TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
22. JÚLA 2025
Izraelské letectvo 23. júna 2025 úmyselne bombardovalo väznicu Evin v Teheráne. Amnesty International vykonala hĺbkový výskum, na základe ktorého uvádza, že izraelské nálety predstavujú vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva a musia sa vyšetriť ako vojnové zločiny.
Z overených videozáznamov, satelitných snímok a rozhovorov s očitými svedkami, rodinami väzňov a väzenkýň a obrankyňami ľudských práv vyplýva, že izraelská armáda uskutočnila viacero náletov na väznicu Evin. Pri útokoch zabila a zranila desiatky civilistov a civilistiek. Bombardovanie spôsobilo rozsiahle škody na najmenej šiestich miestach vo väzenskom komplexe. Útok sa uskutočnil počas pracovného dňa, v čase, keď mnohé časti väznice boli plné civilistov. O niekoľko hodín nato izraelská armáda potvrdila, že zaútočila na väznicu Evin. Vysokí štátni predstavitelia Izraela sa útokmi chválili na sociálnych sieťach. Podľa iránskych orgánov tieto nálety zabili najmenej 80 civilistov – 79 mužov a žien a päťročného chlapca.
Neexistujú dôveryhodné dôkazy o tom, že väznica Evin predstavovala zákonný vojenský cieľ
Podľa medzinárodného humanitárneho práva sa predpokladá, že väznice a miesta zadržiavania sú civilné objekty. V tomto prípade neexistujú žiadne dôveryhodné dôkazy, že väznica Evin predstavovala zákonný vojenský cieľ.
„Zozbierané dôkazy vytvárajú opodstatnené dôvody domnievať sa, že izraelská armáda bezohľadne, úmyselne zaútočila na civilné budovy. Smerovanie útokov na civilné objekty je podľa medzinárodného humanitárneho práva prísne zakázané. Podnikanie takýchto útokov vedome a úmyselne predstavuje vojnový zločin,“ uviedla Erika Guevara Rosas, riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu, politiky a kampane.
Predpokladá sa, že vo väznici Evin sa v čase útoku nachádzalo približne 1 500 – 2 000 väzňov a väzenkýň vrátane svojvoľne zadržiavaných obrancov a obrankýň ľudských práv, disidentov, demonštrantiek a príslušníkov prenasledovaných náboženských menšín. Okrem nich sa mohli v objekte nachádzať aj ľudia s cudzím alebo dvojitým štátnym občianstvom, ktorých iránske orgány často zatýkajú ako prostriedok diplomatického tlaku. Vo väzenskom komplexe sa hocikedy vyskytovali aj stovky ďalších civilistov a civilistiek. Izrael naň navyše zaútočil počas návštevných hodín.
„Izraelské sily mali vedieť, že akýkoľvek letecký útok na väznicu Evin môže viesť k značnému počtu civilných obetí. Orgány činné v trestnom konaní na celom svete musia zabezpečiť, aby všetky osoby zodpovedné za tento smrtiaci útok boli postavené pred súd, a to aj s využitím zásady univerzálnej jurisdikcie. Iránske orgány musia tiež udeliť Medzinárodnému trestnému súdu jurisdikciu nad všetkými zločinmi podľa Rímskeho štatútu spáchanými na jeho území alebo z jeho územia,“ uviedla Erika Guevara Rosas.
Desiatky zabitých a zranených civilistov a civilistiek
23. júna 2025 medzi 11.00 a 12.00 hod. miestneho času izraelské nálety zasiahli viacero miest vo väznici Evin. Zasiahnuté miesta boli od seba vzdialené viac ako 500 metrov. Nálety zničili alebo poškodili mnoho budov a iných stavieb vo väzenskom komplexe, ako aj neďaleké obytné budovy mimo komplexu.
Väznica Evin sa nachádza v obývanej oblasti. Obytné budovy sa nachádzajú východne a južne od väznice. Obyvateľ, ktorý žije v jej blízkosti, opísal Amnesty International scénu po útoku:
„Zrazu som začul strašný zvuk. Pozrel som sa z okna a zistil som, že z väznice Evin stúpa dym a prach. Zvuk explózie aj pohľad na ten prach a dym boli strašné… Myslel som si, že náš dom bude v bezpečí, keďže sme blízko väznice… Nemohol som tomu uveriť.“
Úrady doteraz uviedli 57 mien civilistov a civilistiek, ktoré zahynuli pri tomto útoku. Na zozname obetí je aj päť sociálnych pracovníčok, 13 mladých mužov, ktorí vo väznici vykonávali povinnú štátnu službu ako väzenskí dozorcovia alebo správcovia, 36 ďalších osôb z personálu väznice – 30 mužov a šesť žien – a dieťa jednej zo sociálnych pracovníčok. Po tom, ako sa na úrady zniesla verejná kritika za to, že nezverejnili mená zabitých väzňov, príbuzných väzňov a obyvateľov okolia, 14. júla 2025 zverejnili správu, v ktorej odhalili totožnosť dvoch obetí: Mehrangiz Imanpour, maliarky bývajúcej v blízkosti väznice, a Hasti Mohammadi, ženy, ktorá dobrovoľne pomáhala zbierať finančné prostriedky pre zadlžených väzňov. Amnesty International sa už podarilo overiť meno Mehrangiz Imanpour, ako aj mená väzňa Masouda Behbahaniho, príbuznej väzňa Leily Jafarzadeh a okoloidúceho Aliasghara Pazoukiho, ktorí tiež zahynuli pri útoku.
Sebausvedčujúce priznania izraelských predstaviteľov
V priebehu niekoľkých hodín po útoku sa ním vysokopostavení izraelskí predstavitelia chválili na sociálnych sieťach. Nálety na väznicu označovali za „cielený zásah“ proti „symbolu útlaku iránskeho ľudu“.
Izraelský minister obrany Jisrael Kac na X uviedol, že izraelské sily „útočia s bezprecedentnou silou na ciele reprezentujúce režim a represívne orgány v centre Teheránu vrátane… väznice Evin“.
O niekoľko minút po ňom minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar na X napísal: „Irán sme opakovane varovali: prestaňte útočiť na civilistov! Pokračovali v tom aj dnes ráno. Naša odpoveď: Nech žije sloboda, do prdele!“ Spolu s týmto príspevkom sa objavilo video, ktoré údajne zobrazovalo kamerový záznam vyhodenia brány väznice do vzduchu. Analýza videa, ktorú vykonala Amnesty International, naznačuje, že tieto zábery boli digitálne zmanipulované. Pri výrobe videa bola pravdepodobne použitá stará fotografia väzenskej brány. Video prvýkrát zverejnili kanály Telegramu v perzskom jazyku, ale Amnesty International nedokázala vystopovať jeho pôvodný zdroj.
Neskôr v ten istý deň izraelská armáda vo vyhlásení potvrdila, že uskutočnila „cielený útok“ na „povestnú väznicu Evin“. Vyhlásenie pôsobilo dojmom, že útok na väznicu ospravedlňuje tým, že sú v nej zadržiavaní a mučení „nepriatelia režimu“. Tvrdilo sa v ňom tiež, že vo väznici sa vykonávajú „spravodajské operácie proti štátu Izrael vrátane kontrašpionáže“. Ani výsluch väzňov obvinených zo špionáže v prospech Izraela alebo prítomnosť pracovníkov informačnej služby vo väzenskom areáli by však podľa medzinárodného humanitárneho práva nerobili zo samotného väzenského zariadenia legitímny vojenský cieľ.
Vstupná brána a úrad prokurátora na juhu areálu
Na juhu väznice bombardovanie zničilo hlavnú vstupnú bránu spolu s priľahlým múrom. Okrem toho zničilo aj budovou s informačnou kanceláriou pre návštevníkov východne od brány. Budova západne od brány a priľahlá budova prokuratúry Šahída Moghadda boli pri útoku značne poškodené. Hlbšie v južnej časti areálu väznice bolo poškodené parkovisko a budova susediaca s karanténnou časťou.
Informovaný zdroj Amnesty International uviedol, že útok zabil 35-ročnú Leilu Jafarzadeh. Tá prišla na prokuratúru zložiť kauciu na prepustenie svojho uväzneného manžela.
Zničenie vstupnej brány a jej okolia bolo zachytené na overenom videozázname. Na videu vidno, ako záchranári nesú na nosidlách najmenej jednu zranenú osobu uprostred scén skazy s veľkým množstvom trosiek.
Na záberoch zverejnených štátnymi médiami a overených Amnesty International vidieť aj štrukturálne poškodenie stien a kostry budovy prokuratúry. To naznačuje, že sila výbuchu prenikla hlboko do budovy.
Administratívna budova a karanténna časť väznice
Hlbšie v južnej časti väznice izraelský nálet výrazne zasiahol administratívnu budovu a menšiu priľahlú budovu. V tej sa podľa bývalého väzňa nachádzala kancelária bezpečnostnej zložky väznice nazývanej Ochranná kohorta. Došlo pritom aj k zničeniu niekoľkých blízkych stavieb.
Satelitné snímky z 30. júna 2025 ukazujú značné poškodenie časti strechy na západnej strane budovy Ochrannej kohorty. Na snímkach tiež vidno, že východne od budovy zásah zničil vnútornú bránu, obvodový múr a dve malé stavby – pravdepodobne strážne stanovištia.
Identifikácia týchto dvoch miest sa zhoduje s analýzou videozáznamov a informáciami získanými od dvoch bývalých väzňov svedomia Ateny Daemi a Hosseina Razagha.
Overené videozáznamy tiež zachytávajú zničené okná, zrútené múry a množstvo sutín na západnej aj východnej strane administratívnej budovy. Prvé poschodie vyzerá z veľkej časti zničené, vo viacerých jeho častiach viditeľne chýbajú nosné múry.
Snímka, ktorú zverejnili štátne médiá a overila Amnesty International, zobrazuje niečo, čo vyzerá ako kráter vo vnútri západnej strany administratívnej budovy. Snímka zachytáva preborené prvé poschodie.
Podľa správy štátnych médií zo 6. júla 2025 zahynulo v administratívnej budove najmenej deväť žien, jeden muž a jedno dieťa. Dva významné iránske denníky, Shargh Daily a Hammihan, v správach uverejnených 25. júna a 1. júla 2025 uviedli mená troch obetí. Boli nimi 52-ročná sociálna pracovníčka Zahra Ebadi, ktorú zabilo spolu so jej päťročným synom Mehradom Kheirim, a 40-ročný administratívny pracovník Hamid Ranjbari.
Z analýzy overeného videozáznamu tiež vyplýva, že došlo aj k poškodeniu karanténnej časti, do ktorej umiestňujú novoprijatých väzňov a väzenkyne. Táto časť sa nachádza v blízkosti administratívnej budovy.
Lekárska klinika, kuchyňa a väzenské cely v centrálnej časti areálu
V centrálnej časti väznice izraelské nálety značne poškodili lekársku kliniku, centrálnu kuchyňu, sekciu 4 s celami pre mužských väzňov, ženskú sekciu a tiež sekciu 209. Sekcia 209 pozostáva z ciel, kde zadržiavajú v samoväzbe väzňov a väzenkyne ministerstva spravodajských služieb.
Satelitné snímky ukazujú značné škody na stavbách priľahlých k lekárskej klinike. Overené videozáznamy odhaľujú škody na klinike spôsobené výbuchom a horiacimi autami.
Na overenom videozázname vidno vonkajšiu časť lekárskej kliniky pokrytú čiernymi sadzami a čierny dym valiaci sa z okien. Ďalšie video ukazuje značnú deštrukciu vo vnútri – rozbité okná, prevrátené postele a lekárske vybavenie, rozsiahle trosky.
Overené videozáznamy sa zhodujú s výpoveďami obrankýň ľudských práv Narges Mohammadi a Sepideh Gholian, ktoré pôsobia v Iráne. Obe povedali Amnesty International, že viacerí očití svedkovia im opísali rozsiahle škody na lekárskej klinike. Narges Mohammadi uviedla, že mužskí väzni v sekcii 4, ktorá sa nachádza oproti lekárskej klinike, ju informovali o zničení väzenskej sanitky. Tvrdenie potvrdilo aj video, na ktorom vidieť vraky, ktoré zostali z okolitých vozidiel. Väzni jej tiež povedali, že boli svedkami toho, ako z lekárskej kliniky vyšla osoba s rozsiahlymi popáleninami na tele a zrútila sa na zem.
Očití svedkovia potvrdili výbuchy v blízkosti sekcie 4
Dvaja väzni – Abolfazl Ghodiani a Mehdi Mahmoudian –, ktorí prežili útok na väznicu Evin a následne ich previezli do Ústrednej teheránskej väznice, napísali v liste z väzenia, uverejnenom na internete 1. júla 2025:
„Väznicou Evin otriaslo niekoľko výbuchov po sebe. Dva alebo tri výbuchy nastali v blízkosti sekcie 4 a keď väzni vyšli z dverí sekcie, uvideli lekársku kliniku v plameňoch… Väzni vyzdvihli spod trosiek telá približne 15 – 20 ľudí vrátane personálu lekárskej kliniky, väzňov, zamestnancov skladu, dozorcov a agentov.“
Saeedeh Makarem ja lekárka dobrovoľníčka vo väznici Evin, ktorá utrpela zranenia vrátane popálenín. V júli 2025 v sérii príspevkov na Instagrame opísala, ako jej väzni pomohli:
„Odtiahli ma do kúta k múru. Bola som napoly v bezvedomí. Priniesli mi vodu a deku, na nohu mi dali dlahu, utreli mi krv z tváre… Mohli odísť, ale neodišli… Zachránili ma.“
Disident Hossein Razagh povedal Amnesty International, že väzni zo sekcie 4 mu opísali, ako silný výbuch hodil väzňov o steny, pri čom utrpeli zranenia hlavy a tváre.
Ich svedectvá potvrdzuje aj overený videozáznam, ktorý ukazuje rozsiahle poškodenie predných častí sekcií 4 a 209. Na zázname vidno rozbité vonkajšie dvere a okná, preborené časti strešnej konštrukcie a veľké hromady trosiek na ceste. Viaceré vozidlá sú zničené a vyhorené, okolité múry budovy sú poškodené čiernym dymom. To naznačuje, že časť požiaru v budove mohla vzniknúť rozšírením požiaru od vozidiel. Na satelitnej snímke z 30. júna 2025 vidieť budovy poškodené ohňom a čierne stopy po spáleninách od áut. Výbuch zrejme zasiahol aj strechu väzenskej kuchyne a poškodil jej okná.
Úrady neposkytli žiadne informácie o osude väzňov zadržiavaných v samoväzbe
Podľa výskumu Amnesty International výbuch zasiahol aj kancelárie zamestnancov oddielu 209. Niektorí agenti a dozorcovia uviazli pod troskami. Úrady neposkytli žiadne informácie o osude väzňov zadržiavaných v samoväzbe v sekcii 209. To vyvoláva obavy z možných úmrtí alebo zranení.
Amnesty International prostredníctvom informovaného zdroja potvrdila meno väzňa, ktorý prišiel o život v sekcii 4. Išlo o 71-ročného Masúda Behbaháního. Behbahání utrpel infarkt, keď ho výbuch odhodil na stoličku a niekoľko ďalších väzňov popadalo na neho. Zdroj uviedol, že zodpovedné orgány nepreviezli Behbaháního do nemocnice, ale do Ústrednej teheránskej väznice. Tam o dva dni neskôr zomrel po druhom infarkte.
Amnesty International analyzovala aj snímku z vnútra ženskej sekcie, na ktorej je viditeľne poškodený strop aj elektrická infraštruktúra.
Vstupná brána, súdny komplex, budova pre návštevy a sekcie s väzenskými celami na severe areálu
V severnej časti väznice, ako vidno na satelitných snímkach a overených videozáznamoch, došlo k zničeniu vstupnej brány a priľahlého múru. Okrem toho došlo k zničeniu prednej časti budovy, v ktorej sa nachádza súdny komplex Šahída Kačujího. Okrem toho došlo k značnému poškodeniu budovy pre návštevy a zničeniu dvoch vnútorné múrov v blízkosti väzenských sekcií 240 a 241.
Na overených videozáznamoch a fotografiách vidno aj škody spôsobené výbuchom na neďalekých výškových obytných budovách a vozidlách mimo areálu, severne od väznice Evin. Jedno video zachytáva desiatky zúfalých ľudí na ulici Ahmadpour, z ktorých najmenej jeden zrejme utrpel zranenia.
Pri útoku zabilo aj maliarku, ktorá žila v susedstve a náhodného okoloidúceho
Informovaný zdroj Amnesty International opísal, ako útok zabil 61-ročnú maliarku Mehrangiz Imanpour. Imanpour bývala na ulici Ahmadpour a v čase náletu sa práve vracala domov.
Denník Shargh Daily informoval, že ďalší okoloidúci, 69-ročný Ali Asghar Pazouki, bol zabitý pred justičným komplexom a budovou pre návštevy.
Štátne médiá zverejnili videozáznamy a fotografie, ktoré ukazujú škody spôsobené výbuchom v tejto oblasti.
Satelitné snímky, ktoré analyzovala Amnesty International, naznačujú, že izraelský útok zničil aj cestu a dva bezpečnostné múry hlbšie v severnej časti areálu väznice, v blízkosti budovy, v ktorej sa nachádzajú sekcie 240 a 241. O týchto sekciách je známe, že sa v nich nachádzajú či nachádzali stovky ciel určených na samoväzbu. Neobjavili sa však žiadne zábery, ktoré by zobrazovali stav budovy po náletoch. Iránske úrady nezverejnili žiadne informácie o osude väzňov, ktorých zadržiavali v týchto sekciách väznice.
Amnesty International získala svedectvá od rodín väzňov, podľa ktorých došlo k poškodeniu sekcie 8. Táto sekcia sa nachádza v blízkosti sekcií 240 a 241. Významná právnička v oblasti ľudských práv Nasrín Sotúde (Nasreen Sotoudeh) povedala Amnesty International, že jej manžel, svojvoľne väznený obranca ľudských práv Reza Khandan, utrpel zranenia spolu s ďalšími väzňami, keď na nádvorie dopadli vymrštené trosky.
Disident Mohammad Nourizad, ktorý sa nachádzal v sekcii 8, telefonoval počas náletov svojej rodine. Záznam jeho telefonátu bol 24. júna uverejnený na internete:
„Zhadzujú na nás bomby. Niektorí ľudia sú zranení, okná sa rozbili a všetci sa rozutekali… Ďalší zásah práve teraz. Neviem, zdá sa, že je to zámerné… ale bombardovanie väznice sa nezlučuje so žiadnou logikou ani kódexom správania… Zavreli nám dvere [vedenie väznice] a nemáme žiadne správy.“
Medzinárodné právo a normy
Medzinárodné humanitárne právo zakazuje priame útoky na civilné osoby a objekty. Povoľuje iba útoky na bojovníkov a vojenské ciele. Vojenské ciele sa obmedzujú na objekty, ktoré svojou povahou, umiestnením, účelom alebo použitím účinne prispievajú k vojenskému postupu. Čiastočné alebo úplné zničenie týchto cieľov, zajatie alebo neutralizácia bojovníkov zaroveň za okolností, ktoré v danom čase vládnu, poskytuje jednoznačnú vojenskú výhodu.
Útočiace sily sú povinné využiť všetky dostupné prostriedky, aby ochránili civilné obyvateľstvo.
Takéto prostriedky zahŕňajú:
- rozlišovanie medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi a osobami;
- overovanie, či zamýšľaný terč útoku je vojenským cieľom, a zrušenie útoku, ak o tom existujú pochybnosti;
- voľbu prostriedkov a metód útoku, ktoré zabránia alebo v každom prípade minimalizujú škody spôsobené civilnému obyvateľstvu;
- poskytnutie účinného varovania civilnému obyvateľstvu v dostatočnom čase pred útokom, pokiaľ to okolnosti umožňujú.
Dokonca ani útok zameraný na legitímny vojenský cieľ nesmie byť vykonaný v takom prípade, ak by mohol spôsobiť civilné škody neprimerané ku konkrétnej a priamej vojenskej výhode, ktorá sa od neho očakáva. Ak nie je možné rozlíšiť civilné objekty od vojenských cieľov, útok sa nesmie uskutočniť.
Štáty zodpovedné za porušenie medzinárodného humanitárneho práva majú povinnosť v plnej miere nahradiť spôsobenú škodu alebo ujmu. V Základných zásadách a usmerneniach OSN o práve na nápravu a odškodnenie obetí hrubého porušenia medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a závažného porušenia medzinárodného humanitárneho práva je zakotvená povinnosť štátov poskytnúť obetiam účinné prostriedky nápravy vrátane odškodnenia, ktoré zahŕňa reštitúcie, kompenzácie, rehabilitácie, zadosťučinenie a záruky, že sa porušenie práv nebude opakovať.
Metodika výskumu
Investigatívne laboratórium Amnesty International analyzovalo satelitné snímky z obdobia pred útokom a po ňom. Okrem toho overilo 22 videozáznamov a 59 fotografií, ktoré ukazujú rozsiahle poškodenie a zničenie šiestich oblastí v južnej, centrálnej a severnej časti väzenského komplexu Evin.
Amnesty International zároveň preskúmala vyhlásenia izraelských a iránskych orgánov a uskutočnila rozhovory s 23 osobami v Iráne a mimo neho vrátane siedmich príbuzných väzňov, obyvateľa blízkeho okolia, ktorý bol svedkom útoku, dvoch zdrojov informácií o dvoch zabitých obetiach, dvoch novinárov a 11 bývalých väzňov a väzenkýň vrátane disidentov a obrankýň ľudských práv, ktorým sa podarilo získať informácie od súčasných väzňov, ich rodín, väzenského personálu a záchranných služieb, ktoré boli na mieste v čase útoku, respektíve po ňom. Organizácia tiež získala od jedného zo zdrojov nahrávky štyroch telefonických rozhovorov medzi štyrmi väzňami a ich rodinami niekoľko hodín po útoku.
Amnesty International zaslala 3. júla otázky týkajúce sa útoku izraelskému ministrovi obrany. Do uverejnenia tejto správy nedostala žiadnu odpoveď.
Kontext situácie
Podľa údajov iránskej Nadácie pre mučeníkov a veteránov bolo počas nedávnej eskalácie nepriateľských akcií medzi Izraelom a Iránom v Iráne zabitých najmenej 1 100 ľudí vrátane 132 žien a 45 detí. Podľa izraelského ministerstva zdravotníctva bolo v Izraeli zabitých najmenej 29 ľudí vrátane žien a detí.
Amnesty International pokračuje vo výskume porušovania medzinárodného humanitárneho práva a iných porušení ľudských práv, ku ktorým mohlo dôjsť v kontexte nedávnej eskalácie nepriateľských akcií medzi Izraelom a Iránom a zverejní aj zistenia týkajúce sa útokov Iránu na Izrael.
Žiadajte ochranu práv stoviek väzňov a väzenkýň, ktorí a ktoré po presune z teheránskej väznice Evin čelia krutým a neľudským podmienkam.