TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
10. MARCA 2026
- Ženy a dievčatá najviac pociťujú kolaps zdravotníctva a masové vysídľovanie.
- Zdravotnícky personál opisuje prudký nárast komplikácií v oblasti zdravia matiek a novorodencov.
- Ženy s rakovinou a život ohrozujúcimi chorobami čelia prerušovanej alebo nedostupnej liečbe.
- Opakované zatváranie priechodu Rafah ešte viac obmedzuje už aj tak minimálne dodávky pomoci a lekárske evakuácie.
Za posledných 29 mesiacov priviedli zničujúce a viacúrovňové následky prebiehajúcej izraelskej genocídy palestínske ženy a dievčatá v okupovanom Pásme Gazy na pokraj síl.
Izrael zámerne vytvára v Pásme Gazy životné podmienky, ktoré majú viesť k fyzickému zničeniu Palestínčanov a Palestínčaniek. Palestínske ženy preto čelia čoraz vážnejším následkom, ktoré ohrozujú ich životy.
Tie sa prejavujú pokračujúcim masovým vysídľovaním, kolapsom zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia a zdravia matiek a novorodencov. Ide aj o prerušenie liečby chronických ochorení vrátane rakoviny, zvýšené riziko chorôb a nebezpečné a nedôstojné životné podmienky. Situáciu sprevádza aj veľké fyzické a psychické utrpenie.
Tieto škody sa ešte stupňujú, a to v dôsledku pretrvávajúcich izraelských nariadení obmedzujúcich vstup tovarov nevyhnutných na prežitie civilného obyvateľstva do Pásma Gazy.
Ide najmä o dostatok potravín, lieky, zdravotnícke vybavenie a kompenzačné pomôcky, materiál na prístrešky a vybavenie potrebné na čistenie vody či odstraňovanie trosiek, nevybuchnutej munície a odpadu.
Izrael naďalej uplatňuje tieto obmedzenia v čase, keď dochádza k život ohrozujúcim prieťahom pri lekárskych evakuáciách. Dochádza aj k pozastaveniu registrácie medzinárodných humanitárnych organizácií, ktoré poskytujú zásadné služby ženám a dievčatám.
Ženy sú nútené rodiť bez primeranej zdravotnej starostlivosti. Tehotenstvo aj obdobie po pôrode prežívajú vysídlené v preplnených a nehygienických podmienkach. Zároveň čelia hladu, chorobám a traumám s minimálnym súkromím, ochranou a prístupom k základným službám. Často sa pritom starajú aj o ďalších členov rodiny.
Život sa stal každodenným bojom o prežitie
„Napätie v juhozápadnej Ázii po izraelsko-amerických útokoch na Irán prudko narastá. Nemôžeme však zabudnúť na pokračujúcu izraelskú genocídu Palestínčanov a Palestínčaniek v Pásme Gazy a na brutálnu cenu, ktorú za ňu ženy a dievčatá platia. Pre tehotné ženy a dojčiace matky, pre matky bábätiek a malých detí, pre ženy s chronickými ochoreniami a zdravotným znevýhodnením alebo pre ženy zotavujúce sa z vážnych zranení. Pre vdovy a ženy, ktoré prišli o svojich blízkych, pre ženy vysídlené opakovane, pre menštruujúce ženy, pre ženy, ktoré stratili prácu a prístup k vzdelaniu… Život sa stal každodenným bojom o prežitie uprostred neustálej reťaze katastrof,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
„Ženám v Pásme Gazy sú odopierané podmienky potrebné na bezpečný život a bezpečné privádzanie detí na svet. Systematické oslabovanie ich práv na zdravie, bezpečnosť, dôstojnosť a budúcnosť nie je nešťastným vedľajším dôsledkom vojny. Ide o zámerný akt vojny namierený proti ženám a dievčatám. Je to aj predvídateľný dôsledok premyslených izraelských politík a praktík – opakovaného masového vysídľovania, zámerných obmedzení základných životných potrieb a humanitárnej pomoci, ako aj dvoch rokov nepretržitého bombardovania, ktoré zničilo zdravotnícky systém v Pásme Gazy a rozvrátilo celé rodiny.“
Vo správe z marca 2025 Nezávislá vyšetrovacia komisia pre Okupované palestínske územie vrátane východného Jeruzalema a Izraela dospela k záveru, že izraelské orgány systematicky a zámerne zničili systém zdravotnej starostlivosti sexuálneho a reprodukčného zdravia v Pásme Gazy.
Takéto konanie predstavuje dva skutky zakázané Dohovorom o genocíde: zámerné vytváranie životných podmienok vedúcich k fyzickému zničeniu obyvateľstva a zavádzanie opatrení zameraných na zabránenie pôrodom.
Medzi 5. a 24. februárom 2026 Amnesty International urobila rozhovory so 41 ženami – všetky boli vnútorne vysídlené. Medzi nimi bolo osem pacientok s rakovinou, štyri tehotné ženy a 14 žien, ktoré porodili po takzvanom „prímerí“.
Organizácia zároveň hovorila s 26 zdravotníckymi pracovníčkami v šiestich zdravotníckych zariadeniach v meste Gaza a v Deir al-Balah, ako aj so štyrmi pracovníkmi medzinárodných organizácií.
Obmedzenia a neistota v prístupe k pomoci pretrvávajú
Katastrofa v Pásme Gazy má mnoho podôb a každá ďalšia vlna ničenia zhoršuje tú predchádzajúcu: pokračujúce vysídľovanie sprevádzané leteckými útokmi, zničený a nedostatočne financovaný zdravotnícky systém a úplný kolaps ekonomiky.
Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy zaznamenalo zabitie 630 Palestínčanov a Palestínčaniek – vrátane 202 detí, 89 žien a 339 mužov – medzi podpisom takzvaného prímeria v októbri 2025 a koncom februára, čím sa počet obetí zvýšil na viac než 72-tisíc zabitých od 7. októbra 2023.
Hoci bezprostredná hrozba hladomoru ustúpila, hlad zostáva naďalej vážnym problémom, pretrváva podvýživa s katastrofálnymi dlhodobými následkami. V dôsledku masového ničenia alebo vážneho poškodenia domov v Pásme Gazy a skutočnosti, že takmer 60 percent územia Pásma sa nachádza východne od takzvanej „žltej línie“, ktorú fyzicky kontrolujú izraelské orgány a Izraelom podporované miestne milície, väčšina Palestínčanov a Palestínčaniek v Pásme Gazy zostáva vysídlená a stratila prístup k poľnohospodárskym oblastiam produkujúcim potraviny.
Dňa 27. februára izraelský Najvyšší súd dočasne pozastavil vykonávanie rozhodnutia vlády o zastavení činnosti 37 odregistrovaných medzinárodných humanitárnych organizácií pôsobiacich na Okupovanom palestínskom území.
Obmedzenia a neistota v prístupe k pomoci však pretrvávajú a majú ničivé dôsledky na životy Palestínčanov, najmä na životy palestínskych žien v Pásme Gazy.
Dňa 28. februára Izrael po spoločnom útoku s USA na Irán uzavrel všetky tri fungujúce hraničné priechody do Pásma Gazy. Uzavretie zastavilo už tak obmedzený tok humanitárnej pomoci a komerčných dodávok, ako aj lekárske evakuácie z Pásma Gazy.
Dňa 3. marca Izrael znovu otvoril priechod Kerem Šalom/Karm Abu Salem pre „postupný vstup humanitárnej pomoci“. Priechod Rafah s Egyptom, ktorý bol začiatkom februára otvorený len čiastočne, však zostáva zatvorený.
Zároveň izraelské vojenské operácie – vrátane ostreľovania, militarizovaných demolácií a leteckých útokov – pokračujú v celom Pásme Gazy aj po dohode o prímerí a spôsobujú ďalšie utrpenie civilistov a škody na civilnej infraštruktúre.
Kolaps služieb pre zdravie matiek a novorodencov
Počas celej genocídy bol prístup žien k zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vážne narušený v dôsledku izraelského bombardovania, vysídľovania, ničenia služieb pre reprodukčné zdravie a zdravie matiek a v dôsledku obmedzení na vstup životne dôležitej pomoci a hygienických balíčkov. Situáciu zhoršilo aj zničenie vodovodného a sanitárneho systému v Gaze.
Podľa WHO a zdravotníckeho sektora je takmer 60 percent všetkých miest poskytujúcich zdravotné služby nefunkčných. To vytvára obrovský tlak na niekoľko málo zariadení, ktoré zostali v prevádzke, a na ešte menší počet tých, ktoré poskytujú urgentnú pôrodnícku starostlivosť.
Aj po „prímerí“ a zlepšení toku pomoci zostáva podľa MoH približne 46 percent základných liekov úplne nedostupných. Ide napríklad o lieky na vyvolanie alebo riadenie kontrakcií, liečbu krvácania po pôrode, anestéziu a liečbu bolesti, lieky na infekcie či respiračné ochorenia.
Od „prímeria“ dodali UNFPA a partneri významné množstvo liekov a zdravotníckeho materiálu pre zdravie matiek a pre reprodukčné zdravie. Potreby sú však stále obrovské a naplnené len čiastočne. Podľa najnovších projekcií klasifikácie potravinovej bezpečnosti (IPC) bude 37-tisíc tehotných a dojčiacich žien čeliť akútnej podvýžive a bude potrebovať liečbu ešte pred polovicou októbra 2026.
Zdravotné komplikácie matiek a novorodencov stúpajú
Zdravotnícky personál, s ktorým Amnesty International robila rozhovory, uviedol, že ženy, ktoré rodili, čelili aj po „prímerí“ počas väčšiny tehotenstva a po pôrode extrémnemu nedostatku potravín, liekov a výživových doplnkov. Väčšina žien prichádzajúcich rodiť do nemocníc trpí anémiou spôsobenou podvýživou. V dôsledku znečistenej vody a nehygienických podmienok trpia aj chorobami prenášanými vodou, vaginitídou a inými infekciami. Zdravotníci často nedokážu vykonať potrebné vyšetrenia pre nedostatok vybavenia a niekedy musia používať anestetiká po dátume exspirácie.
Podľa zdravotníckeho personálu spôsobila pokračujúca genocída počas posledných 29 mesiacov exponenciálny nárast zdravotných komplikácií matiek a novorodencov.
Tieto zdravotné komplikácie zahŕňajú predčasné pôrody, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, úbytok hmotnosti a podvýživu tehotných a dojčiacich žien, úzkosť pred pôrodom a popôrodnú depresiu, respiračné ochorenia počas tehotenstva spôsobené vystavením chladu a zvýšenému znečisteniu, ako aj respiračné problémy u novorodencov.
Tie vznikajú okrem iného v dôsledku predčasného pôrodu, nedostatočného vývoja pľúc, zdravotného stavu matky počas tehotenstva a zlých podmienok po narodení, najmä počas chladného počasia.
Na pôrodníckom oddelení nemocnice Al-Helou neonatológ Dr. Nasser Bulbol uviedol, že počet vysokorizikových tehotenstiev, ktoré prijímajú, sa výrazne zvýšil. Imunitný systém matiek je oslabený v dôsledku podvýživy.
„Podmienky vysídlenia viedli k šíreniu infekčných ochorení. Väčšina žien sem prichádza pod obrovským stresom, s traumou a neistotou. Mnohé zažili opakované vysídlenie, stratili blízkych a nedokážu získať výživnú stravu, ktorú potrebujú,“ povedal.
Nemocnica má 12 inkubátorov, z toho šesť pre jednotku intenzívnej starostlivosti pre novorodencov. Žiadny z nich však nie je vybavený potrebnými kardiorespiračnými monitormi.
JIS fungujú na 170 percent svojej kapacity
Podobným problémom čelia jednotky starostlivosti o novorodencov v celej Gaze. Napríklad hlavná sestra na jednotke intenzívnej starostlivosti pre novorodencov (NICU) v nemocnici Shuhada Al-Aqsa v Deir al-Balah, ktorá má 24 funkčných inkubátorov, povedala Amnesty International, že boli nútení opakovane používať zdravotnícky materiál určený len na jednorazové použitie, a to vrátane vlnitých hadíc používaných pri mechanických ventilátoroch.
Podľa UNFPA fungujú jednotky starostlivosti o novorodencov v celom Pásme Gazy na 150 až 170 percent svojej kapacity. V jednom inkubátore pritom niekedy ležia až tri novonarodené deti.
Obmedzovanie a možné pozastavenie činnosti medzinárodných humanitárnych organizácií bude mať ničivý vplyv na zdravotnú starostlivosť o reprodukčné zdravie a novorodencov.
Organizácia Lekári bez hraníc (Médecins Sans Frontières), jedna z dotknutých humanitárnych organizácií, od začiatku genocídy poskytla desaťtisícom žien a dojčiat kľúčové ambulantné služby počas tehotenstva aj po pôrode.
Zároveň podporovala nemocničné oddelenia pre pôrodníctvo a novorodencov. Organizácia tiež zabezpečovala výživovú podporu pre mnohé ženy trpiace podvýživou a poskytovala liečbu a podporu obetiam rodovo podmieneného násilia.
Organizácia Medical Aid for Palestinians prevádzkuje starostlivosť o novorodencov, jednotky intenzívnej starostlivosti pre novorodencov a zabezpečuje reprodukčnú a pôrodnícku liečbu vrátane následnej starostlivosti v dvoch nemocniciach v meste Gaza – Al-Sahaba a Patient Friends Benevolent Society –, ako aj v nemocnici Nasser v meste Chán Júnis. Poskytuje tiež poradenstvo a podporu obetiam rodovo podmieneného násilia.
Kľúčové služby, ktoré poskytujú humanitárne organizácie, nebude možné v už teraz zničenom zdravotníckom systéme jednoducho nahradiť. V dôsledku toho pravdepodobne utrpia desaťtisíce žien a kontinuita aj kvalita zdravotnej starostlivosti sa ešte viac zhorší.
Zničené sny o bezpečnom a dôstojnom materstve
Amnesty International hovorila s tehotnými a dojčiacimi ženami žijúcimi v miestach vysídlenia v meste Gaza, v oblasti Al-Mawasi, v meste Deir al-Balah a v tábore Nuseirat.
Hoci sa prístup k potravinám, hygienickým a čistiacim prostriedkom – vrátane menštruačných vložiek, šampónu a mydla – od januára 2026 do určitej miery zlepšil, niektoré ženy si tieto produkty stále nemôžu dovoliť. Zároveň majú veľmi obmedzený prístup k čistej pitnej alebo úžitkovej vode.
Väčšina novorodičiek, s ktorými Amnesty International hovorila, uviedla, že počas tehotenstva naliehavo hľadali výživové doplnky, no nedokázali si ich zaobstarať. Mnohé výrazne schudli a niektorým diagnostikovali podvýživu a/alebo anémiu.
Hind*, 22-ročná žena z utečeneckého tábora Džabálíja, ktorý je dnes takmer úplne zničený, je momentálne vysídlená v oblasti Al-Mawasi, kde 19. januára 2026 porodila syna.
„Veľmi som schudla. Váha mi klesla na 43 kilogramov a v poľnej nemocnici, kde som rodila, mi povedali, že trpím podvýživou. Môj syn sa narodil s infekciou pľúc v oboch pľúcnych lalokoch. Niekoľko dní strávil na jednotke intenzívnej starostlivosti a teraz je na tom o niečo lepšie, ale stále nedokáže poriadne dýchať sám a je v inkubátore. Bojím sa, že sa jeho stav zhorší, pretože žijem v stane pri mori. Je veľmi chladno a nemáme sa ako zohriať. Mám aj ďalšie dieťa vo veku 18 mesiacov a aj ono ochorelo z chladu,“ uviedla pre Amnesty International.
Mariam*, tiež 22-ročná žena vysídlená v Deir al-Balah, je novorodička s diagnostikovanou podvýživou a anémiou. Svojho prvého syna porodila predčasne v decembri 2025. Nemá dostatok mlieka na dojčenie a teraz sa snaží zohnať peniaze na umelé mlieko a zároveň udržať dieťa v teple, keďže žije v stane bez kúrenia.
Psychická záťaž na matky
Všetky tehotné ženy, s ktorými Amnesty International robila rozhovory, uviedli, že počas tehotenstva dostávali len sporadickú prenatálnu starostlivosť. Mnohé zároveň nedokázali dostatočne ochrániť seba ani svoje novonarodené deti pred mimoriadne chladným počasím a silnými dažďami počas posledných zimných mesiacov.
Väčšina žien tiež uviedla, že počas tehotenstva bola vystavená vysokej úrovni znečistenia ovzdušia. Išlo najmä o hustý a toxický dym z pálenia plastov a iných materiálov, pretože nemali iné palivo na varenie alebo na zohrievanie vody na umývanie.
V pokročilom štádiu tehotenstva a po pôrode mali zároveň veľké ťažkosti zvládať preplnené a nehygienické provizórne toalety v táboroch.
24-ročná vyškolená zdravotná sestra, ktorá je v ôsmom mesiaci tehotenstva, povedala Amnesty International, že napriek tomu, že trpí anémiou, nedokázala získať potrebnú infúziu železa ani potraviny bohaté na železo či iné vitamíny.
Uviedla, že jej novorodenec zomrel v polovici roka 2024 na infekciu, pretože nedostal adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Jej manžel bol zabitý pri útoku neďaleko ich domu krátko predtým, ako zistila, že je opäť tehotná.
Opísala utrpenie života v stane počas tehotenstva, neustále choroby spôsobené chladom a problémy s prístupom na toalety. Obáva sa, ako ochráni svoje dieťa pred vírusmi v stane plnom piesku a hmyzu. Obáva sa či si po pôrode bude môcť dovoliť plienky, detské oblečenie či hygienické potreby pre seba.
„Najhoršie je, keď musíte pomáhať matke, ktorá stratila manžela alebo celú rodinu. Neexistujú slová ani činy, ktoré by ju dokázali podporiť. Musí viesť domácnosť, musí byť emocionálnou oporou pre svoje dieťa, hoci sama túto podporu zúfalo potrebuje. A väčšinou ani nemá skutočný domov, kam by sa mohla vrátiť,“ opísala psychickú záťaž, ktorú novorodičky prežívajú, hlavná pôrodná asistentka v nemocnici Al-Awda Maysoun Abu Bureik.
Prerušená liečba rakoviny a lekárske evakuácie
Izraelské orgány naďalej kontrolujú a výrazne spomaľujú proces lekárskych evakuácií. Viac než 18 500 Palestínčanov a Palestínčaniek v Pásme Gazy potrebuje urgentnú liečbu, ktorá tam nie je dostupná. Evakuácie na Západný breh vrátane východného Jeruzalema sú od 7. októbra 2023 takmer úplne zakázané.
Od čiastočného otvorenia priechodu Rafah 2. februára 2026 pomohli OSN a partneri s lekárskou evakuáciou 289 ľudí spolu s ich rodinami cez priechody Rafah a Kerem Šalom.
Hlavným dôvodom obštrukcií zostávajú prísne obmedzenia a prieťahy zo strany izraelských orgánov vrátane svojvoľného a zdĺhavého schvaľovacieho procesu. Tie spôsobujú úmrtia, ktoré by bolo možné zvrátiť, a zbytočné utrpenie. Táto evakuácia sa však po začiatku amerických a izraelských útokov na Irán zastavila.
Medzi najviac postihnuté patria pacientky s rakovinou. Všetkých osem žien s rakovinou, s ktorými Amnesty International hovorila, uviedlo, že ich liečba bola prerušená pre nedostatok zdravotníckeho materiálu vrátane chemoterapeutických liekov. Počas najintenzívnejšieho bombardovania sa nemocnice sústredili na urgentné zranenia.
„V Pásme Gazy momentálne neexistuje nemocnica, ktorá by poskytovala rádioterapiu. Trpíme aj extrémnym nedostatkom diagnostického vybavenia. V celom Pásme Gazy nefunguje ani jeden prístroj MRI. Nedostatok diagnostiky znamená, že často len hádame, čo ohrozuje životy pacientov a pacientok. Znižuje to účinnosť liečby,“ uviedla zdravotná sestra pre Amnesty.
Humanitárna pracovníčka z jednej z 37 odregistrovaných organizácií povedala, že už museli odmietnuť viac než tisíc pacientov a pacientok s neprenosnými ochoreniami, ako je napríklad rakovina. Od začiatku roka totiž nemohli do Pásma Gazy doviezť zdravotnícky materiál, uviedla koncom februára 2026 pre Amnesty International.
Liečby odkladajú
Iman*, žena, ktorá podstupuje liečbu rakoviny v nemocnici Al-Helou v meste Gaza, uviedla, že jej chemoterapiu museli dvakrát odložiť, pretože potrebné lieky neboli dostupné.
„Keď mám šťastie a chemoterapiu absolvujem, zostanem tu spať jeden alebo dva dni, aby som sa zotavila. Potom sa však musím vrátiť do stanu, kde pijem špinavú vodu a špinavou vodou sa aj sprchujem. Najhoršie však je, že tam nemôžem spať ani oddychovať. Minulý rok mi diagnostikovali rakovinu prsníka. Odvtedy som bola vysídlená už štyrikrát. Sotva som sa dokázala hýbať, no zároveň som musela niesť svoje deti. Kombinácia vysídlenia a choroby vás zabíja. Moje meno je na zozname pacientov na lekársku evakuáciu, takže len čakám,“ uviedla.
Nisrine, 49-ročná matka siedmich detí, ktorej diagnostikovali nádor v čelnom laloku mozgu, opísala Amnesty International, že okrem diagnózy rakoviny prišla aj o svoju matku a bratov, ktorí zahynuli pri izraelskom leteckom útoku. Jej dom v štvrti Šudžaj’íja bol zničený.
„Upadla som do hlbokej depresie. Neustále vysídľovanie z vás vysáva život, úplne vás vyčerpáva. Najťažšie je, že zakaždým musíte začínať úplne odznova. Pre nás je to ešte horšie, pretože sme už fyzicky úplne vyčerpaní,“ priblížila.
Hani Ayyash, bývalý riaditeľ ambulantných kliník Turecko-palestínskej nemocnice priateľstva v meste Gaza, ktorá bola jediným špecializovaným zariadením na liečbu rakoviny v celom Pásme Gazy, bol nútený nemocnicu opustiť v októbri 2023 po intenzívnom bombardovaní. Izraelská armáda neskôr nemocnicu využila ako vojenskú základňu a v marci 2025 niektoré jej časti vyhodila do vzduchu.
„Strata nemocnice priateľstva nás veľmi zasiahla, pretože to bolo zďaleka najpokročilejšie centrum liečby rakoviny v Gaze. Z nemocnice sa nám nepodarilo zachrániť ani žiadne vybavenie,“ povedal Hani Ayyash.
Výzva na ukončenie genocídy
Izraelské orgány musia zrušiť nezákonné a svojvoľné obmedzovanie prevozu humanitárnej pomoci. Ide o lieky, zdravotnícke vybavenie a základné služby. Rovnako musia prestať brániť lekárskym evakuáciám. Musia zabezpečiť spoľahlivú evakuačnú trasu do iných častí Okupovaného palestínskeho územia vrátane východného Jeruzalema a do Izraela.
V prípade potreby musia umožniť evakuácie aj mimo Okupovaného palestínskeho územia. Je nutné zaručiť, že evakuovaní pacienti sa budú môcť po liečbe vrátiť.
„Ženy v Pásme Gazy držia pokope rodiny a komunity v podmienkach, ktoré sú predurčené ich zlomiť. Sú to učiteľky, ktoré poskytujú vzdelávanie deťom v stanoch, lekárky a zdravotné sestry pracujúce v poľných nemocniciach často bez mzdy, a opatrovateľky, ktoré neúnavne bojujú za udržanie nádeje uprostred genocídy. Ich odvaha si zaslúži obrovský rešpekt a je inšpiráciou pre celé ľudstvo,“ uviedla Agnès Callamard.
„Táto katastrofa spôsobená ľuďmi, ktorú všetci sledujeme na obrazovkách, priniesla obrovské utrpenie. Naše činy a podpora mali prísť už dávno! Musíme pevne stáť pri palestínskych ženách a dievčatách v Pásme. Je nutné opäť vyzvať štáty, aby podnikli konkrétne kroky na ukončenie izraelskej genocídy a nezákonnej okupácie. Musia zabezpečiť, aby ženy a dievčatá mali prístup k svojim základným právam. Musia zabezpečiť budúcnosť, v ktorej budú môcť všetci žiť v dôstojnosti.“
Štáty musia prijať praktické opatrenia na vyvíjanie diplomatického a ekonomického tlaku na Izrael. Musí ukončiť svoje útoky, úplne zrušil nezákonnú blokádu a umožnil humanitárnym organizáciám pracovať slobodne a bezpečne.
Musia zabezpečiť prístup k základnej zdravotnej starostlivosti o reprodukčné zdravie a zdravie matiek. Rovnako musia zvýšiť podporu služieb, ktoré chránia ekonomické a sociálne práva žien, ako aj podporu ženských organizácií v Pásme Gazy.
*Niektorým ženám sme na vlastnú žiadosť zmenili meno.