TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
25. MARCA 2026
Viaceré krajiny v regióne Strednej a Južnej Ameriky prijímajú reštriktívne právne rámce s cieľom oslabiť, kontrolovať a dokonca rozložiť organizácie občianskej spoločnosti. Uviedla to Amnesty International pri príležitosti zverejnenia svojej novej správy Trhanie sociálneho tkaniva: Dopad reštriktívnych zákonov na organizácie občianskej spoločnosti v Amerike.
V rokoch 2024 a 2025 Ekvádor, Salvádor, Nikaragua, Paraguaj, Peru a Venezuela prijali alebo upravili právne rámce. Tie zavádzajú neprimeranú kontrolu nad organizáciami občianskej spoločnosti. Tieto opatrenia priamo ovplyvňujú ich schopnosť podporovať komunity, brániť ľudské práva, fungovať a získavať zdroje.
„Sledujeme znepokojujúci regionálny trend. Takzvané ‚anti-MVO zákony‘ odrážajú nárast autoritárskych praktík zameraných na umlčanie kritických hlasov a upevnenie moci za každú cenu,“ uviedla regionálna riaditeľka Amnesty International pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku, Ana Piquer.
Regionálny trend umlčiavania kritických hlasov
Porovnávacia analýza Amnesty International identifikovala v zákonoch prijatých v regióne spoločné prvky.
Vo všetkých analyzovaných krajinách predchádzali prijatiu týchto zákonov očierňujúce kampane zamerané na organizácie občianskej spoločnosti a obrancov a obrankyne ľudských práv.
Úrady, zákonodarcovia a spriaznené hlasy označovali tieto organizácie za „vnútorných nepriateľov“, „zahraničných agentov“ alebo „nevlastenecké“. Tým podnecovali nedôveru verejnosti a vytvárali zastrašujúce prostredie.
V niektorých prípadoch – napríklad v Paraguaji – to zahŕňalo aj rasistickú a mizogýnnu rétoriku, ktorá podporovala atmosféru strachu a autocenzúry.
Tieto zákony sa zároveň prijímali bez primeranej verejnej konzultácie či dialógu. Hoci sa odôvodňovali transparentnosťou alebo prevenciou finančných trestných činov, vo väčšine prípadov už existovali dostatočné regulačné mechanizmy na dosiahnutie týchto cieľov. Zrýchlený schvaľovací proces, nedostatok dôkazov o údajných rizikách a absencia hodnotenia ich dôsledkov naznačujú, že ich skutočným cieľom je rozšíriť kontrolu štátu nad občianskou spoločnosťou.
Nejasné ustanovenia, svojvoľné kontroly a neprimerané sankcie
Analyzované zákony obsahujú široké a nejednoznačné pojmy ako „verejný poriadok“, „politická činnosť“, „spoločenský záujem“ či „odklon od cieľov“. To umožňuje ich svojvoľný výklad a selektívne uplatňovanie voči kritickým organizáciám a jednotlivcom.
Zavádzajú tiež administratívne registračné systémy, ktoré podmieňujú fungovanie organizácií potvrdením zo strany štátu, bez jasných lehôt a podľa netransparentných kritérií. Takéto mechanizmy predstavujú požiadavku na predbežné schvaľovanie [činnosti], čo medzinárodné štandardy ľudských práv zakazujú.
Organizácie musia zároveň plniť nadmerné opakujúce sa povinnosti vrátane podrobných finančných a prevádzkových správ, inventarizácie a predbežných oznámení o použití finančných prostriedkov. Tieto požiadavky nielen zdvojujú existujúce regulácie, ale odčerpávajú ľudské aj finančné zdroje z ich hlavnej činnosti.
Vo Venezuele napríklad administratívna svojvôľa a nesplniteľné požiadavky sťažujú organizáciám prácu tým, že ukladajú povinnosť registračných procesov podľa netransparentných kritérií, vyžadujú citlivé údaje a hrozia sankciami.
Kontrola financovania je ďalším kľúčovým prvkom. Obmedzenia prístupu k medzinárodnej spolupráci, zneužívanie daňových nástrojov – napríklad v Salvádore – a požiadavky na predbežné schvaľovanie prijímania finančných prostriedkov podkopávajú udržateľnosť dôležitých projektov. Týka sa to najmä projektov v oblasti ľudských práv, rodovej rovnosti, životného prostredia a práv pôvodného obyvateľstva.
V niektorých prípadoch banky a darcovia podmieňujú spoluprácu dodržiavaním týchto zákonov. To vedie k obmedzeniu alebo zrušeniu programov podporujúcich zraniteľné skupiny.
Riziká pre bezpečnosť a kriminalizácia
Zákony tiež vyžadujú zverejňovanie podrobných informácií o darcoch, príjemcoch a zamestnanectve bez účinných záruk ochrany údajov. V nepriateľskom prostredí to vystavuje obrancov a obrankyne ľudských práv, osoby, ktoré prežili násilie, LGBTI+ ľudí a pôvodné komunity zvýšenému riziku sledovania a prenasledovania.
Viaceré právne rámce zároveň zavádzajú neprimerané sankcie s rozsiahlymi diskrečnými právomocami vrátane vysokých pokút, zmrazenia bankových účtov, konfiškácie majetku, pozastavenia alebo zrušenia právnej subjektivity a dokonca trestných postihov.
V Peru môže byť organizácia rozpustená už len za to, že právne zastupuje obete porušovania ľudských práv v sporoch proti štátu. Tieto opatrenia v Nikarague viedli k masovému zatváraniu tisícok organizácií. V iných krajinách, ako napríklad v Ekvádore, boli zdokumentované prípady pozastavenia činnosti, zásahov do fungovania alebo blokovania bankových účtov ako formy nátlaku.
Vplyv zákonov presahuje samotné organizácie
Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti a v každodennej ochrane ľudských práv. Často dokumentujú porušovanie práv zo strany štátu, poskytujú právnu pomoc obetiam, bránia územia pôvodného obyvateľstva pred ťažobnými projektmi, podporujú osoby, ktoré prežili rodovo podmienené násilie, presadzujú transparentnosť a monitorujú volebné a súdne procesy.
Umlčaním alebo rozložením týchto organizácií komunity prichádzajú o zásadných spojencov pri hľadaní spravodlivosti, prístupe k informáciám a obrane svojich práv.
Obrancovia a obrankyne ľudských práv, s ktorými Amnesty International viedla rozhovory, opísali výrazné zhoršenie schopnosti konať, ovplyvňovať verejné politiky a podporovať komunity.
Mnoho z nich ako dôvod uviedlo emocionálne vyčerpanie, obmedzenie činnosti, nútenú migráciu alebo autocenzúru. V niektorých prípadoch dlhodobé obťažovanie viedlo až k exilu.
„Sloboda združovania je vstupnou bránou k uplatňovaniu ďalších práv. Rozložením organizácií občianskej spoločnosti celé komunity strácajú podporu, zastúpenie a možnosti domáhať sa spravodlivosti. Bez silnej a nezávislej občianskej spoločnosti ľudia nemôžu naplno využívať ani brániť svoje ľudské práva,“ uviedla riaditeľka Amnesty International Paraguaj, Rosalía Vega.
Situácia v Európe je obdobná
Kľúčovým momentom bol rok 2012, keď Rusko prijalo zákon o tzv. „zahraničných agentoch“. Ten nútil mimovládne organizácie prijímajúce zahraničné financovanie a zapojené do verejného života registrovať sa pod stigmatizujúcim označením „zahraničný agent“.
Postupne sa legislatíva sprísňovala – rozšírila sa na jednotlivcov, médiá aj neformálne iniciatívy. Zaviedla rozsiahle administratívne povinnosti, povinné označovanie výstupov a prísne sankcie vrátane likvidácie organizácií. Tento model sa stal referenčným príkladom legislatívy využívanej na systematické obmedzovanie občianskej spoločnosti.
Podobné trendy boli zdokumentované napríklad aj v Maďarsku, kde legislatíva z roku 2018 cielila na organizácie prijímajúce zahraničné financovanie. V Poľsku, kde došlo k politizácii rozdeľovania verejných zdrojov.
Medzinárodné inštitúcie opakovane upozorňujú, že takéto opatrenia môžu byť v rozpore s právom na slobodu združovania, slobodu prejavu a ochranou súkromia. A to najmä ak nie sú nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu.
V tomto širšom európskom kontexte je potrebné vnímať aj aktuálny vývoj na Slovensku. Prijatá novela zákona o mimovládnych organizáciách predstavuje významný zásah do ich fungovania a právneho postavenia.
Situácii na Slovensku sa venovala Ľudskoprávna koalícia v Ľudskoprávnej bilancii, ktorá vyzvala vládu SR a NR SR na zabezpečenie opravných krokov.
Naliehavá výzva na zastavenie zužovania občianskeho priestoru
Amnesty International dospela k záveru, že analyzované zákony nie sú v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti slobody združovania, slobody prejavu, ochrany súkromia a práva brániť ľudské práva.
Namiesto posilňovania transparentnosti tieto rámce prispievajú k zužovaniu občianskeho priestoru a posilňujú autoritárske praktiky.
Amnesty International vyzýva vlády v americkom regióne, aby:
- zrušili alebo upravili zákony porušujúce slobodu združovania,
- ukončili stigmatizujúcu rétoriku voči organizáciám občianskej spoločnosti a obrancom a obrankyniam ľudských práv,
- zabezpečili, aby akákoľvek regulácia bola v súlade s princípmi zákonnosti, nevyhnutnosti a proporcionality,
- umožnili organizáciám občianskej spoločnosti prístup k domácemu aj medzinárodnému financovaniu bez neprimeraných obmedzení,
- upustili od kriminalizácie legitímnej práce obrancov a obrankýň ľudských práv.
Amnesty International zároveň vyzýva Finančnú akčnú skupinu (FATF) a darcovskú komunitu, aby odmietli zneužívanie finančných štandardov ako zámienku na obmedzovanie občianskej spoločnosti.
„Chrániť právo združovať sa znamená chrániť samotné jadro ľudských práv.“
Ana Piquer