej pobrežnej stráže čelí obvineniam zo zodpovednosti za prevrátenie lode, vystavenie posádky nebezpečenstvu a neposkytnutie pomoci. Tieto udalosti môžu viesť k vyvodeniu zodpovednosti za najhoršiu lodnú haváriu v Stredozemnom mori za posledné roky. Amnesty International neúnavne advokuje a vedie kampaň za spravodlivé vyšetrenie tohto prípadu.
Turecko
Afganský žiadateľ o azyl Tabriz Saifi je slepý v dôsledku chronického cukrovkového ochorenia a trikrát týždenne potrebuje dialýzu. Turecké orgány 28. februára zamietli jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, v dôsledku čoho stratil prístup k život zachraňujúcej zdravotnej starostlivosti. Amnesty International okamžite spustila naliehavú výzvu, v ktorej vyzvala na zrušenie tohto rozhodnutia. 2. mája úrady Saifiho rodinu informovali, že rozhodnutie zrušili a Saifimu obnovili štatút žiadateľa o azyl s plnohodnotným prístupom k bezplatnej zdravotnej starostlivosti.
Dobré správy z júna
Argentína
Argentínsky súd uložil súkromnej zdravotnej poisťovni pokutu viac ako 4 000 USD za to, že žene, pre ktorú tehotenstvo predstavovalo vážne zdravotné riziko, odmietla uhradiť náklady na legálnu interrupciu. Toto konanie jasne porušilo zákon o reprodukčných právach. Amnesty International Argentína poskytla žalujúcej strane právne poradenstvo a zdôraznila, že takéto rozhodnutia posilňujú potrebu zaručiť prístup k legálnej interrupcii ako právo, a nie ako výnimku podliehajúcu individuálnemu alebo inštitucionálnemu uváženiu.
Rada Európy
Po dlhodobom úsilí Amnesty International a Omega Research Foundation prijal Riadiaci výbor Rady Európy pre ľudské práva (CDDH) správu o opatreniach proti obchodovaniu s tovarom používaným na vykonávanie trestu smrti, mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie.
Fínsko
Sámovia sú skupina pôvodného obyvateľstva pochádzajúca z regiónu Sápmi, ktorý sa rozprestiera v severných častiach Nórska, Švédska, Fínska a na polostrove Kola v Rusku. Táto skupina populácie roky čelila porušovaniu ľudských práv. Na základe výziev Amnesty International a ďalších organizácií fínsky parlament v júni schválil novelu zákona o sámskom parlamente. Novelizovaný zákon posilňuje právo pôvodného sámskeho obyvateľstva na sebaurčenie a zlepšuje fungovanie ich parlamentu. Odstraňuje tiež porušovanie ľudských práv, na ktoré poukázali medzinárodné orgány pre ľudské práva.
Gruzínsko
Po mesiacoch verejného tlaku, protestov a súdnych konaní gruzínske ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že ukončí ponižujúcu prax úplného vyzliekania zadržaných osôb pri telesných prehliadkach. Rozhodnutie nasledovalo po žalobe verejného obhajcu z februára, správe Amnesty International odsudzujúcej túto prax ako ponižujúcu a nezákonnú, ako aj po videu gruzínskej umelkyne a aktivistky Kristiny Botkoveli, ktorú po účasti na protestoch štátne orgány podrobili nútenej telesnej prehliadke, obťažovaniu a vyhrážkam.
Maďarsko
28. júna sa napriek reštriktívnym zákonom a hrozbe policajného zásahu uskutočnil Budapeštiansky Pride. Približne 200 000 ľudí vrátane viac ako 280 aktivistov a zamestnankýň Amnesty International z Maďarska a 22 ďalších krajín pokojne požadovalo rovnosť a právo na zhromažďovanie. Budapešť tento rok zažila najväčší Pride za posledných 30 rokov. Podujatie symbolizovalo silný verejný odpor voči diskriminácii a ukázalo odolnosť maďarskej LGBTI+ komunity. Kampaň Amnesty Let Pride March pomohla zvýšiť povedomie, zmobilizovať aktivistov a aktivistky a vyzvať políciu, aby rešpektovala pokojný protest. Viac ako 120 000 podpisov petície a prejavov solidarity z celého sveta ukázalo, že solidarita dokáže prekonať útlak, hoci práva LGBTI+ ľudí v Maďarsku sú stále spochybňované.
Nigéria/Spojené kráľovstvo
Po desaťročnom boji za spravodlivosť britský súd rozhodol, že spoločnosť Shell môže čeliť trestnoprávnej zodpovednosti za ropné škvrny a úniky, ktoré nezlikvidovala v delte rieky Niger – bez ohľadu na to, ako dávno k nim došlo.
Tento rozsudok je dôležitým krokom k dosiahnutiu spravodlivosti pre komunity v delte rieky Niger a zásadnou príležitosťou, aby spoločnosť Shell zaplatila za ničivé znečistenie, ktoré spôsobila na územiach komunít Ogale a Bille.
Súbežne s týmto rozhodnutím nigérijská vláda udelila milosť tzv. Ogonskej deviatke. Nigérijská vláda pred 30 rokmi popravila skupinu aktivistov na čele so spisovateľom a aktivistom Kenom Saro-Wiwom. Vláda sa tak pokúšala zakryť zločiny spoločnosti Shell a ďalších ropných spoločností, ktoré ničili životy a živobytie desaťtisícom ľudí v delte rieky Niger. Nigérijská vláda musí okrem toho formálne uznať, že popravení aktivisti boli nevinní a post mortem ich zbaviť nespravodlivých obvinení.
Amnesty už roky podporuje a bojuje za spravodlivosť pre Ogonskú deviatku a prostredníctvom série správ dokumentuje ničivé následky, ktoré po sebe zanechala spoločnosť Shell. Hoci ide o pozitívne výsledky, na zabezpečenie spravodlivosti pre komunity v delte rieky Niger treba urobiť oveľa viac. Okrem iného musia spoločnosť Shell a ďalšie ropné spoločnosti niesť zodpovednosť za škody, ktoré spôsobili a naďalej spôsobujú – a Amnesty bude pri tom na každom kroku!
Ukrajina
24. júna prezident Volodymyr Zelenskyj a generálny tajomník Rady Európy Alain Berset podpísali dohodu o zriadení Špeciálneho tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine v Štrasburgu. K tejto dohode došlo aj na základe výziev Amnesty International a ďalších organizácií. Dúfame, že zriadenie tribunálu pomôže postaviť páchateľov ruskej agresie na Ukrajine pred súd.
USA
V USA 9. marca nezákonne zatkli a následne zadržiavali čerstvého absolventa Kolumbijskej univerzity Mahmouda Khalila, ktorý má v USA legálny trvalý pobyt. Khalil je palestínsky aktivista a organizátor študentských protestov, ktorý sa stal terčom prenasledovania pre svoju účasť na študentských protestoch na Kolumbijskej univerzite. Khalila neobvinili zo žiadneho trestného činu, napriek tomu ho umiestnili do zadržiavacieho centra, kde mu bolo oznámené, že mu zrušili trvalý pobyt a začali proces jeho vyhostenia z USA. Amnesty International požadovala, aby úrady Khalila okamžite prepustili a rešpektovali jeho právo na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a spravodlivý súdny proces. Po 104 dňoch strávených v imigračnom zadržiavacom centre v Louisiane 21. júna úrady Mahmouda Khalila prepustili na kauciu. Aj napriek tomu mu však hrozí deportácia. Khalil po prepustení podal žalobu na Trumpovu administratívu a požaduje odškodné vo výške 20 miliónov USD.