Amnesty získala nové svedectvá o mimosúdnych popravách ukrajinských civilistov

VAROVANIE: Nasledujúci text obsahuje znepokojivé svedectvá a grafický obsah a nie je vhodný pre maloleté osoby.

Amnesty International dnes (7. apríla) zverejnila ďalšie výsledky terénneho výskumu na Ukrajine. Vyskumný tím programu Amnesty International na dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách viedol rozhovory s viac ako 20 ľuďmi z obcí v blízkosti Kyjeva. Viacero z nich bolo očitými svedkami a svedkyňami hrozného násilia spáchaného ruskou armádou alebo majú k dispozícii informácie z prvej ruky. Opakovane sa zmieňovali o úmyselnom zabíjaní, rozsiahlom zastrašovaní a násilí, ktorým ruskí vojaci terorizovali neozbrojených civilistov a civilistky v kyjevskom regióne. Podľa zistení výskumu Amnesty International vykonali ruskí vojaci mimosúdne popravy, ktoré sú považované za vojnové zločiny.

„V uplynulých týždňoch sme zhromaždili dôkazy o tom, že ruské ozbrojené sily úmyselne zabíjali civilistov a vykonali mimosúdne popravy, ktoré musia byť vyšetrované ako pravdepodobné vojnové zločiny. Svedecké výpovede hovoria o nevýslovne krutých a šokujúco brutálnych vraždách neozbrojených civilistov a civilistiek na uliciach aj vo vlastných domovoch.

Úmyselné zabíjanie civilistov a civilistiek je vážnym porušením ľudských práv a vojnovým zločinom. Dôkladné vyšetrenie týchto úmrtí musí viesť k vyvodeniu zodpovednosti voči všetkým zodpovedným osobám vrátane vysokých veliacich dôstojníkov,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.

Amnesty International doteraz zhromaždila dôkazy o zabití civilistov a civilistiek v Charkove a Sumskej oblasti pri útokoch, ktoré nerozlišovali medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Organizácia tiež zdokumentovala ruský letecký útok, pri ktorom zahynuli civilisti a civilistky stojace v rade na jedlo v Černihove. Amnesty International zároveň v piatok 1. 4. 2022 zverejnila výsledky nového terénneho výskumu, ktoré potvrdzujú, že ruská armáda krutou vojenskou taktikou obliehania v spojení s neustávajúcimi nepresnými a nerozlišujúcimi útokmi na husto obývané oblasti nezákonne usmrtila civilistov a civilistky vo viacerých mestách na Ukrajine.

Strelili ho do hlavy

Masový hrob pred kostolom v Buči, 3. apríla 2022. Primátor mesta Anatolij Fedoruk povedal agentúre AFP, že v masových hroboch pochovali 280 ľudí.
©SERGEI SUPINSKY/AFP cez Getty Images

Podľa 46-ročnej obyvateľky obce Bohdanivka, ktorá v obci žila so svojím manželom, 10-ročnou dcérou a svokrou, vstúpili ruské jednotky na tankoch do obce 7. alebo 8. marca. V stredu 9. marca večer začula streľbu cez okno na prízemí. Spolu s manželom kričali, že sú civilisti a nie sú ozbrojení. Keď zišli na prízemie, dvaja ruskí vojaci ich aj s dcérou odtisli do kotolne.

„Vtlačili nás dnu a zabuchli dvere. Už po minúte otvorili dvere a spýtali sa môjho muža, či má cigarety. Povedal, že nie, že už niekoľko týždňov nefajčil. Strelili mu do pravej ruky. Druhý povedal ‚doraz ho‘ a strelili mu do hlavy,“ uviedla žena v rozhovore s Amnesty International a doplnila: „Nezomrel hneď. Od pol desiatej večer do štvrtej ráno ešte dýchal, hoci nebol pri vedomí. Prosila som ho: ‚Ak ma počuješ, prosím, pohni prstom‘. Nepohol sa. Položila som si jeho ruku na koleno a stisla ju. Silno krvácal. Keď naposledy vydýchol, obrátila som sa k dcére a povedala som jej ‚Zdá sa, že ocko zomrel‘.

Sused, ktorý bol svedkom toho, ako ruskí vojaci v uvedený večer vtrhli do domu tejto ženy, potvrdil, že videl telo jej manžela v rohu kotolne. Žena s dcérou ušli z Bohdanivky ešte v ten istý deň. Jej 81-ročná svokra, ktorá má obmedzenú mobilitu, ostala v obci.

Môj otec mal v chrbte šesť veľkých dier

Natalija a Valerij Tkačovci, archívna fotografia

Osemnásťročná Kateryna Tkačova sa 3. marca skrývala so svojimi rodičmi v pivnici ich domu v obci Vorzeľ. Po ich ulici prešlo niekoľko tankov označených písmenom „Z“, ktoré ruská armáda používa na označenie svojich vozidiel počas invázie na Ukrajinu.

Matka Natalija a otec Valerij povedali Kateryne, aby ostala na mieste, a spoločne vyšli na ulicu. Potom Kateryna počula výstrely. V rozhovore pre Amnesty povedala:

„Keď boli tanky preč, preskočila som cez plot k susedom, aby som zistila, či sú nažive. Pozrela som sa cez plot a uvidela som mamu ležať na chrbte na jednej strane cesty a otca tvárou k zemi na druhej strane ulice. Na otcovom kabáte som videla veľké diery. Na druhý deň som šla bližšie k nim. Otec mal na chrbte šesť veľkých dier, mama mala na hrudi menšiu dieru.“

Kateryna uviedla, že jej rodičia boli oblečení v civilných šatách a neboli ozbrojení. Vo štvrtok 10. marca jej dobrovoľník zapojený do evakuácie oblasti pomohol opustiť Vorzeľ. Tento dobrovoľník v rozhovore pre Amnesty uviedol, že videl telá Kateryniných rodičov ležať na ulici neďaleko ich domu. Amnesty International overila videozáznam, na ktorom je vidieť, ako dvojica píše mená Kateryniných rodičov, dátumy ich narodenia a úmrtia na kus kartónu a následne ich ukladá vedľa ich tiel prikrytých dekami.

Len čo nás spozorovali, okamžite spustili paľbu

Jurij Prylypko

Počas prvých dní ruskej okupácie obce Hostomeľ vozil Taras Kuzmak potraviny a lieky do krytov civilnej ochrany, v ktorých sa zhromažďovalo civilné obyvateľstvo.

Vo štvrtok 3. marca o pol druhej popoludní sa nachádzal v aute so starostom obce Jurijom Prylypkom a ďalšími dvoma mužmi, keď sa ich auto ocitlo pod paľbou. Útok smeroval z veľkého obytného komplexu, ktorý pred tým obsadili ruskí vojaci. Muži sa pokúsili vyskočiť z auta. Jedného z nich, Ivana Zorju, okamžite zastretlili a Jurij Prylypko utrpel zranenia a spadol na zem. Streľba pokračovala a Taras Kuzmak sa spolu s ďalším preživším niekoľko hodín skrýval za bagrom. V rozhovore pre Amnesty povedal:

„Len čo nás spozorovali, okamžite spustili paľbu, bez varovania. Počul som len starostu [Prylypka]. Vedel som, že je ranený, ale nevedel som, či ide o smrteľné zranenie. Povedal som mu, aby zostal ležať a nehýbal sa… Okolo tretej popoludní na nás začali opäť strieľať a asi o ďalšiu polhodinu som pochopil, že [Prylypko] už leží bez života. Spoznal som to podľa toho, ako sa posledný raz nadýchol a vydýchol, tým spôsobom, ako ľudia dýchajú len tesne pred smrťou. Ivanovi Zorjovi odtrhlo hlavu. Myslím, že museli použiť niečo veľkokalibrové.

Dvaja ďalší obyvatelia Hostomeľa povedali výskumnému tímu Amnesty International, že telo Jurija Prylypka videli v blízkosti kostola, keď sa tam o niekoľko dní neskôr konal jeho improvizovaný pohreb. Iní obyvatelia potvrdili, že Prylypko niekoľko dní pred smrťou po obci rozvážal potraviny a lieky, pričom vždy jazdil na civilnom vozidle.

Nezákonné zabitia a znásilnenia

Amnesty International zozbierala ďalšie tri svedecké výpovede o nezákonnom zabití civilistov vrátane svedectva ženy, ktorá prežila znásilnenie a ktorej manžela mimosúdne popravili ruskí vojaci.

Žena z obce na východ od Kyjeva povedala Amnesty International, že 9. marca vstúpili dvaja ruskí vojaci do jej domu, zabili jej manžela a potom ju opakovane znásilňovali, pričom na ňu mierili zbraňou. Jej malý syn sa celý čas schovával za dverami kotolne. Žene sa následne podarilo spolu so synom ujsť na územie pod ukrajinskou kontrolou.

Dvadsaťštyriročná Milena z Buče povedala Amnesty International, že videla pred domom ležať telo susedy, ktorá žila na rovnakej ulici. Susedina mama Milene povedala, že jej dcéru zastrelili v prvých dňoch invázie, keď sa cez plot dívala na ruské vojenské vozidlo. Výskumné laboratórium Amnesty International nezávisle overilo videozáznam, ktorý potvrdzuje polohu plytkého hrobu, v ktorom je žena pochovaná.

Volodymyr Zachliupanyj a jeho manželka utiekli z obce Hostomeľ v prvých dňoch invázie, ale ich 39-ročný syn Serhij bol rozhodnutý zostať. Spočiatku spolu telefonovali každý deň a Serhij opisoval ťažké boje v obci. V piatok 4. marca sa už Volodymyrovi nepodarilo so synom spojiť. Priatelia, ktorí v obci zostali, sa vydali hľadať Serhija do budovy, kde sa predtým skrýval v suteréne.

„Susedia im povedali, že môjho syna 13. marca odviedli [z pivnice] Rusi. Nakoniec ho našli za garážami tej istej budovy… povedali, že bol zastrelený do hlavy,“ povedal Volodymyr výskumnému tímu Amnesty International.

Život pod ruskou okupáciou

Telá obetí civilistov a civlistiek, ktoré za sebou nechali ruské vojská v obci Buča, 2. apríl 2022. Po návrate ukrajinských síl do oblasti našli na jedinej ulici v obci najmenej 20 telesných pozostatkov mužov v civilnom oblečení. © RONALDO SCHEMIDT/AFP cez Getty Images

Amnesty International získala výpovede o tom, že obyvateľstvo okupovaných oblastí prišlo už v prvých dňoch invázie o prístup k elektrine, vode a plynu. Prístup k potravinám bol veľmi obmedzený. Bolo ťažké zachytiť mobilný telefónny signál a niektorí respondenti a respondentky uviedli, že keď ruskí vojaci uvideli človeka s mobilným telefónom, zariadenie mu skonfiškovali alebo zničili a vyhrážali sa mu násilím.

Vyhrážky a zastrašovanie boli veľmi rozšírené. Muž v Hostomeli uviedol, že videl, ako ruskí vojaci vyhnali z ubytovne veľkú skupinu ľudí, ktorí sa tam ukrývali pred útokmi. Pred budovou im okamžite začali strieľať ponad hlavy, čím ich prinútili klesnúť k zemi. Dvaja muži z Buče uviedli, že cestou po potraviny do neďalekého zničeného obchodu sa pravidelne ocitali pod paľbou ostreľovačov.

„Pribúdajú nové a nové hrozné svedectvá o živote pod ruskou okupáciou. Ľudia na Ukrajine, ktorí prežili násilie, musia vedieť, že medzinárodné spoločenstvo je odhodlané vyvodiť zodpovednosť za ich utrpenie a za spáchané zločiny, doplnila Agnès Callamard.

Vojnové zločiny a ďalšie zločiny podľa medzinárodného humanitárneho práva

Úmyselné zabíjanie civilistov a civilistiek, znásilňovanie, mučenie a neľudské zaobchádzanie s vojnovými zajatcami predstavujú nielen vážne porušenia ľudských práv, ale aj vojnové zločiny. Priami páchatelia vojnových zločinov musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie. Trestnoprávnu zodpovednosť zároveň musia niesť aj nadriadení veliaci dôstojníci a civilní predstavitelia štátu vrátane ministrov a prezidentov, ktorí vedeli alebo mali vedieť o vojnových zločinoch, ktoré spáchali ich jednotky, ale nepokúsili sa ich zastaviť alebo potrestať.

Amnesty International dokumentuje porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas vojny na Ukrajine. Všetky doteraz publikované výstupy Amnesty International vrátane aktualizovaných správ, tlačových správ a výsledkov výskumu nájdete na odkazoch nižšie.

Topics