Nový výskum Amnesty International potvrdil, že v obliehaných ukrajinských mestách boli nezákonne usmrtení civilisti

VAROVANIE: Nasledujúci text obsahuje znepokojivé svedectvá a nie je vhodný pre maloleté osoby.

Amnesty International v piatok 1. 4. 2022 zverejnila výsledky nového terénneho výskumu, ktoré potvrdzujú, že ruská armáda krutou vojenskou taktikou obliehania v spojení s neustávajúcimi nerozlišujúcimi útokmi na husto obývané oblasti nezákonne usmrtila civilistov a civilistky vo viacerých mestách na Ukrajine.

Terénni výskumníci a výskumníčky Amnesty International na Ukrajine po prvý raz nezávisle overili hmotné dôkazy o použití kazetovej munície, ktorým ruská armáda porušuje medzinárodné právo. Naši odborníci a odborníčky v teréne zozbierali tiež svedecké výpovede o taktike obliehania a nezákonných útokov, pri ktorých ruská armáda nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Svedectvá potvrdzujú aj prerušenie základných verejných služieb, prerušenie komunikácie, zničenie civilnej infraštruktúry a obmedzený prístup k liekom a zdravotnej starostlivosti. 

©Amnesty International / Olga Ivaschenko

Dianie uplynulých týždňov

Počas uplynulých týždňov ruské ozbrojené sily útočili na husto obývané civilné oblasti. Ruská armáda pri útokoch použila nepresné raketové strely a bomby vrátane kazetovej munície so širokým rozptylom pri dopade. Bezohľadné útoky na mestá a obce a ničenie infraštruktúry predstavujú vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo, majetok civilného obyvateľstva a útoky, pri ktorých dochádza k usmrteniu alebo zraneniu civilného obyvateľstva, predstavujú vojnové zločiny.

„Charakteristickým znakom tohto krutého obliehania sú neutíchajúce útoky, pri ktorých ruská armáda nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Táto stratégia vedie postupom času k obzvlášť zničujúcim škodám,“ uviedla Joanne Mariner, riaditeľka programu Amnesty International na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách.

„Už päť týždňov sledujú civilisti a civilistky na Ukrajine, ako deň po dni prebieha ničenie ich miest. Náš terénny výskum zdokumentoval, že brutálnou obliehacou taktikou trpia vo zvýšenej miere práve najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. Civilistky a civilisti v obliehaných mestách musia urýchlene získať prístup k humanitárnym koridorom, ktoré im umožnia bezpečne odísť. Zároveň je potrebné, aby sa k ľuďom, ktorí v obliehaných mestách zostávajú, dostala humanitárna pomoc,doplnila Mariner.

Amnesty International uskutočnila osobné rozhovory i rozhovory na diaľku s ľuďmi, ktorí zažili obliehanie v piatich mestách vrátane Charkova a Mariupolu. Investigatívne laboratórium Amnesty International analyzovalo satelitné snímky predmetných oblastí a overilo videá a fotografie udalostí opísaných v nasledujúcich častiach textu. V nadchádzajúcich týždňoch zverejníme ďalšie dôkazy získané počas terénneho výskumu na Ukrajine.

Náš terénny výskum zdokumentoval, že brutálnou obliehacou taktikou trpia vo zvýšenej miere práve najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. Civilistky a civilisti v obliehaných mestách musia urýchlene získať prístup k humanitárnym koridorom, ktoré im umožnia bezpečne odísť.

Joanne Mariner

Útoky, pri ktorých armáda nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými cieľmi

Ruské ozbrojené sily začali s taktikou obliehania už v prvé dni invázie, keď postúpili zo severu k mestu Charkov. Pokúsili sa celé mesto obkľúčiť, pričom ostreľovali obytné štvrte s použitím nepresných zbraní. V pondelok 28. februára došlo k 3 útokom, pri ktorých zahynulo v severnej časti Charkova na následky paľby z raketometu najmenej 9 civilistov a civilistiek vrátane detí. Ďalších 18 osôb utrpelo zranenia. Pri útoku, ku ktorému došlo 4. marca ráno, zranila kazetová munícia 41-ročného otca. Oleksy Stovba utrpel zranenia počas toho, ako nakupoval potraviny na Zaliznyčnej ulici v charkovskej štvrti Mala Danylivka.

„Našli sme potraviny a stáli sme pred obchodom. Vtom som začul hlasný zvuk. Otočil som sa a uvidel som veľa malých iskier. Bolo to vo výške mojich kolien, 50 metrov odo mňa. Spadol som a moja žena tiež a cítil som, že ma niečo zasiahlo do pravej nohy… Stiahol som si nohavice a uvidel som veľa krvi,“ uviedol Oleksy Stovba v rozhovore pre Amnesty International.

Chirurgovia mu neskôr z pravej nohy odstránili tri šrapnely – zo slabiny, lýtka a chodidla. Odborník Amnesty International na zbrane preskúmal hmotné dôkazy a potvrdil, že najväčší úlomok pochádza z kazetovej munície 9N210 alebo 9N235.

Úlomky z munície 9N210 alebo 9N235 ©Amnesty International

Opakové útoky na civilné oblasti Charkova

Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo 22 incidentov v charkovskej mestskej časti Saltivka, pri ktorých došlo k poškodeniu civilných objektov vrátane škôl, obytných blokov, trhov s potravinami a električkového depa. K útokom došlo v období od 27. februára do 16. marca. Dôkazové fotografie zobrazujú zvyšky rakiet Smerč a kazetovej munície rozptýlené v oblasti.

Muž*, ktorý v Saltivke prevádzkuje kryt civilnej ochrany, pre Amnesty International povedal: „Stalo sa to mojou novou realitou – streľba, bombardovanie, pomáhanie starším ženám, aby sa dostali z trosiek, život bez plynu, bez vody, bez elektriny. Raz za tri dni zohrievame ľad, aby sme získali vodu. V našom kryte je 300 ľudí. Väčšina z nich sú starší ľudia s krehkým zdravím, niektorí majú astmu či cukrovku. Niektorí neopustili kryt už tri týždne. Najhoršie je, že starší ľudia umierajú pre nedostatok liekov, na šok, na infarkt. Potrebujeme ich pochovať, lebo čoskoro sa oteplí a telá sa začnú rozkladať.

Útoky v Ľvove a Sumskej oblasti

Výskumný tím Amnesty International viedol v kryte vo Ľvove rozhovor so 16-ročným dievčaťom, ktoré sa podarilo evakuovať z Charkova. Organizácia overila fotografiu zvyškov raketovej strely Uragan kalibru 220 mm, ktorá dopadla v blízkosti obytného bloku, kde býva rodina dievčaťa. Neďaleko bytovky sa nachádza aj škola.

„Strela dopadla v noci, cítila som tlakovú vlnu a pach spáleniny. S celou rodinou sme od prvého dňa vojny žili na chodbe domu,“ uviedlo v rozhovore dievča, ktorého rodina zostala v Charkove.

Amnesty International už v minulosti potvrdila útoky, ktoré usmrtili civilistov a civilistky. V jednom prípade kazetová munícia usmrtila dieťa a dvoch ďalších civilistov, ktorí sa ukrývali v škôlke v Sumskej oblasti. V ďalšom prípade letecký útok zasiahol civilistov a civilistky v rade na potraviny v Černihove.

Kryt civilnej ochrany, Ľvov ©Amnesty International / Olga Ivaschenko

Odopieranie základných služieb

Komunikovať s civilným obyvateľstvom v obliehaných mestách je v dôsledku prerušených mobilných a internetových služieb mimoriadne ťažké. Mnohí ľudia trávia väčšinu času v podzemných krytoch so slabým alebo žiadnym signálom. Prístup k telekomunikačným službám a internetu je pre nich zásadný z hľadiska bezpečnosti a získavania životne dôležitých informácií o možných evakuačných trasách.

Útoky v mestách Charkov a Izjum poškodili televízne vysielače. Amnesty International preskúmala verejne dostupné zdroje a analyzovala satelitné snímky, pričom zistila, že komplex s televíznym vysielačom v Charkove poškodili od 27. februára do 17. marca pravdepodobne až dvakrát, výpadky služieb boli hlásené od 6. marca. Budova spojená s televíznym vysielačom v meste Izjum bola poškodená 12. marca a ešte raz 20. marca. Verejne dostupné informácie aj v tomto prípade potvrdili prerušenie vysielania. Pre mnohých starších obyvateľov a obyvateľky sú televízne spravodajstvo a mimoriadne informácie od vlády odvysielané v televízii primárnym alebo jediným zdrojom informácií.

Amnesty International v minulosti zdokumentovala, že obyvateľstvo východoukrajinského mesta Izjum sa kvôli neustávajúcim útokom ruských ozbrojených síl nachádza na pokraji humanitárnej katastrofy.

Alexander Mihta ©Amnesty International / Olga Ivaschenko

Ako vojna zasahuje ohrozené skupiny obyvateľstva

Ozbrojený konflikt a taktika obliehania miest vo zvýšenej miere zasahujú starších ľudí a osoby so zdravotným znevýhodnením či chronickým ochorením.

39-ročný Alexander Mihta z Charkova je diabetik. V dôsledku ochorenia má vážne problémy s chôdzou. Svoju manželku a dcéru odviezol na poľské hranice, ale sám musel kvôli zavedenému stannému právu zostať na Ukrajine. Bytový dom v Charkove, kde žije, zasiahli rakety Smerč, ktoré rozbili vykurovacie potrubie, na následky čoho došlo k prerušeniu vykurovania a zaplaveniu spodných poschodí domu. Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo 21 fotografií, ktoré poškodenie obytného domu potvrdzujú. Mihta neskôr spolu so svojím otcom utiekol do krytu v Ľvove.

Mihta pre Amnesty International povedal: „Ostreľovanie sa celý čas zhoršovalo. Potreboval som jedlo, tak som vyšiel von a išiel do obchodu. Mám cukrovku, a keď sa ostreľovanie zhoršilo, rozbehol som sa a vyvrtol som si nohu. Snažil som sa dostať do protileteckého krytu, ale nemohol som. Zlomilo sa mi šesť kostí a teraz mi chcú [lekári] amputovať nohu.

Amnesty International sa rozprávala aj so 61-ročnou ženou*, ktorá zostala v Charkove, aby sa mohla starať o svoju 84-ročnú matku, ktorá trpí demenciou a nemôže cestovať. „My starí ľudia zostávame. Moja matka sa už ťažko pohybuje… Sme z Luhanska a mamu sme odtiaľ museli dostať… Ušli sme do bytu mojej dcéry v Charkove a uviazli sme tu. Na hodinu denne chodíme von na vzduch.

Rozprávam sa so svojou matkou, beriem ju na toaletu, pomáham jej vyzliecť sa. Stále jej musím vysvetľovať, prečo sme v Charkove a prečo sme v pivnici. Má demenciu a vždy zabudne, prečo sme tam, a ja jej to musím celý deň opakovať. Predtým mala slušný život, mohla sa prechádzať po záhrade. Teraz už nie,“ povedala výskumnému tímu Amnesty.

Podľa medzinárodného humanitárneho práva by starší ľudia a ľudia so zdravotným znevýhodnením či chronickým ochorením, ako aj ďalší ľudia patriaci k zraniteľným skupinám obyvateľstva, ktorí môžu pri úteku čeliť osobitným rizikám a problémom, mali byť pri evakuácii vždy uprednostnení. Plánovanie evakuácie a komunikácia o bezpečných humanitárnych koridoroch musia zároveň prebiehať inkluzívnym spôsobom a zodpovedné orgány a osoby musia zabezpečiť, aby informácie, preprava a služby boli prístupné pre všetkých.

Topics