Kazetová munícia zabila dieťa a ďalších dvoch civilistov, ktorí sa ukrývali v materskej škole na Ukrajine

V piatok 25. februára zasiahla budovu škôlky na severovýchode Ukrajiny kazetová munícia, ktorej používanie je v mnohých krajinách zakázané. V budove sa v čase útoku ukrývali civilistky a civilisti. Traja ľudia vrátane jedného dieťaťa zahynuli a ďalšie dieťa utrpelo zranenia. Podľa dostupných údajov útok vykonali ruské ozbrojené sily, ktoré operovali v blízkosti škôlky a kazetovú muníciu použili v obývaných oblastiach už aj v minulosti.

Amnesty International potvrdila, že jasle a škôlku Sonečko v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti zasiahla kazetová munícia, ktorú obsahovala hlavica rakety Uragan kalibru 220 mm. Tento útok bol v rozpore so zákazom útokov, pri ktorých armáda nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými cieľmi, a navyše poškodil budovu škôlky, ktorá má zo zákona nárok na osobitnú mieru ochrany. Podľa týchto zistení môže útok v Ochtyrke predstavovať vojnový zločin.

„Používanie kazetovej munície v obývaných oblastiach, nieto ešte v blízkosti škôl, nie je možné ničím ospravedlniť,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard. „Tento útok je výpovednou ukážkou toho, že ruská armáda na Ukrajine nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Útoky, ku ktorým dochádza s použitím medzinárodne zakázaných zbraní, sú jasným dôkazom toho, že ruská armáda pohŕda životmi civilistov a civilistiek.

Situácia z pohľadu medzinárodného práva

Podľa Dohovoru o kazetovej munícii z roku 2008 je bez ohľadu na okolnosti zakázané používať, vyvíjať, vyrábať, získavať, skladovať či presúvať kazetovú muníciu. K dohovoru sa prihlásilo viac ako 100 krajín sveta, Ukrajina a Rusko k nim však nepatria. Zvykové medzinárodné humanitárne právo zakazuje používanie zbraní, ktoré sú vo svojej podstate mimoriadne nepresné. Medzi takéto zbrane patrí aj kazetová munícia.

Úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo, majetok civilného obyvateľstva a útoky, pri ktorých dochádza k usmrteniu alebo zraneniu civilného obyvateľstva, predstavujú vojnové zločiny a všetky zúčastnené strany sa ich musia za každú cenu vyvarovať.

Dôkazy o porušení medzinárodného práva a ľudských práv

Amnesty International overila videozáznam z miesta činu, ktorý bol vyhotovený s pomocou dronu. Zo záznamu vyplýva, že kazetová munícia zasiahla strechu budovy na štyroch miestach. Zasiahnuté boli aj najmenej tri miesta na chodníku tesne pred škôlkou. Na záberoch vidno aj dvoch zranených alebo mŕtvych civilistov a kaluže krvi. Ďalších 65 fotografií a videozáznamov, ktoré Amnesty International získala z miestneho zdroja, obsahuje ďalšie podrobnosti z miesta činu, informácie o obetiach, ich rodinách a o poškodení budovy.

„Keď som kráčal dole so svojou manželkou, ozvali sa výbuchy,povedal spolupracovníčke Amnesty International starší muž, ktorý bol v čase útoku na mieste činu. „Vidíte, všetci sú od krvi, všetko [je krvavé]. Pozrite sa na to! Ničí ma fakt, že je to materská škola. Na čo tu strieľajú? Na vojenské objekty? Kde sú tie objekty?

Nepresnú muníciu používa ruská armáda pri invázii na Ukrajinu často

Rakety Uragan 9M27K a 9M27K1 kalibru 220 mm obsahujú 30 kusov kazetovej munície 9N210 alebo 9N235. Táto munícia je takmer identická a líši sa len časovým intervalom medzi jej vypustením a samodeštrukciou.

Poškodené miesta na budove škôlky a pred ňou zodpovedajú poškodeniu kazetovou muníciou 9N210 alebo 9N235. Organizácia Bellingcat, ktorá sa zaoberá analýzou informácií z voľne dostupných zdrojov, uviedla, že 200 metrov východne od škôlky sa našli zvyšky nosového kužeľa a nákladného priestoru rakety 9M27K. Informácie z voľne dostupných zdrojov naznačujú, že v čase útoku sa západne od obce Ochtyrka, na mieste, odkiaľ bola raketa pravdepodobne vypustená, nachádzali ruské vojenské sily. Cieľom útoku mohol byť logistický sklad, ktorý sa nachádza 300 metrov severne od materskej školy.

Raketomety, ktoré slúžia aj na odpaľovanie rakiet Uragan, aká bola použitá pri tomto útoku, sú však notoricky nepresné a nakoľko nemajú navádzací systém, nikdy by sa nemali používať v oblastiach obývaných civilnou populáciou. Pri takýchto raketových útokoch dochádza k veľkému rozptylu munície a majú extrémne vysokú mieru chybovosti, ktorá dosahuje až 20 %. Používanie kazetovej munície predstavuje vážnu hrozbu pre civilné obyvateľstvo, a ako uvádzame vyššie, viac ako 100 krajín sveta sa preto zaviazalo túto muníciu vôbec nepoužívať.

Útoky na školy

Amnesty International overila od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už štyri útoky, ktorých terčom sa stali budovy škôl.

Už 17. februára zasiahli Ruskom podporované sily materskú školu v meste Stanica Luhanska, kde zranili troch civilistov. Večer 25. februára raketa poškodila školu č. 48 v Mariupole, pričom vybila okná a do múrov sa zapichli kovové šrapnely. Výbušnina, pravdepodobne delostrelecký granát, v sobotu 26. februára zasiahla druhé poschodie materskej školy v Černihive a spôsobila požiar, ktorý pravdepodobne zaznamenali senzory environmentálneho satelitu VIIRS.

Miesta vyznačené na snímkach z infračervenej kamery z 26. februára (08:49 UTC) ukazujú miesta požiarov. Environmentálne senzory na palube satelitov NASA/NOAA v ten istý deň dvakrát zaznamenali horúce miesta v Černihove. Jedna horúca škvrna sa nachádza aj v blízkosti geolokalizovanej školy.

Zdá sa, že žiadna zo škôl poškodených pri incidentoch, ktoré zdokumentovala Amnesty International, nie je využívaná na vojenské účely. Podľa medzinárodného humanitárneho práva majú vzdelávacie zariadenia, ktoré nie sú využívané na vojenské účely, nárok na zvýšenú ochranu. Všetky strany konfliktu sú povinné venovať osobitnú pozornosť tomu, aby nedošlo k ich zničeniu alebo poškodeniu. Súdiac podľa rastúceho počtu útokov ruské úrady túto povinnosť zrejme ignorujú.

Opatrenia ukrajinskej vlády

V roku 2019 Ukrajina schválila tzv. Deklaráciu bezpečných škôl, ktorá obsahuje záväzok posilniť ochranu škôl počas ozbrojeného konfliktu a obmedziť ich využívanie na vojenské účely. Všetky strany súčasného konfliktu by mali dodržiavať túto deklaráciu o bezpečných školách a riadiť sa smernicami, ktoré obsahuje.

„Vidieť útok na jasle a materskú školu, kde civilisti a civilistky hľadajú bezpečné útočisko, mi spôsobuje žalúdočnú nevoľnosť. Jednoducho a jasne, tento útok treba vyšetrovať ako vojnový zločin, reagovala Agnès Callamard.

To, čo sa odohráva na Ukrajine, je ľudská tragédia. Každý človek, ktorý spáchal alebo nesie zodpovednosť za spáchanie vojnových zločinov, by sa mal individuálne zodpovedať pred Medzinárodným trestným tribunálom (ICC) alebo iným trestným súdom na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni. Je nevyhnutné, aby členské štáty OSN a ICC bezodkladne zvážili, ako zabezpečiť včasné a účinné zhromažďovanie a uchovávanie dôkazov o všetkých zločinoch podľa medzinárodného práva, ku ktorým dochádza na Ukrajine.

Hoci Rusko a Ukrajina nie sú členskými krajinami ICC, Ukrajina v roku 2015 prijala jurisdikciu ICC nad zločinmi, ktoré mohli byť spáchané na jej území od 20. februára 2014.


Prečítajte si viac o invázii ruských vojsk na Ukrajinu

Amnesty International pracuje na monitorovaní a odhaľovaní porušení medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv na Ukrajine. Je nevyhnutné, aby sme sa spoločnými silami postavili za jednoznačnú prioritu ochrany ľudských životov a práv všetkých obyvateľov a obyvateliek na Ukrajine.

Amnesty international o invázii ruských vojsk na ukrajinu

Topics