Dnes (25. novembra) si opäť pripomíname Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Tento deň vyhlásila OSN v roku 1999 a každoročne sa ním začína séria aktivít známych ako 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Koniec tejto kampane pripadá na 10. decembra, ktorý je Medzinárodný deň ľudských práv. Zapojiť sa počas nasledujúcich dní do boja za práva žien a proti násiliu, ktorému denne čelia, sa môže javiť ako symbolický akt solidarity. Aj malý aktivistický počin či prejav ľudskosti však môže mať na zmenu súčasného stavu ohromný vplyv.
Pre ženy na Slovensku, ale aj na celom svete, je čoraz ťažšie uplatňovať si ľudské práva. Príčin na to je viacero:
- Škodlivé či nedostatočné politiky, ako je napríklad obmedzovanie prístupu k interrupciám, podkopávajú integritu žien a ich schopnosť autonómne sa rozhodovať o svojom živote a tele.
- Epidémia rodovo podmieneného násilia, ktoré je dlhodobo na okraji záujmu štátnych zložiek aj našich volených zástupcov a zástupkýň, núti polovicu populácie žiť v strachu a časť zmyslov a mentálnej kapacity držať v neustálej pohotovosti.
- Škodlivé mýty a predsudky o rodových rolách, správaní a sexualite žien túto epidémiu nielen podporujú, ale v mnohých prípadoch zhoršujú a ospravedlňujú – v prípade útokov a násilia voči transrodovým ženám je situácia ešte horšia.
- Nerovnosť v odmeňovaní a chýbajúci balans v starostlivosti o rodinu a domácnosť kladie na ženy neprimerane vysoký tlak.
- Zužujúci sa priestor pre obrankyne a obrancov ľudských práv žien a dievčat odzrkadľuje nevôľu časti populácie a štátnej moci priznať, resp. garantovať rovné práva pre všetkých a všetky z nás.
- V neposlednom rade, ženy a dievčatá čelia v dôsledku pandémie COVID-19 zvýšenej neistote, násiliu a riziku ďalšej diskriminácie. S narastajúcimi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami pandémie sa totiž zvyšuje aj miera rodovo podmieneného násilia a sťažuje prístup k zdravotnej starostlivosti.
Čo môžete urobiť počas nasledujúcich 16 dní (a potom aj počas mnohých ďalších)
1. Prejavte podporu ženám a dievčatám pod nadvládou Talibanu
Amnesty International vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby dodržalo svoj záväzok podporovať práva žien v Afganistane. Pri príležitosti tohtoročných 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách sme spustili kampaň s názvom Ony sú revolúcia, stojte pri nich (orig. They are the revolution, stand with them). Rovnomenná správa prináša príbehy 16 inšpiratívnych žien, ktoré za posledné dve desaťročia prekonali obrovské prekážky, aby mohli aktívne participovať na verejnom živote. Ženy z rôznych spoločenských sfér vrátane právničiek, političiek, akademičiek a novinárok opisujú svoju profesionálnu dráhu, pocity z návratu Talibanu, nádeje a obavy z budúcnosti a odporúčania pre medzinárodné spoločenstvo.
Prvé dni sme boli všetky v šoku. Ale potom
Šukria Barakzai
som videla odvážne ženy, ktoré sa ozvali, povstali a demonštrovali za svoje práva. Toto je nová generácia. Ony sú revolúcia.
Taliban od svojho nástupu k moci (15. augusta 2021) systematicky okliešťuje a porušuje ľudské práva a výnimočné nie sú ani cielené útoky a vraždy obrankýň a obrancov ľudských práv a ďalšieho civilného obyvateľstva. Až na ojedinelé výnimky, akou sú napríklad zdravotné pracovníčky, sa ženy v Afganistane nemôžu vrátiť do práce. Na verejnosti sa môžu pohybovať iba v sprievode tzv. mahrama (mužského opatrovníka). Dievčatá staršie ako 12 rokov sa nemôžu vrátiť do škôl a na univerzitách vláda zaviedla rodovo segregované vzdelávanie. Všetky študentky, pedagogičky a ďalšie zamestnankyne vysokých škôl čelia prísnej kontrole, či dodržiavajú nosenie burky.
2. Hovorme o súhlase a sexuálnom násilí
Sexuálne násilie je šokujúco rozšírené a priamo zasahuje milióny ľudí v Európskej únii. Aj keď sa sexuálne násilie týka všetkých ľudí, najčastejšie ho zažívajú ženy a dievčatá. Podľa štatistík 1 z 20 žien v EÚ zažila znásilnenie a najmenej 1 z 10 žien inú formu sexuálneho násilia. A to sú len prípady, ktoré ženy potvrdili v anonymných výskumoch, realita teda môže byť ešte oveľa vážnejšia.
Prejaviť súhlas so sexuálnou aktivitou neznamená podpísať zmluvu, ale prejav vôle musí byť jasný a nadšený. Rešpektovať potrebu súhlasu pri sexuálnej aktivite znamená nielen súhlas očakávať, ale aj sa oň aktívne a priebežne zaujímať. Zastaralé zákony, rodové stereotypy a škodlivé mýty o témach súhlasu a telesnej autonómie podporujú a normalizujú v našej spoločnosti správanie, ktoré vedie k sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu a znásilneniu. V dôsledku týchto škodlivých fenoménov sa váha zodpovednosti často kladie na plecia ľudí, ktorí sa stali terčom sexuálneho násilia, kým páchateľov veľká časť spoločnosti i orgány bezpečnosti a spravodlivosti ospravedlňujú a vyviňujú.
Pridajte sa ku kampani Hovorme o súhlase – podporte ju i podpisom petície, šírte informácie o úlohe súhlasu v sexuálnych vzťahoch a dôverujte preživším. Viac informácií o kampani nájdete na tomto odkaze.
3. Zastaňte sa obrankýň ľudských práv
Mimovládna organizácia Sfera patrí medzi najstaršie ukrajinské organizácie, ktoré sa venujú ochrane práv LGBTI+ ľudí a žien. Od roku 2006 poskytuje bezpečné miesto pre ženy a LGBTI+ ľudí v Charkove, druhom najväčšom meste Ukrajiny. Zakladateľky organizácie Anna Šaryhina a Vira Černygina, ako aj priestory ich komunitného centra, čelili počas uplynulého roka desiatkam homofóbnych útokov. Napriek tomu, že Anna a Vira útoky nahlásili polícii, k potrestaniu páchateľov dodnes nedošlo.
Obrankyne ľudských práv sú častým terčom fyzických útokov, online osočovania aj perzekúcií zo strany štátnych zložiek. Prenasledovanie a väznenie obrankýň ľudských práv nie je ničím výnimočným a ženské obrankyne práv sa vo väzbe neraz potýkajú so sexuálnym násilím a inými formami mučenia.
Zapojte sa do Maratónu písania listov a žiadajte spravodlivosť pre Annu, Viru a ďalšie obrankyne ľudských práv.
4. Vzdelávajte sa v téme a šírte informácie ďalej
Ženy na Slovensku, ktoré naberú odvahu nahlásiť znásilnenie a pustiť sa do náročného procesu boja za spravodlivosť, často čelia ďalšej stigmatizácii a spochybňovaniu. Aj to môžu byť dôvody, pre ktoré znásilnenie na Slovensku nahlási len 11 % žien, ktoré ho zažili alebo pravidelne zažívajú. Súčasná právna definícia znásilnenia nezohľadňuje absenciu vôľe podieľať sa na sexuálnych aktivitách, súhlas, ani právo na osobnú autonómiu a telesnú integritu. Naopak, pri nahlásení znásilnenia príslušné orgány preverujú, či útočník použil násilie alebo hrozbu násilia a či sa človek, ktorého znásilnili, „dostatočne“ bránil. Nakoľko slovenská legislatíva nepovažuje sex bez súhlasu za znásilnenie, väčšina sexuálneho násilia zostáva nepotrestaná a páchatelia unikajú spravodlivosti.
Polícii zároveň chýbajú systémové nástroje, ako v týchto prípadoch postupovať, v dôsledku čoho v jednotlivých fázach vyšetrovania a stíhania absentuje citlivý prístup k traume aj ochrana práv človeka, ktorý sexuálne násilie zažil. Osoby nahlasujúce násilie sú v konečnom dôsledku zastrašované zákonnými povinnosťami, ktoré musia splniť pod hrozbou ich trestného stíhania. Na polícii trávia dlhé hodiny bez sociálnej či právnej asistencie a sú podrobované kontroverzným psychologickým a psychiatrickým posudkom. Znalosť traumy a špecifík sexuálneho násilia pritom absentuje aj u súdnych znalcov a znalkýň.
Ako toto všetko vplýva na spravodlivé rozhodovanie súdov? Majú ľudia, ktorí zažili sexuálne násilie, šancu dosiahnuť spravodlivosť? A ako súdy rozhodujú v prípadoch veľmi rozšíreného sexuálneho násilia v partnerských vzťahoch?
Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede s právničkou Barborou Burajovou z Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie. Prečítajte alebo vypočujte si rozhovor s Barborou Burajovou a šírte ho, napr. na sociálnych sieťach. Čím viac ľudí má informácie o téme rodovo podmieneného násilia k dispozícií, tým efektívnejšie s ním dokážeme bojovať.
5. Bojujte za práva všetkých žien
Adel Onodi je Maďarská umelkyňa a aktivistka za práva transrodových ľudí a Rómok. Sama je zároveň transrodová žena rómskeho pôvodu, kvôli čomu zažila mnoho vyhrážok, útokov a útlaku. Podobne ako Rómov a Rómky, i transrodové ženy často ohrozujú predsudky, nenávisť a násilie len preto, kým sú.
V novembri začína spomínaných 16 dní aktivizmu, ale zároveň je aj mesiacom venovaným povedomiu o transrodových ľuďoch. Cieľom tejto symbolickej dedikácie je zvyšovať povedomie o existencii a problémoch transrodových ľudí s dôrazom na ich ochranu pred násilím a diskrimináciou. Len pred pár dňami, 20. novembra, sme si pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí transfóbie.
Rok 2021 bol pre transrodových ľudí doteraz najfatálnejším rokom, odkedy sa o vraždách transrodových ľudí vedú oficiálne štatistiky. Do konca roka síce ostáva ešte niekoľko týždňov, ale už doteraz bolo tento rok zavraždených najmenej 375 transrodových ľudí na celom svete, čo je o 25 viac ako vlani. Drvivú väčšinu obetí predstavujú práve ženy, černošky, migrantky a ženy pracujúce v sexbiznise. O veľkom počte útokov a vrážd z nenávisti voči transrodovým ľuďom neexistujú záznamy a vo väčšine krajín tieto dáta nikto systematicky nezbiera, skutočný počet obetí je teda s veľkou pravdepodobnosťou omnoho vyšší. Za uplynulých 13 rokov pritom počet zaznamenaných vrážd transrodových ľudí pravidelne stúpa.
Každý človek má právo na súkromný život, a tiež právo na ochranu pred násilím. Boj za práva žien musí byť bojom za práva cisrodových aj transrodových žien bez ohľadu na ich etnicitu, farbu pleti, vek, zdravotný stav alebo sociálne zázemie.
6. Staňte sa súčasťou zmeny
Je úplne jedno, akým spôsobom sa zapojíte do boja proti rodovo podmienenému násiliu a za práva žien. Každý podpis petície, každý list solidarity, každé šírenie dôležitej informácie, zdieľanie či podporný komentár na sociálnych sieťach, každá otázka a každý protest proti utláčaniu práv žien prinesie zmenu k lepšiemu.
Podporujte niektorú z organizácií, ktoré bojujú za práva žien a pomáhajú ženám zažívajúcim násilie. Zapojte sa do našej aktivistickej siete a pomôžte nám brániť práva žien na globálnej úrovni. Zdieľajte tento text a šírte povedomie o 16 dňoch aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách.
