TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
18. JANUÁRA 2024
Podľa zistení Amnesty International sa štátne orgány viacerých európskych krajín pokúsili vyhostiť alebo deportovať žiadateľov o azyl, ktorí ušli pred prenasledovaním zo severného Kaukazu. Organizácia sa v správe s názvom Európa: Bod, z ktorého niet návratu venuje pokusom o vyhostenie žiadateľov o azyl z Chorvátska, Francúzska, Nemecka, Poľska a Rumunska. Krajiny týmto konaním ľuďom na úteku pred prenasledovaním upreli právo na medzinárodnú ochranu.
Ľudia na úteku z regiónu severného Kaukazu patria k čečenskému, dagestanskému, ingušskému a ďalším etnikám, ktorých kultúra je spätá prevažne s moslimským náboženstvom. Štátne orgány európskych krajín tak celé etnické spoločenstvá hromadne označujú za „nebezpečných extrémistov“ a údajnú existenčnú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Etnická príslušnosť a vierovyznanie týchto ľudí sú podľa menovaných krajín dostatočným dôvodom na ich navrátenie do krajín, kde im hrozí porušovanie ich ľudských práv.
Vyzývame na zastavenie núteného navracania ľudí na úteku zo severného Kaukazu
Amnesty International vyzýva orgány európskych štátov, aby okamžite zastavili nútené presuny ľudí na úteku a žiadateľov o azyl zo severného Kaukazu späť do Ruska. Podľa organizácie im po návrate do krajiny hrozí mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Okrem toho im hrozí, že budú povolaní do armády s povinnosťou bojovať na Ukrajine.
„Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu európske krajiny tvrdili, že pozastavujú všetku justičnú spoluprácu s Ruskom. Je škandalózne, že napriek tomu sa niekoľko európskych štátov vyhráža vyhostením ľudí, ktorí utiekli pred prenasledovaním na ruskom území severného Kaukazu, späť na miesto, kde k došlo k porušovaniu ich ľudských práv. Európske krajiny musia uznať, že mnohých z týchto ľudí by po návrate do Ruska zatkli alebo uniesli. Mnohým by hrozilo mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie či nútená branná povinnosť,“ uviedol regionálny riaditeľ Amnesty International pre Európu Nils Muižnieks.
Podľa Muižnieksa sa situácia ľudí na úteku zo severného Kaukazu dramaticky zhoršila v dôsledku prehlbovania ľudskoprávnej krízy v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu. Ľudia zo severného Kaukazu čelia beztrestnému prenasledovaniu, mučeniu, svojvoľnému zadržiavaniu a núteným zmiznutiam. Táto skupina populácie už v predtým čelila stigmatizácii a častým deportáciám z Európy.
Ľudí berú priamo z ulice – môžete ísť bojovať alebo na 10 rokov do väzenia
Ľudskoprávna situácia na severnom Kaukaze, obzvlášť v Čečensku, je dlhodobo hrozivá. Každému človeku, ktorý sa kriticky vyjadruje k vládnym politikám, angažuje sa v oblasti ľudských práv alebo ho okolie považuje za kvír osobu, hrozí, že sa on sám alebo jeho rodina a blízke osoby stanú terčom útokov a zlého zaobchádzania.
Od začiatku invázie na Ukrajinu sa beztak zlá ľudskoprávna situácia v Rusku výrazne zhoršila. Etnické menšiny na severnom Kaukaze čelili už pred inváziou vysokému riziku únosov, mučenia a zlého zaobchádzania. Podľa dôveryhodných informácií armáda disproporčne povoláva do bojov na Ukrajine príslušníkov etnických menšín. Ľuďom, ktorí mobilizáciu odmietnu alebo sa pokúsia pred ňou ujsť, hrozí vážne porušovanie ich ľudských práv.
Čečenský žiadateľ o azyl pre Amnesty International uviedol, že „Ľudí odvádzajú [priamo] z ulice a vy máte dve možnosti: buď pôjdete na 10 rokov do väzenia, alebo pôjdete bojovať. [A] väzenie v Čečensku… to je akoby ste prestali existovať. Ale aspoň je istá možnosť, že po desiatich rokoch sa dostanete von. Stále asi lepšie, ako nechať sa odviesť, bojovať a zomrieť.“
Islamofóbia v Európe zhoršuje situáciu ľudí na úteku zo severného Kaukazu
Odstúpenie Ruska od Európskeho dohovoru o ľudských právach a praktické znemožnenie nezávislého monitorovania ľudských práv v krajine dramaticky zvýšili riziko porušovania ľudských práv. Preživší násilia a pozostalí obetí porušovania práv zároveň prišli o dôležitý prostriedok nápravy a vyvodenia zodpovednosti voči páchateľom.
Mnohým ľuďom zo severného Kaukazu, ktorí utiekli pred zúfalou situáciou v Rusku, teraz hrozí vyhostenie, vydanie alebo deportácia z európskych krajín. To by predstavovalo porušenie zásady non-refoulment, čiže zákazu núteného navrátenia do krajiny, kde vyhosteným osobám hrozí mučenie a iné zlé zaobchádzanie. V európskych štátoch ľudia zo severného Kaukazu dlhodobo čelia diskriminácii a stigmatizácii kvôli moslimskému vierovyznaniu. Riziko ich núteného navrátenia z Európy sa ešte zvýšilo, odkedy Izrael začal bombardovať pásmo Gazy a zintenzívnil násilné útoky, zatýkanie a zabíjanie Palestínčanov na okupovanom Západnom brehu Jordánu po útokoch Hamasu na južný Izrael 7. októbra 2023.
Ani národná bezpečnosť nemôže byť dôvodom na porušenie zásady non-refoulment
Medzinárodné právo nepripúšťa žiadne výnimky zo zásady non-refoulment, a to ani z dôvodu ochrany národnej bezpečnosti. Právny základ pre vydávanie osôb do Ruska je často neprehľadný. Úrady neraz uvádzajú nedôveryhodné zámienky na vydanie osoby vrátane utajených dôkazov od bezpečnostných služieb či nepodložených obvinení Ruskej federácie. Tie prichádzajú najmä formou tzv. „červených oznámení“ Interpolu (žiadosť na vydanie s minimom informácií o dôvodoch vydania, viac na tomto odkaze). Rusko využíva „červené oznámenia“ na útoky proti politickým oponentom, disidentkám, obrancom ľudských práv, novinárkam a ich príbuzným a spolupracovníkom.
Niektoré európske štáty tiež uznávajú „diplomatické záruky“, že Rusko nebude vydané osoby mučiť, ktorými odôvodňujú vydávanie ľudí na severný Kaukaz napriek tomu, že tieto „záruky“ sú vo svojej podstate nespoľahlivé. Mučenie a iné zlé zaobchádzanie je v Rusku bežnou praxou a štátne orgány pravidelne zneužívajú systém trestného súdnictva. „Diplomatické záruky“ Ruska sú tak iba pokusom obísť absolútnu povinnosť štátov nevydávať osoby na miesta, kde by im hrozilo závažné porušovanie ľudských práv.
Francúzsko dlhodobo spolupracuje s Ruskom pri deportáciách Čečencov „podozrivých z extrémizmu“
Dňa 13. októbra došlo vo francúzskom Arrase k tragédii, po ktorej výrazne stúplo riziko vyhostenia z Francúzska do Ruska. Muž zo severného Kaukazu na smrť pobodal miestnu učiteľku a prezident Macron vyzval na „nemilosrdný“ prístup k tomu, čo označil ako „extrémizmus“. Prezident zároveň prízvukoval „osobitný prístup k mladým mužom vo veku od 16 do 25 rokov z Kaukazu“. Prezident poveril ministra vnútra Géralda Darmanina, aby do plánovania potenciálnych presunov osôb zapojil ruské orgány. Úrady údajne vypracovali plány na deportáciu 11 osôb.
Francúzsko dlhodobo spolupracuje s Ruskom pri deportáciách Čečencov „podozrivých z extrémizmu“. Vo februári 2022 zomrel v ruskom väzení za podozrivých okolností Daoud Muradov. Muradov bol mladý Čečenec, ktorého Francúzsko deportovalo do Ruska napriek jasným dôkazom, že mu hrozilo mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Francúzske orgány zároveň ruským orgánom odovzdali aj podrobnosti jeho žiadosti o azyl. Tie obsahovali aj osobné údaje osôb, ktoré mu pomohli utiecť, ako aj údaje o členoch jeho rodiny.
Rumunsko a Poľsko tiež neváhajú porušiť zásadu non-refoulment a vydávať ľudí do Ruska
Rumunské orgány v marci 2022 zadržali čečenskú žiadateľku o azyl Aminu Gerichanovú. Dôvodom bolo údajne ohrozenie rumunskej národnej bezpečnosti. Gerichanova ušla zo svojho domova na Ukrajine po začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Rumunská pohraničná stráž ju zadržala a odobrala jej maloletého syna. Vydanie Aminy Gerichanovej do Ruska na základe „červeného oznámenia“ zastavili až masívne protesty verejnosti a predbežné opatrenia, ktoré prijal Európsky súd pre ľudské práva. Rumunsko nakoniec Gerichanovej udelilo azyl.
Magomed Zubagirov utiekol pred prenasledovaním v rodnom Dagestane v roku 2017 a s manželkou sa usadil na Ukrajine. Po vypuknutí ruskej invázie boli v marci 2022 nútení opäť utiecť. Napriek jeho žiadosti o azyl mu poľské orgány odmietli povoliť vstup do krajiny na základe „červeného oznámenia“ Interpolu pochádzajúceho z Ruska. Namiesto poskytnutia ochrany Zubagirova deportovali do Ruska.
Situácia na Blízkom východe nemôže byť zámienkou na porušovanie práv ľudí z Kaukazu
„Európske vlády a inštitúcie už niekoľko rokov ignorujú a bagatelizujú vážne riziká, ktorým vystavujú ľudí tým, že ich deportujú na severný Kaukaz. Tieto riziká sú v súčasnosti ešte väčšie. Napätie na Blízkom východe nemôže slúžiť ako zámienka na vydávanie žiadateľov a žiadateliek o azyl do Ruska.
Európske vlády musia okamžite zastaviť všetky presuny osôb, ktorým hrozí mučenie alebo iné porušovanie ľudských práv, do Ruska. Jednotlivé štáty musia uznať, že riziká, ktorým čelia osoby zo severného Kaukazu, sú podstatne vyššie [ako v mnohých iných prípadoch]. Úrady musia starostlivo posúdiť potrebu chrániť ľudí v Európe, ale brať do úvahy aj zlú ľudskoprávnu situáciu v Rusku, a to aj v kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine,“ povedal Nils Muižnieks.