TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
5. NOVEMBRA 2025
- Súčasťou delegácie Amnesty International na COP30 budú obrancovia a obrankyne klímy z Brazílie, Ekvádoru, Paraguaja a Peru. Tieto krajiny patria k najnebezpečnejším na svete z hľadiska ochrany životného prostredia a klímy.
- Amnesty International vyzýva vlády, aby sa nepripojili k prezidentovi USA Trumpovi v popieraní klimatickej krízy, ktorá sa prehlbuje čoraz rýchlejšie. Namiesto toho by sa mali chopiť vedenia pri skutočnom riešení klimatických výziev, apeluje organizácia.
Lídri a líderky COP30 musia dbať o to, aby prioritou pri rokovaniach boli ľudia, a nie zisky a moc. Musia sa zaviazať, že budú chrániť ľudské práva a zaoberať sa požiadavkami aktivistov a aktivistiek.
Amnesty International pred každoročným klimatickým samitom OSN pripomína potrebu zintenzívniť opatrenia v oblasti klímy, ktoré naša planéta naliehavo potrebuje.
Za prvoradé považuje úplné, rýchle, spravodlivé a dostatočne financované vyraďovanie fosílnych palív a spravodlivý prechod na udržateľnú energiu pre všetkých a vo všetkých sektoroch.
„Globálna klimatická kríza je najväčšou hrozbou pre našu planétu a vyžaduje si primeranú reakciu. Vplyvy zmeny klímy sú čoraz výraznejšie na celom svete. Čelíme stále častejším a silnejším búrkam, lesným požiarom, suchám a povodniam. Zvyšovanie hladiny morí, ktoré zničí niektoré malé ostrovné štáty,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard, ktorá sa osobne zúčastní na konferencii.
Brazília bude hostiť 30. konferenciu zmluvných strán (COP30) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Beléme od 10. do 21. novembra.
Viac ako 190 zmluvných strán Parížskej dohody bude na samite diskutovať o otázkach, ako sú zvýšenie financovania opatrení v oblasti klímy, najmä na účely adaptácie; národné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov; ako a kedy prejsť od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie, ako sa dohodlo na COP28; či ako podporiť opatrenia na zmenšovanie škôd spôsobených zmenou klímy, s osobitným prihliadnutím na straty a škody v krajinách s nižšími príjmami, ktoré najviac trpia zmenou klímy, hoci k nej prispievajú najmenej.
Amnesty vyzýva krajiny na odpor proti bezohľadným záujmom
„COP30 v Brazílii predstavuje príležitosť na kolektívny odpor proti tým, ktorí sa snažia zvrátiť roky úsilia a záväzky udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C.
Skutočnosť, že hladiny oxidu uhličitého v atmosfére vlani rekordne vzrástli, by mala byť varovným signálom pre svetových predstaviteľov a predstaviteľky na COP30.
Amnesty International naliehavo vyzýva vlády, aby sa nepripojili k administratíve prezidenta USA Trumpa v popieraní klimatickej krízy, ktorá sa prehlbuje čoraz rýchlejšie.
Žiadame, aby sa samy chopili vedenia pri skutočnom riešení klimatických výziev. Trumpovo odmietanie vedeckých poznatkov sa kombinuje so zosilnenou loby za fosílne palivá. Preto musia aj svetoví predstavitelia zdvojnásobiť svoje úsilie o prijatie súrnych opatrení v oblasti klímy – s USA alebo bez nich. Musia sa brániť pokusom o obmedzenie financovania projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a odolávať nátlaku USA a iných krajín, ktoré sa snažia oslabiť politiky a nariadenia na boj proti zmene klímy.
Ľudstvo môže vyhrať, ak sa štáty na COP30 zaviažu k úplnému, rýchlemu, spravodlivému a dostatočne financovanému vyraďovaniu fosílnych palív. Riešením je spravodlivý prechod na udržateľnú energiu pre všetkých a vo všetkých sektoroch, ako nedávno potvrdil Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku.
Tieto záväzky musia ísť ruka v ruke s významnou finančnou injekciou na boj proti zmene klímy vo forme grantov, nie pôžičiek, od štátov, ktoré sú najväčšími vinníkmi, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov. Kľúčové je pri tom, aby štáty prijali opatrenia na ochranu aktivistov v oblasti klímy a obrankýň životného prostredia. To je jediný spôsob, ako zabezpečiť klimatickú spravodlivosť a chrániť ľudské práva miliárd ľudí,“ povedala Agnès Callamard.
Najvyššou prioritou pri rozhodovaní musia byť ľudia
Amnesty International verí, že rýchly a spravodlivý prechod na udržateľnú energiu musí vo všetkých rozhodovacích procesoch prednostne prihliadať na ľudí, ktorých klimatické zmeny postihujú najviac.
Tento rok sa Amnesty International spojí s environmentálnymi aktivistkami a aktivistami, ktorí často riskujú život, aby bránili ľudské práva.
Na konferencii COP30 budú jej delegáciu sprevádzať obrancovia a obrankyne klímy z Brazílie, Ekvádoru, Paraguaja a Peru.
Ide o oblasti, ktoré patria k najnebezpečnejším na svete z hľadiska ochrany životného prostredia a klímy.
Na samite sa zúčastnia aktivisti a aktivistky z organizácií Avá Guaraní Paranaense, Guerreras por la Amazonía, Movement of Working Children and Adolescents (MANTHOC), National Organization of Andean and Amazonian Indigenous Women of Peru (ONAMIAP), Rede Vozes Negras Pelo Clima a Union of People Affected by Texaco.
„Na celom svete vidíme, ako sa scvrkáva občiansky priestor pre klimatický aktivizmus. Medzi alarmujúce dôkazy tohto vývoja patrí aj v umlčiavanie obrancov a obrankýň klímy v rámci klimatických samitov OSN. Príliš veľa z nich sa nemôže zúčastniť COP30 kvôli tomu, že čelia prenasledovaniu za obranu ľudských práv. Od COP30 očakávame silný odkaz týkajúci sa úlohy ľudí v prvých líniách klimatického aktivizmu a nutnosti ich chrániť,“ povedala Agnès Callamard.
Vedúca úloha na klimatickom samite COP30
Amnesty International vyzýva delegátov a delegátky COP30 na nasledujúce kroky:
1. Aby na samite dospeli k jasnému plánu a hramonogramu postupného vyraďovania fosílnych palív, splnili úplne nedostatočný cieľ financovania opatrení v oblasti klímy vo výške 300 miliárd USD (dohodnutý na COP29) a zvýšili rozpočet na poskytovanie verejných grantov.
Štáty by mali prijať plán vyraďovania fosílnych palív a zvýšiť klimatické financovanie vrátane 300 miliárd USD dohodnutých na COP29 a ďalších verejných grantov.
Plán musí tiež zabezpečiť, aby medzinárodné investície smerovali do projektov, ktoré skutočne pomáhajú reagovať na zmenu klímy, a nie do rizikových a neoverených technológií, ako sú priame zachytávanie vzduchu (na odstraňovanie oxidu uhličitého) či solárne alebo morské geoinžinierstvo, ktoré by mohli viesť k porušovaniu ľudských práv a oneskoriť potrebné postupné vyraďovanie fosílnych palív.
2. Aby povzbudili štáty s vysokými príjmami a vysokými emisiami, najmä tie, ktoré sú historicky najväčšmi zodpovedné za zmenu klímy k navýšeniu svojich príspevkov do fondu na riešenie strát a škôd. Bez navýšenia príspevkov fond nedokáže potreby v potrebnom rozsahu.
Predstavenstvo fondu musí tiež vykonávať svoje činnosti transparentným, inkluzívnym a zodpovedným spôsobom. Musí zároveň zabezpečiť priamy prístup k financovaniu pre zasiahnuté komunity a ochranu pred neprimeraným vplyvom súkromného sektora.
Brazília by sa mala prostredníctvom svojho predsedníctva COP30 chopiť vedenia a posilniť uznanie, ochranu a zmysluplnú účasť obrancov a obrankýň klímy v multilaterálnych rozhodovacích priestoroch. Zároveň by mala podporiť iniciatívy, ako je sieť lídrov pre environmentálnych aktivistov a obrancov (LEAD). Tá bude oficiálne spustená na COP30. Mala by tiež viesť spustenie nového Belemského akčného mechanizmu pre globálnu spravodlivú transformáciu (BAM), ktorý navrhlo niekoľko pozorovateľských skupín. Na domácej pôde by mala zastaviť plánované rozširovanie fosílnych projektov. Rovnako by mala objasniť, kedy a ako plánuje ukončovať všetku výrobu a používanie fosílnych palív.
„V ostrom kontraste s tým, čo by vám chcel nahovoriť prezident Trump, budúcnosť bez fosílnych palív je nevyhnutná na prežitie ľudstva. Nesmieme však premárniť ďalšie príležitosti. Účastníci konferencie COP30 musia zabezpečiť, aby ich záväzky v oblasti ľudských práv usmerňovali všetky rozhodnutia na klimatickom samite v Beléme, ale aj po jeho skončení,“ zdôraznila Agnès Callamard.