Klimatická zmena je nielen najväčšou environmentálnou krízou súčasnosti, ale aj bezprecedentnou krízou ľudských práv. Spaľovanie fosílnych palív zabíja ľudí a poškodzuje životné prostredie. Musíme to zastaviť.
Klimatická kríza ohrozuje širokú škálu ľudských práv vrátane práva na vodu, zdravie a samotný život. Prehlbuje štrukturálne nerovnosti a diskrimináciu. Globálna ekonomika preto musí upustiť od fosílnych palív a prejsť na obnoviteľné zdroje energie.
Samotná transformácia však zároveň predstavuje riziko porušovania ľudských práv, ako aj poškodenia životného prostredia. Opiera sa totiž o masívny nárast ťažby kovov a nerastných surovín. Ak budú ťažobné spoločnosti a ich odberatelia pokračovať v týchto praktikách, mohli by prehĺbiť porušovanie ľudských práv, ktorému čelia komunity v prvej línii vrátane pôvodného obyvateľstva. Mohli by tak zablokovať cestu k skutočne spravodlivej a udržateľnej budúcnosti.
Teraz je čas prijať opatrenia na zabezpečenie skutočne čistej a zelenej energie, pri ktorej je dodržiavanie ľudských práv kľúčové.
Čo je energetická transformácia?
Priemyselné odvetvia a vlády už podnikajú kroky, ktoré sú nevyhnutné na prechod na obnoviteľné zdroje energie.
Ústredným bodom tohto odklonu od fosílnych palív je masívne rozšírenie používania dobíjateľných batérií na napájanie elektrických vozidiel a zásobníkov energie z obnoviteľných zdrojov.
Kobalt, meď, nikel a lítium tvoria kľúčové zložky dobíjateľných batérií, ktoré poháňajú elektrické autá a autobusy.
Tieto batérie sa bežne používajú aj na napájanie prenosných elektronických zariadení, ako sú mobilné telefóny, notebooky, fotoaparáty a elektrické náradie.
Na uspokojenie očakávaného dopytu bude svet do roku 2030 pravdepodobne potrebovať najmenej dvakrát viac niklu, osemkrát viac mangánu a desaťkrát viac kobaltu a lítia, ako sa v súčasnosti ťaží.
Výskum Amnesty International však ukázal, že ťažba týchto surovín ohrozuje ľudské práva.
Štáty, spoločnosti, investori a spotrebitelia majú príležitosť zaviazať sa k takému prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ktorý skutočne chráni a rešpektuje ľudské práva a životné prostredie.
Čo znamená energetická transformácia pre ľudské práva?
Lítium-iónové batérie, ktoré poháňajú naše elektronické zariadenia a vozidlá, obsahujú minerály ako lítium, kobalt a nikel. V súčasnosti sa tieto batérie nevyrábajú ani zďaleka tak „čisto“ alebo „ekologicky“, ako by sa mali.
Napríklad roky nedostatočne regulovaných priemyselných postupov negatívne zasiahli komunity v Južnej Amerike a východnej a južnej Afrike.
V Konžskej demokratickej republike komunity čelia násilnému vysťahovaniu zo svojich domovov a poľnohospodárskej pôdy, aby uvoľnili miesto rozširujúcim sa priemyselným baniam na kobalt a meď. V remeselných baniach musia ťažiť rudu už sedemročné deti. Štandardom sú pritom nízke mzdy a nebezpečné podmienky.
V oblasti Salar de Atacama, ktorá sa rozprestiera na území Čile, Argentíny a Bolívie, hrozí, že ťažba lítia a medi naruší práva pôvodného obyvateľstva. Ťažba predstavuje riziko poškodenia vodných zdrojov pôvodného obyvateľstva a komunít v prvej línii a narušenie krehkých ekosystémov. Tie sú mimoriadne dôležité pre ich živobytie a kultúru, ako aj pre ich právo na sebaurčenie.
Energetická transformácia na úkor ľudských práv
Nevyhovujúci dizajn, prevádzka a zaobchádzanie s odpadom v priemyselných baniach na celom svete vedú k pretrvávajúcemu znečisteniu a poškodeniu zdravia. Zodpovednosť za vyčistenie životného prostredia alebo nápravu sa takmer nevyvodzuje. Okrem toho, prudký nápor na nachádzanie nových zdrojov batériových minerálov prostredníctvom hlbokomorskej ťažby prináša vážne riziká vzniku nezvratných škôd pre ekosystém morského dna a živobytie pobrežných komunít.
Klimatická kríza sa zhoršuje a potreba energetickej transformácie je čoraz naliehavejšia. Riešenia v oblasti klímy by však nemali prichádzať za cenu porušovania ľudských práv.
Spoločnosti, ktoré získavajú nerastné suroviny potrebné na energetickú transformáciu, majú povinnosť dodržiavať ľudské práva všade, kde pôsobia. Musia tiež zabezpečiť nápravu za porušenia ľudských práv súvisiace s ich činnosťou alebo obchodnými vzťahmi. Detská práca, nútené vysťahovanie, znečisťovanie a nebezpečné pracovné podmienky sa musia okamžite skončiť.
Prípadová štúdia: Ťažba v Konžskej demokratickej republike
Energetická transformácia vo svete podnietila rozvoj priemyselnej ťažby minerálov nevyhnutných na energetickú transformáciu, akými sú kobalt a meď.
Povrchové bane na meď a kobalt pohlcujú celé mestá a štvrte na juhu KDR. Kvôli ich rozširovaniu vysťahúvajú rodiny z ich domovov a poľnohospodárskej pôdy. To všetko bez predchádzajúceho oznámenia, zmysluplných konzultácií či spravodlivého odškodnenia a bez toho, aby im poskytli primeraný prístup k informáciám alebo účinným nápravným prostriedkom.
Rozširovanie týchto lukratívnych baní postihlo tisíce ľudí, ktorí čelia neistote, nedostatku potravín a stresu z finančnej núdze. No nemusí to tak byť.
Kto sa na tom podieľa?
Vlády a podniky v tomto globálnom produkčnom reťazci v snahe dosiahnuť zisk často porušujú normy v oblasti ľudských práv, bezpečnostné predpisy a opatrenia na ochranu životného prostredia. Mocné nadnárodné spoločnosti opakovane prehliadajú environmentálne a finančné trestné činy alebo sa na nich niekedy aktívne podieľajú.
Vlády často zlyhávajú pri verejnom vyšetrovaní a náprave korupcie, znečisťovania životného prostredia a vykorisťovania pracovnej sily zo strany podnikov. Ani v prípadoch, keď došlo k odhaleniu trestnej činnosti, často nedokázali nariadiť trestné stíhanie. Situácia, že podniky ponúknu účinnú nápravu komunitám postihnutým ťažbou, je mimoriadne vzácna.
Zároveň sa očakáva, že nové továrne na výrobu batérií v priebehu nasledujúcich desiatich rokov výrazne posilnia výrobu. Investori odstupujú od fosílnych palív a investujú do obnoviteľných zdrojov energie. Často k tomu však dochádza bez zavedených procesov, ktoré by zabezpečili náležitú starostlivosť o to, aby ich investície neprispievali k porušovaniu ľudských práv.
Spoločnosti a investori uprednostňujú rýchlu expanziu pred efektívnym využívaním zdrojov, opätovným využívaním a recykláciou. V dôsledku toho sa zvyšuje tlak na ťažbu ďalších nerastných surovín, zatiaľ čo odpad sa hromadí.
Amnesty International vykonala rozsiahly posudok rizík v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ktoré sa spájajú s ťažbou v rámci energetickej transformácie. Obrátili sme sa pri tom na najväčších svetových výrobcov automobilov, elektroniky a batérií. Skúmali sme firemné politiky, postupy a implementáciu ľudskoprávnych noriem. Naším cieľom bolo upozorniť nadnárodné spoločnosti na škodlivé pôsobenie, ktoré sme odhalili v ich dodávateľských reťazcoch.
Aké je riešenie?
Ak bude energetickú transformáciu sprevádzať vykorisťovanie a vyvlastňovanie ľudí a poškodzovanie životného prostredia, budeme sa na toto kritické obdobie pozerať s ľútosťou.
Nemusí to tak byť.
Produkčný reťazec batérií poskytuje vládam príležitosť formovať takú energetickú transformáciu, ktorá nebude reprodukovať nespravodlivosť ekonomiky založenej na fosílnych palivách, ale skoncuje s ňou. Podniky, ktoré sa stavajú do pozície globálnych lídrov v oblasti udržateľnosti, musia vo svojom obchodnom modeli klásť dôraz na ľudské práva a životné prostredie, aby zabránili prehlbovaniu súčasných nerovností a nespravodlivosti.
Keď sa budú sústrediť na dodržiavanie ľudských práv, môžu podniky, investori a vlády zabrániť porušovaniu ľudských práv a poškodzovaniu životného prostredia v produkčnom reťazci batérií.
Čo môžu robiť podniky?
Spoločnosti by mali podniknúť všetky dostupné kroky, aby dodržiavali imperatív „nespôsobovať žiadne škody“. Medzinárodné normy, ako sú napríklad Hlavné zásady OSN pre podnikanie a ľudské práva, popisujú kroky, ktoré musia podniknúť v záujme dodržiavania ľudských práv a zabezpečenia nápravy škôd, ktoré ich činnosť spôsobí alebo ku ktorým prispejú.
Odporúčania Amnesty podnikom
Príklady odporúčaní Amnesty pre spoločnosti a vlády:
- Podniky musia zabezpečiť, aby ich činnosti, ako aj činnosti ich dcérskych spoločností a dodávateľov dodržiavali medzinárodné normy v oblasti životného prostredia a ľudských práv. K tomu musí dochádzať aj prostredníctvom náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv. Cieľom musí byť identifikovať, predchádzať, ukončiť, zmierňovať a zohľadňovať nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a životné prostredie.
- Podniky musia zabezpečiť, aby ich činnosti neumlčovali hlasy komunít zasiahnutých ťažbou, najmä pôvodného obyvateľstva a obrancov a obrankýň ľudských práv v oblasti životného prostredia. Tieto hlasy majú zásadný význam pre vykonávanie dôslednej náležitej starostlivosti.
- Zamestnávatelia by mali dodržiavať práva pracujúcich v súlade s medzinárodnými normami.
- Spoločnosti musia posudzovať riziká pre ľudské práva spojené s ich bezpečnostnými opatreniami. Nikdy sa nesmú zapájať do úplatkárstva alebo korupcie a musia prijať všetky dostupné opatrenia na boj proti takýmto praktikám.
- Výrobcovia batérií by mali zvýšiť obsah recyklovaného materiálu v batériách. Mali by navrhnúť novú generáciu batérií, ktoré sa dajú ľahko rozobrať na účely opätovného použitia ich komponentov.
- Všetci výrobcovia automobilov by mali čo najskôr upustiť od spaľovacích motorov.
- Výrobcovia batérií musia odmietnuť všetky nerastné suroviny z morského dna.
Správa, ktorú vydala Amnesty International v januári 2016 „Pre toto umierame: Porušovanie ľudských práv v Konžskej demokratickej republike poháňa celosvetový obchod s kobaltom“ poukazuje na predaj kobaltu, ktorý sa používa v lítium-iónových batériách, pochádzajúceho z baní, kde pracujú v nebezpečných podmienkach deti vo veku od sedem rokov a dospelí.
Čo môžu robiť vlády?
Vlády na celom svete musia od podnikov právne vyžadovať dodržiavanie ľudských práv a životného prostredia. Musia zabezpečiť, aby spoločnosti vykonávali kontroly náležitej starostlivosti vo svojich dodávateľských reťazcoch. Vlády musia uzákoniť náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a životného prostredia a presadzovať dodržiavanie zákonov a predpisov na ochranu životného prostredia, ktoré chránia ľudské práva. Musia prestať dotovať priemysel fosílnych palív alebo mu poskytovať iné finančné stimuly, ako sú daňové úľavy, pôžičky alebo finančné odpisy.
Odporúčania Amnesty vládam
Štátne orgány by mali tiež:
- Vyšetrovať prípady porušovania ľudských práv a ohrozovania životného prostredia a reagovať na ne.
- Chrániť pôvodné obyvateľstvo a ochrancov a ochrankyne životného prostredia vrátane tých, ktorí môžu vystupovať proti podnikateľskej činnosti, aby mohli plniť svoju legitímnu a dôležitú úlohu pri spravodlivej energetickej transformácii.
- Zabezpečiť, aby komunity zasiahnuté ťažbou získali prístup k účinným prostriedkom nápravy.
- Trestať všetky formy úplatkárstva a korupcie zo strany ťažobných spoločností, hutníckych podnikov, výrobcov a nadväzujúcich spoločností, ktoré profitujú z energetickej transformácie.
- Stanoviť lehoty na ukončenie predaja nových vozidiel so spaľovacími motormi. Zaviesť politiky na zníženie závislosti od automobilovej dopravy vrátane zníženia počtu áut na cestách.
- Zaviesť minimálne požadované normy na energetickú účinnosť výrobkov a vozidiel s cieľom šetriť elektrickú energiu a zdroje.
- Presadzovať požiadavky na minimálnu životnosť batérií pri ich prvom zamýšľanom použití, či už pre elektrické vozidlá alebo iné elektronické zariadenia.
- Nariadiť opravu, zber a recykláciu batérií. Investovať do výskumu zameraného na lepšiu konštrukciu, recykláciu a zber.
Štáty by tiež mali zabezpečiť rýchly prechod na energetické siete napájané výlučne z obnoviteľných zdrojov, vyžadovať podávanie hlásení o uhlíkovej stope batérií a postaviť sa proti všetkým formám hlbokomorskej ťažby.
Nemýľme sa
Ľudstvo musí prestať spaľovať škodlivé fosílne palivá a musí začať využívať obnoviteľné zdroje energie. Nabíjateľné batérie sú neoddeliteľným a skvelým aspektom energetickej transformácie. Spravodlivý celosvetový prechod na obnoviteľné zdroje energie si bude aj naďalej vyžadovať ťažbu. Prechod na obnoviteľnú energiu si bude stále vyžadovať pôdu a zdroje. V žiadnom inom období však vlády nemali také poverenie od ľudí, aby regulovali spoločnosti a chránili ľudské práva.
Ako pomáha Amnesty International pri spravodlivej energetickej transformácii?
Amnesty International sformulovala zásady na zabránenie porušovaniu ľudských práv a ohrozeniu životného prostredia pri výrobe batérií. Vydala ich pod názvom Zmena v oblasti energie: Zásady pre podniky a vlády v produkčnom reťazci výroby batérií. Publikácia obsahuje návrhy krokov, ktoré musia vlády a spoločnosti prijať, aby zabránili porušovaniu ľudských práv a ohrozovaniu životného prostredia v rámci výrobného procesu a životného cyklu batérií. Tieto zásady podporilo viac ako 70 medzinárodných organizácií a jednotlivcov.
K škodám a porušovaniu ľudských práv môže dochádzať kdekoľvek v dodávateľskom reťazci a v ktoromkoľvek bode životného cyklu batérie. Vlády a spoločnosti musia dbať na to, aby sa čisté energetické riešenia nevyvíjali na úkor ľudí a životného prostredia.
