Univerzálne periodické hodnotenie (ďalej len „UPR“ alebo „hodnotenie“) je proces, v rámci ktorého Rada OSN pre ľudské práva každých pár rokov skúma stav dodržiavania ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN. Po treťom UPR v roku 2018 sa Čína v súčasnosti podrobuje štvrtému hodnoteniu. Dňa 23. januára 2024 si početná čínska vládna delegácia v Ženeve vypočula odporúčania štátov týkajúce sa širokého spektra ľudskoprávnych tém. Delegácia takisto odpovedala na otázky týkajúce sa stavu dodržiavania ľudských práv v krajine. Čína odporúčania prijme alebo vezme na vedomie a Rada pre ľudské práva v júni prijme záverečnú správu z hodnotenia. Deklarovaným cieľom UPR je slúžiť ako „kooperačný mechanizmus“ zameraný na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v praxi.
Reakcia Amnesty International na hodnotenie Číny
Riaditeľka Amnesty International pre Čínu Sarah Brooks v reakcii na UPR zamerané na dodržiavanie ľudských práv v Číne uviedla:
„Hodnotenie ľudskoprávnej situácie v krajine malo slúžiť ako skutočný výpočet porušení ľudských práv zo strany čínskych orgánov. Malo ísť o vzácny priestor pre ostatné vlády, aby sa vyjadrili k závažnému porušovaniu ľudských práv, ktorému čelia obete v celej Číne i mimo nej.
Namiesto toho sme boli svedkami toho, ako sa Čína snažila pred svetovým spoločenstvom zbaviť zodpovednosti a popierať rozsah a závažnosť porušovania ľudských práv zdokumentovaných v správach OSN. Čína sa popritom snažila ponúkať svoj prístup popierania ľudských práv ostatným krajinám ako vzor.
Vládna delegácia kategoricky odmietla uznať základné fakty. Represie voči ujgurskej menšine prezentovala ako účinný boj proti terorizmu. Potláčanie občianskej spoločnosti v Hongkongu zase prezentovala ako zabezpečovanie stability Hongkongu.
Napriek tomu sa všetko nevyvíjalo podľa predstáv Číny. Jedným z príkladov sú odporúčania mnohých štátov Číne na zmysluplnejšiu spoluprácu so zložkami OSN a jeho mechanizmami. Tie zahŕňajú aj implementáciu odporúčaní zo strany odborníkov a odborníčok v oblasti politík či umožnenie neobmedzeného prístupu do krajiny pre medzinárodných odborníkov a odborníčky na ľudské práva. Svedčí to o ústrednom význame práce zložiek OSN, ako aj o rastúcom konsenze, že pokusy Číny o oslabenie týchto zložiek prostredníctvom deformácie dialógu a spolupráce sú veľmi problematické.
Tragédiou tohto hodnotenia je to, že osvedčená taktika Číny spočívajúca v prenasledovaní obrancov a obrankýň ľudských práv, či už v Sin-ťiangu, Tibete, Hongkongu alebo inde, spôsobila, že tí, ktorí majú najlepšie predpoklady na vykonávanie tejto práce, sa v miestnosti [počas hodnotenia v Ženeve] nenachádzali. Umlčiavajú ich, väznia alebo inak zadržiavajú, držia ich pod dohľadom či v exile. Ak chcú vlády dosiahnuť implementáciu svojich odporúčaní, podpora obrancov a obrankýň ľudských práv v Číne musí byť ústrednou témou ich spolupráce s touto krajinou.“
Čína dlhodobo nedodržiava svoje ľudskoprávne záväzky
Pri predchádzajúcich hodnoteniach Číny bolo zjavné, že čínska vláda sa do hodnotiaceho procesu zapájala so zlým úmyslom. Vláda systematicky vylučovala nezávislú čínsku občiansku spoločnosť z procesu. Najzávažnejším prípadom bola smrť čínskeho obrancu ľudských práv Caoa Shunliho. Zadržali ho, keď sa pokúšal odcestovať do Ženevy, aby sa zúčastnil druhého UPR v roku 2013. Následne zomrel vo väzbe. Dňa 14. marca 2024 uplynie 10 rokov od jeho smrti. Čína odvtedy uplatňuje svoje represívne taktiky čoraz odvážnejšie. Hongkonská občianska spoločnosť čelí za spoluprácu so zložkami OSN hrozbe trestného stíhania podľa zákona o národnej bezpečnosti z roku 2020.
Čína pred tohtoročným hodnotením vydala správu, v ktorej uviedla, že „považuje za mimoriadne dôležité podniknúť kroky“ v nadväznosti na 284 z 346 odporúčaní, ktoré prijala v rámci tretieho UPR v roku 2018. Mnohé z týchto prijatých odporúčaní však boli nedostatočné alebo problematické. Niektoré z nich nabádali Čínu, aby „pokračovala“ v uplatňovaní politík, ktorými porušovala ľudské práva. Čína v súvislosti s niektorými závažnými odporúčaniami tvrdila, že ich „už zapracovala“ a odmietla sa zaviazať k prijatiu ďalších opatrení. Amnesty International zistila, že väčšinu odporúčaní, ktoré Čína „prijala“, v praxi neimplementovala. V niektorých oblastiach dokonca došlo k zvráteniu už dosiahnutého pokroku v oblasti ľudských práv.
V roku 2018 Čína odmietla niekoľko odporúčaní týkajúcich sa prístupu nezávislých odborníkov a odborníčok v rámci osobitných postupov OSN. Ide o kľúčové opatrenie v spolupráci so zložkami OSN. Čína odmietnutie odporúčaní odôvodnila tým, že ide o zasahovanie do „suverenity a vnútorných záležitostí“ krajiny. Vláda stále neposkytla OSN a ďalším nezávislým pozorovateľom v oblasti ľudských práv plný a neobmedzený prístup do krajiny. Počas sledovaného obdobia navštívil Čínu len jeden držiteľ mandátu na osobitné postupy, zatiaľ čo ďalších 13 (nových aj opakovaných) žiadostí o vstup do krajiny Čína ignorovala.
Čína prenasleduje občiansku spoločnosť a porušuje práva etnických menšín
Od roku 2018 vyjadrili rôzne orgány OSN pre ľudské práva obavy zo zhoršovania situácie v oblasti ľudských práv v Číne. Tieto obavy sú v súlade so zisteniami Amnesty International. V roku 2022 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva konštatoval, že zásahy Číny zamerané proti príslušníkom a príslušníčkam ujgurskej menšiny a iných prevažne moslimských menšín „môžu predstavovať medzinárodné zločiny, najmä zločiny proti ľudskosti“. Čína tieto zásahy vykonáva na pozadí reštriktívnych a diskriminačných zákonov, politík a praktík.
V tom istom roku Výbor OSN pre ľudské práva vyzval na zrušenie zákona o národnej bezpečnosti a ustanovení o protištátnej činnosti v hongkonskom nariadení o trestných činoch. Namiesto ich zrušenia plánuje miestna vláda tento rok prijať ďalšie právne predpisy týkajúce sa takýchto trestných činov. Majú byť súčasťou nového „zákona o ochrane národnej bezpečnosti“ podľa článku 23 hongkonského „základného zákonníka“, tzv. „miniústavy“ Hongkongu.
Čína mala už pred štyrmi rokmi vypracovať správu pre Výbor OSN proti mučeniu. Vláda vo svojej správe o stave krajiny tvrdila, že je „odhodlaná poskytnúť ľuďom pocit spravodlivosti a čestnosti“. Amnesty International však v tomto období zdokumentovala skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdením vlády. Medzi zistené skutočnosti patria svojvoľné zadržiavanie, mučenie a iné zlé zaobchádzanie, ako aj nespravodlivé súdne procesy s etnickými menšinami a obrancami a obrankyňami ľudských práv.
Aktivisti, novinárky a právnici v Číne vrátane Hongkongu, ako napríklad Chow Hang-tung, Ding Jiaxi, Xu Zhiyong, Wang Jianbing a Zhang Zhan, zostávajú vo väzení napriek nálezu pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie, podľa ktorého ich mali prepustiť.
