TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
5. SEPTEMBRA 2024
- Izraelská armáda v celej východnej časti pásma Gazy zničila farmy buldozérmi a zbúrala bytové domy
- Satelitné snímky a videá zo sociálnych sietí odhaľujú rozsah ničenia
- Zničené sú tisíce domov, zostala neobývateľná pôda
Vojenské ťaženie izraelskej armády s cieľom výrazne rozšíriť „nárazníkovú zónu“ pozdĺž východného obvodu okupovaného pásma Gazy by sa podľa Amnesty International malo vyšetrovať ako vojnové zločiny. Konkrétne ide o bezohľadné ničenie a kolektívny trest. Nový výskum organizácie potvrdzuje, že izraelská armáda použila buldozéry a ručne kladené výbušniny na nezákonné ničenie poľnohospodárskej pôdy a civilných budov pozdĺž vnútorného okraja pásma. Armáda pritom zrovnala so zemou celé štvrte vrátane domov, škôl a mešít.
Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré skúma postup aktérov a dokumentuje prípady porušovania ľudských práv v krízových situáciách vo svete, analyzovalo satelitné snímky a videá, ktoré izraelskí vojaci zverejnili na sociálnych sieťach od októbra 2023 do mája 2024. Laboratórium na satelitných snímkach identifikovalo približne 1 – 1,8 km široký pás nedávno zrovnanej pôdy pozdĺž východného okraja pásma Gazy. Na niektorých videách vidno izraelských vojakov pózovať alebo pripíjať si na oslavu pri tom, ako v pozadí za nimi vybuchujú budovy.
Tieto domy neboli zničené v dôsledku intenzívnych bojov
Situáciu komentovala riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky Erika Guevara-Rosas:
„Neutíchajúce ťaženie izraelskej armády s cieľom zničiť pásmo Gazy predstavuje bezohľadné ničenie. Náš výskum ukázal, ako izraelské sily vyhladili obytné budovy, tisíce rodín donútili opustiť svoje domovy a pôdu, na ktorej žili, zmenili na neobývateľnú.
Naša analýza odhaľuje opakujúci sa vzorec v postupe pozdĺž východného obvodu pásma Gazy, ktorý zodpovedá systematickému ničeniu celej oblasti. Tieto domy neboli zničené v dôsledku intenzívnych bojov. Izraelská armáda ich zámerne zrovnala so zemou po tom, ako prevzala nad oblasťou kontrolu.
Pri tvorbe akejkoľvek ‚nárazníkovej zóny‘ nesmie dochádzať ku kolektívnemu trestaniu palestínskych civilistiek a civilistov, ktorí žili v zbúraných štvrtiach. Izrael musí vykonávať opatrenia na ochranu izraelskej populácie pred útokmi z Gazy v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami. To zahŕňa aj dodržiavanie zákazu bezohľadného ničenia a kolektívneho trestania,“ uviedla Erika Guevara-Rosas.
Izraelskí predstavitelia potvrdili, že ničenie stavieb pozdĺž východného obvodu pásma Gazy je bezpečnostným opatrením. Jeho cieľom má byť ochrana izraelského obyvateľstva po útokoch, ktoré 7. októbra 2023 vykonali Hamas a iné palestínske ozbrojené skupiny. Izraelská armáda zdôvodnila demolácie naprieč pásmom Gazy tým, že zničila tunely a inú „teroristickú infraštruktúru“.
Amnesty International zaslala 2. júla 2024 izraelským orgánom otázky týkajúce sa demolácií. V čase vydania tejto správy nedostala žiadnu odpoveď.
Vojenská nevyhnutnosť a medzinárodné humanitárne právo
Rozšírená „nárazníková zóna“ v pásme Gazy pozdĺž obvodu hraničiaceho s Izraelom sa rozprestiera na ploche približne 58 km². Toto územie tvorí približne 16 % celého okupovaného pásma Gazy. Na satelitných snímkach z mája 2024 vyzerá zničených alebo vážne poškodených viac ako 90 % budov v tejto oblasti (viac ako 3 500 stavieb). Viac ako 20 km² (približne 59 %) poľnohospodárskej pôdy v oblasti vykazovalo zhoršenie stavu a hustoty úrody v dôsledku prebiehajúceho konfliktu.
Amnesty International viedla rozhovory so zasiahnutými obyvateľkami a farmármi. Okrem toho organizácia analyzovala satelitné snímky a overila 25 videozáznamov natočených pozdĺž východného obvodu pásma Gazy. Amnesty tiež sledovala vyhlásenia izraelskej armády, Hamasu a iných ozbrojených skupín s cieľom zistiť, či bolo ničenie v súlade so zákonom vrátane toho, či ho bolo možné odôvodniť vojenskou nevyhnutnosťou.
V štyroch oblastiach, ktoré Amnesty International skúmala, došlo k ničeniu budov a pôdy potom, ako izraelská armáda získala nad oblasťami operačnú kontrolu. To znamená, že ničenie nebolo spôsobené priamym bojom medzi izraelskou armádou a Hamasom či inými palestínskymi ozbrojenými skupinami. Izraelské vojenské zložky v týchto častiach pásma Gazy stavby demolovali zámerne a systematicky.
Zdá sa, že mnohé stavby boli zbúrané z dôvodu ich blízkosti k plotu, ktorý postavil Izrael s cieľom oddeliť pásmo Gazy. Niektoré zo stavieb v minulosti pravdepodobne využívali ozbrojené skupiny. Možné budúce využívanie civilných objektov ozbrojenými skupinami, či už z dôvodu ich blízkosti k oploteniu, alebo z iných dôvodov, samo osebe neznamená, že sa domy, školy alebo mešity stávajú vojenskými cieľmi. Demolácia civilného majetku ako formy trestu za to, že tento majetok používali ozbrojené skupiny, medzinárodné právo zakazuje ako formu kolektívneho trestu.
Medzinárodné humanitárne právo, ktoré je záväzné pre všetky strany ozbrojeného konfliktu, zakazuje ničenie majetku protivníka, pokiaľ to nie je vojensky nevyhnutné. Vojnové právo zároveň zakazuje aj útoky cielené na civilné objekty.
Podľa zistení Amnesty skúmané budovy neboli zničené v súlade so zásadou nevyhnutnosti
Zásada vojenskej nevyhnutnosti umožňuje strane konfliktu prijať opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na oslabenie vojenských síl protivníka a ktoré nie sú inak zakázané medzinárodným humanitárnym právom. Výnimka zo zákazu ničenia majetku protivníka sa vyslovene vzťahuje len na „nevyhnutnú vojenskú potrebu“. Zničenie majetku je teda v súlade s humanitárnym právom iba v takom prípade, keď poslúži legitímnemu vojenskému účelu. Okrem toho ničenie majetku nesmie porušovať iné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva vrátane zásady proporcionality útokov a zákazu kolektívneho trestu.
Príkladom legitímneho účelu by bolo, keby bojujúca strana A zničila stavbu, ktorá poskytuje strane B úkryt, z ktorého môže ostreľovať sily A počas aktívneho boja. V prípadoch, ktoré Amnesty zdokumentovala, však tento kontext neplatí. Izraelské sily vykonali demolácie v čase, keď mali kontrolu nad oblasťami, v ktorých k demoláciám došlo, a boje z veľkej časti ustali. Aj v prípadoch, keď ničenie môže slúžiť legitímnemu vojenskému účelu, rozsah a spôsob takéhoto ničenia je obmedzený zásadou proporcionality. Okrem toho ho upravujú ďalšie pravidlá medzinárodného humanitárneho práva vrátane pravidiel upravujúcich vojenské okupácie.
Povinnosti okupačnej mocnosti
Ak sa velenie izraelskej armády domnievalo, že je z vojenského hľadiska potrebné vytvoriť „nárazníkovú zónu“ na ochranu ľudí v Izraeli pred útokmi ozbrojených skupín, zdá sa, že izraelské územie poskytuje iné možnosti na dosiahnutie tohto cieľa. Tieto možnosti by boli v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a povinnosťami Izraela ako okupačnej mocnosti. Vzhľadom na to, že Izrael tieto možnosti napriek ich dostupnosti nevyužil, je rozsiahle a systematické ničenie v pásme Gazy neprimerané akémukoľvek možnému legitímnemu vojenskému účelu. Demolácie v „nárazníkovej zóne“ by sa preto mali vyšetrovať ako vojnový zločin bezohľadného ničenia. Vo svetle dôkazov o tom, že niektoré domy a civilný majetok armáda zničila s cieľom potrestať civilistov a civilistky za útoky ozbrojených skupín, by sa toto konanie malo vyšetrovať aj ako vojnový zločin kolektívneho trestu.
Medzinárodný súdny dvor (ICJ) dospel v roku 2004 v poradnom stanovisku k záveru, že Izrael výstavbou múru na okupovanom Západnom brehu Jordánu porušil medzinárodné právo. ICJ zdôraznil, že bezpečnostné opatrenia Izraela musia byť v súlade s jeho povinnosťami podľa medzinárodného humanitárneho práva. To sa týka povinností Izraela ako okupačnej mocnosti aj povinností, ktoré krajine vyplývajú z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Povinnosti, ktoré krajine z medzinárodného práva vyplývajú, zahŕňajú zváženie alternatív výstavby na izraelskom území, ktoré by viedli k vysídleniu menšieho počtu civilistov a civilistiek. Izrael má zároveň povinnosť poskytnúť spravodlivé odškodnenie civilistom a civilistkám, ktorí prišli o majetok a živobytie.
Samotné vojenské využitie civilných stavieb v minulosti neospravedlňuje demoláciu civilného majetku. Už vôbec to neospravedlňuje hromadné ničenie celých štvrtí a poľnohospodárskej pôdy nevyhnutnej na pestovanie potravín pre civilné obyvateľstvo.
Mesto Chuzá’á: „Všade naokolo je iba skaza“
INSERT VIDEO:
Mesto Chuzá’á (Khuza’a) v guvernoráte Chán Júnis (Khan Younis) na juhu pásma Gazy bolo domovom približne 11 000 Palestínčanov a Palestínčaniek. Počas siedmich týždňov od 7. októbra 2023 došlo podľa satelitných snímok k zničeniu alebo vážnemu poškodeniu približne 178 stavieb v meste a jeho okolí. Mnohé z budov zničili letecké útoky. Po vstupe izraelských pozemných síl do mesta koncom decembra 2023 však začalo výraznejšie ničenie. Podľa údajov UNOSAT došlo v období od 26. novembra 2023 do 7. januára 2024 k zničeniu alebo vážnemu poškodeniu viac ako 850 stavieb.
Operácia Oz a Nir
Izraelská armáda 27. decembra oznámila, že začala operáciu nazvanú „Oz a Nir“. Názov odkazuje na kibuc Nir Oz, izraelskú obec v najbližšom okolí pásma Gazy (tzv. Gaza envelope), na ktorú 7. októbra zaútočili Hamas a iné ozbrojené skupiny. Brigádny generál Avi Rosenfeld, veliteľ divízie izraelskej armády zameranej na pásmo Gazy, napísal v statuse vojakom: „V prekliaty šabat 7. októbra prišli z Khirbat Khizaaa (Khuza’a) strašní teroristi, ktorí spáchali tie najstrašnejšie zločiny, aké si len možno predstaviť. Budeme pracovať zo všetkých síl, aby sme zlikvidovali teroristov, ktorí sa tam skrývajú nad zemou i pod ňou, a aby sme zlikvidovali infraštruktúru terorizmu a zla.“
Dňa 28. decembra izraelský vojak zo ženijného práporu 8219 zverejnil na sociálnych sieťach prvé video z demolácie v meste Chuzá’á. Vojak vo svojom príspevku napísal: „Dňa 7. 10. vyšlo z tunajších domov mnoho teroristov, aby vyvraždili obyvateľstvo Nir Ozu. Dnes v noci sme zničili 30 z nich.“ Satelitné snímky potvrdzujú, že od 26. do 30. decembra 2023 došlo v oblasti zničeniu najmenej 30 domov.
V nasledujúcich dňoch ten istý vojak zverejnil ďalších päť videí, na ktorých vidieť demoláciu s použitím výbušnín. Väčšinu videí natočili z tej istej strechy. Vojaci sa na videách usmievajú a pózujú pred kamerou, fajčia cigarety alebo vodné fajky, prípadne si pripíjajú nápojmi, zatiaľ čo výbuchy ničia niekoľko budov v pozadí. Na jednom z videí kráčajú traja vojaci smerom ku kamere, keď za nimi vybuchne nálož. Text v arabčine znie: „Vstali sme z mŕtvych, aby sme vás strašili.“ Konanie vojakov na videách naznačuje, že v danom čase a na danom mieste neexistovala bezprostredná hrozba.
Videozáznamy naznačujú, že vojakom pri demolácii budov nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo
Izraelská armáda 29. decembra oznámila, že jej vojaci pracujú na získaní operačnej kontroly nad mestom Chuzá’á. Armáda tvrdila, že našla desiatky tunelov, zbraní a raketometov. Brigády Al Qassáma, vojenské krídlo Hamasu, predtým na svojom účte na sociálnej sieti Telegram oznámili, že z oblasti vystrelili na izraelské jednotky raketové granáty a použili mínomety.
Dňa 3. januára 2024 izraelská armáda previedla štáb izraelskej televízie Now 14 TV mestom Chuzá’á. Vojaci ukázali, ako používajú protitankové míny M15 na ničenie budov. Štáb robil rozhovory s vojakmi v blízkosti budov určených na demoláciu. To naznačuje, že v budovách určených na demoláciu sa nenachádzalo nič, čo by pre nich predstavovalo bezprostrednú hrozbu. Na záberoch vidno, ako rozmiestňujú káble okolo budovy, na ktorej múroch je napísané číslo 8219, čo je označenie ženijného práporu.
Izraelská armáda 10. januára oznámila, že ukončila operáciu v meste Chuzá’á. Uviedla pritom, že „zničila stovky teroristických infraštruktúr, raketových odpaľovacích pozícií a pozorovacích stanovíšť“. Okrem toho dodala, že vojaci „zlikvidovali desiatky teroristov a odhalili a zničili približne 40 tunelových šácht“.
Satelitné snímky a videá však odhalili, že vojaci zničili aj stovky obytných budov, cintorín a základnú školu. Väčšina zničených budov stála v okruhu 1 až 1,2 km od obvodového plota. Systematické ničenie civilných objektov ako odveta za akcie ozbrojených skupín môže predstavovať kolektívny trest a malo by sa vyšetrovať ako vojnový zločin.
„Náš dom je asi jediný, ktorý v našej oblasti ešte stojí, ale je veľmi zničený“
Amnesty sa rozprávala aj s Dr. Salemom Qudeihom, učiteľom, ktorý žil so svojou rodinou v meste Chuzá’á.
„Môj dom sa nachádzal asi 1 650 m od hranice [s Izraelom]. Domov sme opustili 11. októbra, pretože oblasť začala byť príliš nebezpečná.
Okolo rodinného domu sme mali sad s rozlohou tri dunamy (0,7 akra) plný ovocných stromov. Všetky zničili. Zostala len jedna jabloň a jedna ruža. Mal som včely a produkoval som med. Všetko je teraz preč. Z 222 domov mojich príbuzných v tejto oblasti zostal stáť asi len tucet. Môj dom – kde som žil so svojou ženou, piatimi dcérami a jedným synom – úplne zničili,“ uviedol Dr. Salem Qudeih.
Tahani al-Najjar, 42-ročný obyvateľ mesta Chuzá’á, pre Amnesty povedal: „Bombardovanie sa začalo v prvý deň [8. októbra 2023]. Môjho strýka, jeho manželku, deti a vnúčatá zabili v to prvé ráno… sedem ľudí.
Potom sme všetci, s príbuznými a širšou rodinou, opustili oblasť. Je nás viac ako 500 rodín… Môj syn išiel nedávno skontrolovať náš dom. Zistil, že náš dom je asi jediný, ktorý v našej oblasti ešte stojí, ale je veľmi poškodený. Všade naokolo je len skaza…
V našej oblasti mali rodiny z rodu al-Najjar okolo domov väčšinou sady, kde si pestovali ovocie a zeleninu. A všade naokolo boli väčšie farmy, ktoré produkovali zeleninu a hydinu. Veľká časť potravín vyprodukovaných v pásme Gazy pochádza z našej oblasti. Ľudia neprišli len o svoje domovy, ale aj o zdroj obživy. Celé pásmo Gazy prišlo o produkciu potravín.“
Bezohľadné ničenie od severu na juh
Podobné rozsiahle škody v dôsledku izraelských demolácií utrpeli aj ľudia v ďalších palestínskych sídlach pozdĺž obvodu pásma Gazy hraničiaceho s Izraelom.
V jednej z najväčších mestských častí mesta Gaza, štvrti Šudžajja (Shuja’iya), došlo podľa údajov OSN od 26. novembra 2023 do 6. januára 2024 k vážnemu poškodeniu alebo zničeniu viac ako 750 stavieb. Budovy sa nachádzali v Izraelom stanovenej „nárazníkovej zóne“ aj mimo nej. Medzi zničenými budovami boli aj dve školy, mešity a desiatky obytných budov. Izraelská armáda bez predloženia dôkazov tvrdila, že v niektorých z týchto budov sa nachádzali zbrane, munícia a tunelové šachty.
Vojaci, ktorí oslavujú zničenie civilných objektov
Na videu zverejnenom na sociálnych sieťach 20. decembra 2023 vidieť izraelských vojakov ženijného práporu 749, ako oslavujú zbúranie približne 30 domov v meste Šudžajja. Nič na videu nenaznačuje, že by pri natáčaní výbuchu, ku ktorému došlo približne 200 metrov od nich, vojakom hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo. Na videu počuť, ako jeden z vojakov hovorí: „Nahal Oz, ak Boh dá, budete mať výhľad na more.“
Vojak odkazuje na kibuc Nahal Oz, na ktorý 7. októbra 2023 zaútočili palestínske ozbrojené skupiny. Kibuc stojí necelý kilometer od plota na izraelskej strane.
Na inom videu zverejnenom na sociálnych sieťach v ten istý deň vojak stojac na budove, ktorú izraelská armáda používala ako základňu, nakrútil desiatky zničených stavieb. Vojak hovorí: „Východ slnka na troskách toho, čo bývalo Šudžajjou. Vidno odtiaľto ako na dlani Nahal Oz, vojenskú základňu a mesto.“
Izraelská armáda 21. decembra oznámila, že získala operačnú kontrolu nad celou štvrťou, ktorá sa rozprestiera hlboko do mesta Gaza. Táto oblasť je širšia ako „nárazníková zóna“, na ktorú sa zameriava táto analýza. Izraelská armáda tiež uviedla, že „zničila viac ako 100 teroristických stavieb, odhalila a zničila desiatky tunelových šácht“. Aj keby takéto štruktúry predstavovali vojenské ciele, ich prítomnosť v mestskej štvrti neospravedlňuje systematické ničenie každej civilnej stavby v tomto priestore.
Oblasť v blízkosti utečeneckých táborov Al-Bureiž a Al-Maghází zrovnali so zemou
Od konca decembra 2023 do januára 2024 zrovnala armáda so zemou oblasť v blízkosti a na východ od utečeneckých táborov Al-Bureiž (Al-Bureij) a Al-Maghází v strednej časti pásma Gazy. Časový harmonogram ničenia sa zhoduje s ofenzívou izraelskej armády v týchto dvoch husto obývaných oblastiach. Izraelská armáda v nich podľa vlastných tvrdení našla zbrane, raketomety a tunelové šachty. Armáda však neposkytla žiadne dôkazy ani vysvetlenie nevyhnutnej vojenskej potreby zničiť celé dediny a poľnohospodársku pôdu pozdĺž východného obvodu. Zbrane a vojenské ciele sa podľa jej vlastných vyjadrení našli oveľa hlbšie v pásme Gazy.
V období od 26. novembra 2023 do 29. februára 2024 došlo v tejto oblasti k vážnemu poškodeniu alebo zničeniu viac ako 1 200 stavieb. Deštrukcia siahala až 1,8 km do pásma Gazy od obvodového plota. Zničená oblasť pokrývala približne 4 km², s rozsahom viac ako 3 km od severu na juh.
Na záberoch z dronu zverejnených na sociálnych sieťach 14. marca vidieť niekoľko horiacich budov východne od tábora Al-Maghází, približne 900 metrov od obvodového plota. Na satelitných snímkach z 10. januára 2024 vidieť izraelské vojenské vozidlá, čo naznačuje, že oblasť mali pod kontrolou. Podľa satelitných snímok sa zdá, že budovy zničili medzi 10. a 12. januárom. Okolité polia zrovnali so zemou buldozérmi do 15. januára 2024.
Zničenie obcí Al-Sureiž a Abasan Al-Kabíra
Ďalej na juh v dvoch vidieckych obciach Al-Sureiž (Al-Sureij) a Abasan Al-Kabíra, ktoré sa nachádzajú približne 1 km od obvodového plota, izraelská armáda tiež zničila budovy a poľnohospodársku pôdu.
Satelitné snímky ukazujú, že izraelská armáda koncom decembra 2023 postupovala smerom k obci Al-Sureiž. Do konca januára 2024 došlo k zničeniu zhruba polovice budov v dedine a okolitých polí. Videá zverejnené na sociálnych sieťach 19. a 20. januára ukazovali hromadný výbuch domov. Izraelská armáda ani palestínske ozbrojené skupiny nezverejnili stanovisko o svojich aktivitách v obci Al-Sureiž a jej okolí.
Koncom februára 2024 izraelská armáda postúpila ďalej do oblasti východne od mesta Chán Júnis, kde sa nachádza mesto Abasan al-Kabíra. Od 13. februára do 13. marca izraelská armáda tvrdila, že v oblasti Abasan, ktorá zahŕňa mestá Abasan al-Kabíra a Abasan al-Saghíra, zabila palestínskych bojovníkov a našla zbrane a raketomety.
Toto obdobie sa zhoduje s časom zbúrania Mešity Omara bin Abdula Azíza. Na tomto videozázname zverejnenom 19. februára vidieť vojakov, ktorí sa v oblasti prechádzajú uvoľnene, bez náznaku bezprostredného ohrozenia.
Medzinárodné humanitárne právo
Medzinárodné humanitárne právo sa uplatňuje počas ozbrojeného konfliktu vrátane vojenskej okupácie. Pozostáva z pravidiel, ktorých hlavným cieľom je v maximálnej možnej miere obmedziť ľudské utrpenie v čase ozbrojeného konfliktu.
Hlavnými nástrojmi medzinárodného humanitárneho práva sú štyri Ženevské dohovory z roku 1949 a ich dva dodatkové protokoly z roku 1977. Mnohé z pravidiel týchto dohôd sa považujú za medzinárodné obyčajové právo. To znamená, že sú záväzné pre všetky strany ozbrojeného konfliktu bez ohľadu na to, či ratifikovali konkrétne dohovory a protokoly. Medzinárodné humanitárne právo je záväzné pre všetky strany konfliktu bez ohľadu na to, či ide o štátne zložky alebo neštátnu ozbrojenú skupinu.
Podľa tejto obyčajovej normy platí „zákaz zničenia alebo zhabania majetku protivníka, pokiaľ si to nevyžaduje nevyhnutná vojenská potreba“. Okrem toho článok 53 štvrtého Ženevského dohovoru upravuje konanie okupačnej mocnosti (v tomto prípade Izraela) na okupovanom území (v tomto prípade v pásme Gazy). Podľa článku 53 platí, že „okupujúca mocnosť má zákaz akokoľvek ničiť nehnuteľný alebo osobný majetok, ktorý patrí individuálne alebo kolektívne súkromným osobám, štátu alebo iným orgánom verejnej správy, družstevným organizáciám alebo spoločenstvu vlastníkov, s výnimkou prípadov, keď je takéto ničenie absolútne nevyhnutné na vykonávanie vojenských operácií.“
Články 147 a 33 štvrtého Ženevského dohovoru
Podľa článku 147 štvrtého Ženevského dohovoru je „rozsiahle ničenie a privlastňovanie si majetku, ktoré nie je odôvodnené vojenskou nevyhnutnosťou a ktoré sa vykonáva nezákonne a bezohľadne“, závažným porušením dohovoru, a teda vojnovým zločinom.
Ak sa takéto ničenie vykonáva ako kolektívny trest, porušuje aj článok 33 Štvrtého ženevského dohovoru. Článok 33 stanovuje, že „žiadnu chránenú osobu nemožno potrestať za trestný čin, ktorý osobne nespáchala. Zakazujú sa kolektívne tresty a rovnako všetky opatrenia zastrašovania alebo terorizmu.“
Civilný majetok v ozbrojenom konflikte chráni aj zásada rozlišovania. Všetky strany konfliktu majú na základe tejto zásady povinnosť vždy rozlišovať medzi „civilnými objektmi“ a „vojenskými cieľmi“. Okrem toho majú svoje útoky cieliť výhradne na vojenské ciele.
Podľa obyčajového medzinárodného humanitárneho práva sa za civilné objekty považujú všetky objekty, ktoré nie sú „vojenskými cieľmi“. Za vojenské ciele sa považujú iba objekty, „ktoré svojou povahou, umiestnením, účelom alebo použitím účinne prispievajú k vojenskej akcii a ktorých čiastočné alebo úplné zničenie, prevzatie kontroly nad nimi alebo ich neutralizácia za okolností, ktoré vládnu v danom čase, poskytuje určitú vojenskú výhodu“. Na civilné objekty sa vzťahuje ochrana pred útokom okrem dočasných situácií, keď sa stanú vojenskými cieľmi. Vtedy musia spĺňať všetky definičné kritériá vojenského cieľa. Protokol I vyžaduje, aby v prípade pochybností strany konfliktu predpokladali, že si objekt zachováva svoj civilný charakter. Úmyselné útoky na civilné objekty predstavujú vojnový zločin.
KONIEC