
TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
30. januára 2025
Kanadský Program dočasných víz pre zahraničných pracujúcich (TFWP) funguje spôsobom, ktorý umožňuje zarážajúce porušovanie ľudských práv a diskrimináciu pracujúcich migrantov a migrantiek. Uviedla to dnes Amnesty International vo svojej novej správe.
Správa s názvom „Kanada ma zničila“: Pracovné vykorisťovanie pracujúcich migrantov v Kanade, odhaľuje dôsledky TFWP. Program umožňuje zamestnávateľom zamestnávať pracujúcich migrantov a migrantky predovšetkým na nízko platené práce v rôznych odvetviach vrátane poľnohospodárstva, spracovania potravín, opatrovateľstva, stavebníctva a hotelierstva. Víza programu TFWP viažu pracujúcich k jednému zamestnávateľovi, ktorý má kontrolu nad ich migračným statusom aj pracovnými podmienkami.
Ľudia, ktorí v súčasnosti pracujú alebo pracovali v rámci programu, pre Amnesty International uviedli, že po príchode do Kanady ich nútili pracovať dlhé hodiny bez odpočinku a dostávali nižší plat, než na akom sa so zamestnávateľmi dohodli. Často im prideľovali úlohy, ktoré neboli predmetom ich zmluvy, a vystavovali ich fyzickému, sexuálnemu a psychickému násiliu. Mnohí z nich pracovali v nebezpečných podmienkach, nemali prístup k primeranému bývaniu a zdravotnej starostlivosti a na pracovisku čelili diskriminácii. Väčšina z nich nemala prístup k účinným prostriedkom nápravy porušovania ľudských práv, ktorému čelili.
Ak prestanú pracovať, hrozí im repatriácia
„Porušovanie ľudských práv, ktorému čelia pracujúci migranti a migrantky v Kanade, vyvoláva hlboké znepokojenie. O to viac, že k nemu dochádza krajine, ktorá o sebe tvrdí, že je lídrom v oblasti ochrany ľudských práv,“ uviedla Erika Guevara-Rosas, riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky. „Mnohí pracujúci migranti a migrantky nám povedali, že prišli do Kanady v nádeji, že si zabezpečia lepšiu budúcnosť. Namiesto toho majú pocit, že sa s nimi zaobchádza ako s otrokmi. Títo pracujúci sú dôležití pre zabezpečenie potravín v krajine a starostlivosť o starších ľudí. Zaslúžia si oveľa viac.“
Mnohí pracujúci migranti a migrantky v rámci programu TFWP pracujú a žijú na odľahlých miestach. Preto sú odkázaní na svojho zamestnávateľa, pokiaľ ide o ubytovanie a prístup k zdravotnému poisteniu alebo dopravu za lekárskou starostlivosťou. Ak ochorejú, utrpia zranenia alebo sa už nepovažujú za schopných vykonávať prácu, hrozí im ukončenie zmluvy a rýchla repatriácia.
Čelia vykorisťovaniu a násiliu
Benedicte, ženu z Kamerunu, vystavil jej zamestnávateľ rasistickému psychickému a sexuálnemu zneužívaniu hneď po tom, ako v roku 2016 prišla do Kanady s dvojročným vízom viazaným na prácu na farme. Zamestnávateľ ju nútil pracovať 70 až 80 hodín týždenne. Za vykonávanie poľnohospodárskych a iných prác vrátane domácich prác dostávala veľmi nízku mzdu a zamestnávateľ ju neustále kontroloval. Oklamal ju a sľúbil jej, že zabezpečí, aby do Kanady prišli aj jej deti, aby ju mohol naďalej vykorisťovať. Nakoniec ochorela a diagnostikovali jej ťažkú anémiu. Keď v júli 2018 konečne opustila farmu, zamestnávateľ jej zrušil víza a ponechal jej štatút nelegálnej migrantky. „Nečakala som, že tu budem otrokyňou,“ uviedla pre Amnesty International.
Rasizmus aj rodovo podmienené násilie
Väčšina zo 44 pracujúcich, s ktorými sa Amnesty International rozprávala, uviedla, že im nevyplácali mzdy a že pracovali príliš dlho. Niektoré zmluvy, ktoré Amnesty International videla, stanovovali nulový počet dní odpočinku. Niektorí pracujúci uviedli, že ich zamestnávatelia a nadriadení sa o nich vyjadrovali rasisticky vrátane oslovení „osol“, „indián“ alebo „zasraný Mexičan“. Jedna Jamajčanka uviedla, že nadriadený jej povedal, aby sa „vrátila na strom, z ktorého prišla“. Niekoľko ľudí uviedlo, že ich zamestnávatelia fyzicky napadli. Mnohí žili v nevyhovujúcich podmienkach a niekoľko z nich uviedlo, že v ubytovacích zariadeniach nemali ani pitnú vodu. Niektorí pracujúci utrpeli vážne zranenia alebo sa u nich v dôsledku nebezpečných pracovných podmienok objavili zdravotné ťažkosti. Pracujúci uvádzali, že sa im zamestnávatelia vyhrážali repatriáciou a v niekoľkých prípadoch ich proti ich vôli odviezli na letisko.
Mnohí pracujúci uviedli, že v práci čelia diskriminácii vrátane toho, že im prideľujú najťažšie fyzické práce, ktoré nemôžu odmietnuť. Ženy uvádzali, že čelili rodovo podmienenému násiliu a diskriminácii. Napríklad Hélène a Sylvie* (mená sme zmenili), dve štátne príslušníčky Pobrežia Slonoviny pracujúce v domove pre seniorov, uviedli pre Amnesty International, že sa museli zaviazať, že zaplatia poplatky za nábor, ktoré vznikli ich agentúre na Pobreží Slonoviny a zamestnávateľovi v Kanade v prípade, že nedodržia svoje „záväzky“. Tie zahŕňali, že v čase odchodu nebudú tehotné, neotehotnejú a neopustia zamestnanie pred skončením dvojročnej zmluvy.
Pracujúci, ktorí čelili porušovaniu ľudských práv zo strany zamestnávateľa, nemajú prístup k primeraným prostriedkom nápravy
Mnohí pracujúci nenahlasujú porušovanie ľudských práv, ktorému čelia, pretože sa obávajú odvetných opatrení vrátane nespravodlivého prepustenia, nepredĺženia zmluvy a repatriácie. Sťažovatelia čelia zložitému kanadskému systému presadzovania práva. Tento systém neslúži na ochranu osôb s nestabilnou situáciou. Títo ľudia často nemajú čas zúčastňovať sa na súdnych konaniach alebo sa neorientujú v byrokratických systémoch a nedokážu absolvovať predpísaný proces v žiadnom z kanadských úradných jazykov.
Napríklad Walter (meno sme zmenili) prišiel do Kanady pracovať v poľnohospodárstve na základe dvojročného viazaného víza. Zamestnávateľ ho však vystavil dlhému pracovnému času a neposkytol mu potrebné ochranné pomôcky. V práci mu tiež zakazovali jesť, piť a robiť si prestávky s výnimkou prepravy. Nakoniec majiteľ neoprávnenej sprostredkovateľskej agentúry oklamal Waltera a niekoľkých jeho spolupracovníkov, že im môže pomôcť legálne zmeniť prácu. Walter žil rok v pivnici majiteľa sprostredkovateľskej agentúry a nesmel ju opustiť s výnimkou práce, ktorú mu sprostredkovateľ sprostredkoval.
„Moje pracovné povolenie a práca ma takmer zabili… Ak by sme neposlúchli, deportovali by nás,“ povedal Amnesty International.
Walter doteraz nedostal adekvátne odškodnenie za závažné porušovanie ľudských práv, ktorému ho vystavili.
Systémová diskriminácia
Na rozdiel od iných programov dočasnej práce v Kanade, víza TFWP neumožňujú migrantom a migrantkám zmeniť zamestnávateľa. Víza TFWP sa väčšinou udeľujú „nízkokvalifikovaným“ pracujúcim z krajín globálneho Juhu s nízkymi a strednými príjmami, v ktorých prevažuje černošské, latinskoamerické a iné rasovo znevýhodnené obyvateľstvo. V roku 2023 boli hlavnými krajinami pôvodu pracujúcich s TFWP vízami Mexiko, India, Filipíny, Guatemala a Jamajka, ktoré spolu predstavovali takmer 70 % udelených pracovných povolení.
„Pracovné vykorisťovanie pracujúcich migrantov v rámci kanadského programu dočasných víz nie je dôsledkom konania niekoľkých bezohľadných zamestnávateľov. Naopak, program je už navrhnutý tak, že umožňuje zneužívanie pracujúcich migrantov,“ uviedla Erika Guevara-Rosas.
Okrem toho „nízkokvalifikovaní“ a rasovo znevýhodnení pracujúci čelia vysokému riziku dlhodobého pracovného vykorisťovania. Mnohí z nich totiž cestujú do Kanady každý rok. Je pritom len malá šanca, že získajú bezpečnejšie postavenie, pretože kanadský imigračný systém uprednostňuje „vysokokvalifikovaných“ pracujúcich, ktorí majú právo na trvalý pobyt.
„Kanadské orgány veľmi dobre vedia o zneužívaní pracujúcich, ku ktorému dochádza v rámci programu TFWP. Napriek tomu opatrenia na riešenie niektorých prípadov porušovania ľudských práv, ako napríklad zvýšenie počtu kontrol, zaviedli len vo veľmi obmedzenej miere“ uviedla Guevara-Rosas.
„V skutočnosti je pracovné vykorisťovanie predvídateľným a systémovým dôsledkom podmieneného udeľovania víz. Akákoľvek reforma, ktorá nezruší reštriktívne víza a nenahradí ich voľnými pracovnými povoleniami, nerieši základné príčiny porušovania ľudských práv a nebude v súlade s medzinárodnými záväzkami Kanady v oblasti ľudských práv. Migrujúci pracujúci by mali mať možnosť slobodne meniť prácu a zamestnávateľov, rovnako ako Kanaďania a Kanaďanky.“
Program TFWP má v Kanade dlhoročnú históriu
Kanadský program TFWP zaviedli v roku 1973 s cieľom umožniť zamestnávateľom dočasne zamestnať v Kanade zahraničných pracujúcich, hoci prví pracujúci migranti začali prichádzať z Karibiku už v 60. rokoch 20. storočia. Program prešiel viacerými reformami, ale reštriktívne víza zostali v priebehu rokov jeho základnou súčasťou. V roku 2024 kanadská vláda prijala ďalšie reformy s cieľom znížiť počet migrantov a migrantiek v krajine a dĺžku platnosti víz TFWP.