TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
24. JÚLA 2025
- Počas „12-dňovej vojny“ v júni 2025 Irán použil nezákonné balistické raketové útoky s kazetovou muníciou. Munícia dopadla na obývané oblasti v Izraeli. Používanie kazetovej munície je v rozpore s medzinárodným právom. Táto munícia nie je dostatočne presná a teda útočiaca strana nemôže rozlišovať medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi.
V júni 2025 iránske sily vystrelili balistické rakety s hlavicami obsahujúcimi submuníciu na obývané obytné oblasti Izraela. Tým ohrozili civilistov a civilistky. Amnesty International analyzovala fotografie a videá, ktoré podľa správ v médiách zachytili kazetovú muníciu, ktorá dopadla 19. júna do metropolitnej oblasti Gush Dan v okolí Tel Avivu. Iránska munícia zasiahla 20. júna mesto Beersheba (na juhu Izraela) a 22. júna mesto Rishon LeZion (južne od Tel Avivu). Munícia zanechala viacero kráterov zodpovedajúcich submunícii pozorovanej v Gush Dan. Takáto submunícia zasiahla školu a basketbalové ihrisko v Beershebe. Po útokoch neboli hlásené žiadne obete na životoch ani zranenia.
Použitím kazetovej munície počas „12-dňovej vojny“ s Izraelom Irán hrubo porušil medzinárodné humanitárne právo
„Kazetová munícia je svojou povahou nepresná zbraň, pri ktorej ťažko rozlíšiť medzi použitím na vojenské ciele alebo civilné objekty. Medzinárodné právo preto zakazuje používanie tejto munície za každých okolností. Použitím takýchto zbraní v obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti iránske sily ohrozili životy civilistov a civilistiek. Okrem toho ukázali jasný dešpekt voči medzinárodnému humanitárnemu právu,“ uviedla Erika Guevara Rosas, riaditeľka Amnesty International pre výskum, advokáciu, politiku a kampane.
„Civilisti, najmä deti, sú najviac ohrození zranením alebo smrťou v dôsledku nevybuchnutej submunície. Úmyselné použitie takýchto zbraní, ktoré sú svojou povahou nepresné, je zo strany iránskych síl hrubým porušením medzinárodného humanitárneho práva.“
Zvykové medzinárodné humanitárne právo zakazuje používanie zbraní, ktoré sú svojou povahou nepresné. Útoky, pri ktorých útočiaca strana nerozlišuje medzi vojenskými cieľmi a civilnými osobami a objektmi, a útoky, ktoré vedú k zabitiu alebo zraneniu civilistov a civilistiek, predstavujú vojnový zločin.
V čom spočíva problém
Kazetová munícia je konvenčná munícia určená na rozptýlenie alebo uvoľnenie malých výbušných častí submunície. Táto submunícia sa zvyčajne vystrelí a rozptýli pomocou rakiet, delostrelectva alebo kontajnerov zhodených z lietadla. Munícia sa tak roztrúsi na veľkej ploche, niekedy až veľkosti futbalového ihriska, kde často zostane nevybuchnutá.
Podľa správ v médiách iránske sily použili proti Izraelu hlavice, ktoré rozptýlili svoju nálož niekoľko kilometrov nad zemou. Submunícia, ktorú obsahovali, sa tak rozptýlila na veľmi veľkej ploche.
Mnohé zo systémov kazetovej munície majú vysoký podiel chybovosti, v dôsledku čoho zostávajú veľké oblasti kontaminované nevybuchnutou muníciou. Táto munícia môže ohrozovať životy miestneho obyvateľstva aj roky alebo dokonca desaťročia po skončení ozbrojeného konfliktu.
Dohovor o kazetovej munícii, ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2010, zakazuje používanie, výrobu, skladovanie a presuny kazetovej munície. Amnesty International vyzvala všetky štáty, ktoré dohovor zatiaľ nepodpísali (vrátane Iránu a Izraela), aby sa stali jeho zmluvnými stranami a prísne dodržiavali jeho podmienky.
Amnesty International poslala 15. júla 2025 iránskym orgánom otázky týkajúce sa použitia kazetovej munície. Do zverejnenia tejto správy nedostala žiadnu odpoveď.
Rakety vystrelené na Izrael
Podľa medializovaných informácií z 19. júna izraelská armáda oznámila, že iránske sily vystrelili „raketu obsahujúcu kazetovú muníciu na husto osídlenú civilnú oblasť“ v strednom Izraeli. Armáda tiež oznámila, že približne 20 kusov submunície dopadlo v okruhu približne ôsmich kilometrov.
Expertný tím Amnesty International identifikoval nevybuchnutú submuníciu, ktorú zrejme našli 19. júna v metropolitnej oblasti Gush Dan. Amnesty International nedokázala nezávisle určiť, kam táto submunícia dopadla.
Podľa denníka Haaretz ďalšia kazetová munícia zasiahla krátko po siedmej hodine ráno najvyššie poschodie domu v Azore, kde spali muž a jeho syn. Oboch prebudil zvuk sirén a tesne pred dopadom submunície sa stihli dostať do bezpečnej miestnosti v prízemí.
Odborníčky a odborníci Amnesty International na zbrane identifikovali submuníciu (hore) na základe fotografií zverejnených v médiách, ktoré citovali izraelské vojenské velenie Home Front Command.
Útoky na Beershebu a Rishon LeZion pravdepodobne vykonali rovnakou muníciou
Simultánne mediálne správy o útokoch v Beershebe 20. júna naznačujú, že kazetová munícia bola použitá aj v tejto oblasti. Výskum Amnesty potvrdil, že v jednom z prípadov kazetová munícia zasiahla basketbalové ihrisko školy Gevim v Beershebe. Po útoku neboli nahlásené žiadne obete ani zranenia. Stále však pretrváva vysoké riziko, že nevybuchnutá munícia, ktorú sa zatiaľ nepodarilo nájsť, môže v budúcnosti spôsobiť smrť alebo poranenie.
Izraelské médiá tiež informovali o útoku kazetovou muníciou na Rishon LeZion. K útoku došlo 22. júna. Amnesty International analyzovala fotografie krátera na ulici obytnej štvrte. Kráter zodpovedal kráterom po dopade submunície použitej pri útoku na oblasť Gush Dan.
Balistické rakety použité iránskymi silami sa ukázali ako veľmi nepresné. Z tohto dôvodu sú úplne nevhodné na použitie v obývaných civilných oblastiach alebo v ich blízkosti. Okrem toho analýza útokov balistických striel, ktorými Irán útočil na Izrael v októbri 2024, ukázala, že rakety minuli svoj zamýšľaný cieľ v priemere o pol kilometra alebo viac.
Medzinárodné humanitárne právo zakazuje útoky, pri ktorých nie je možné rozlíšiť medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi a osobami. To zahŕňa aj použitie zbraní, ktoré nemožno nasmerovať na konkrétny vojenský cieľ.
Submunícia stabilizovaná krídelkami
Hoci nebolo možné presne určiť, aký typ balistickej rakety iránske sily použili pri týchto troch útokoch, submunícia, ktorú rozptýlila, vykazuje nápadnú podobnosť so submuníciou stabilizovanou krídelkami. Zdá sa, že rovnaká munícia dopadla v meste Gorgan v iránskej provincii Golestan 18. septembra 2023 po neúspešnom testovaní rakiet. Podľa správ vtedy utrpeli poranenia dvaja ľudia.
Iránska spravodajská agentúra Mashregh News medzi správami o viacerých výbuchoch a dopadoch munície v meste a jeho okolí uverejnila fotografiu použitej submunície. Iránske orgány pritom nepotvrdili testovanie kazetovej munície. Iránske ministerstvo obrany namiesto toho 18. septembra 2023 oznámilo, že: „Počas výskumného testovania útočných a bezpilotných systémov v púštnej oblasti došlo u jedného z testovaných systémov k technickej poruche. Systém sa odchýlil od zamýšľanej dráhy a rozpadol sa, pričom jeho časti dopadli do oblastí mesta Gorgan.“
Kazetová munícia použitá iránskymi silami má podobné vonkajšie znaky ako tá, ktorú Irán predstavil počas výstavy obranných systémov v Teheráne v roku 2016.
Kontext situácie
Počas nedávnej vojenskej eskalácie medzi Izraelom a Iránom bolo podľa iránskej Nadácie pre martýrov a veteránov v Iráne zabitých najmenej 1 100 ľudí. Medzi obeťami bolo najmenej 132 žien a 45 detí. Amnesty International vyzýva, aby sa izraelský útok na väznicu Evin v Teheráne, pri ktorom 23. júna zahynuli a utrpeli zranenia desiatky civilistov a civilistiek vrátane dieťaťa, vyšetril ako vojnový zločin.
Podľa izraelského ministerstva zdravotníctva bolo v dôsledku iránskych útokov v Izraeli zabitých najmenej 29 ľudí vrátane žien a detí. Pri jednom z najsmrtiacejších útokov zahynuli štyria členovia jednej rodiny – tri ženy a jedno dieťa –, keď 14. júna iránska raketa zasiahla palestínske mesto Tamra v severnej časti Izraela.