TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
21. FEBRUÁRA 2025
Amnesty International zváži vymenovanie jedného obrancu a dvoch obrankýň pôdy pôvodného národa Wet’suwet’en v Kanade za väzňa a väzenkyne svedomia. Ich odsúdenie potvrdil súd v Britskej Kolumbii.
Sleydo’ (Molly Wickham) – náčelníčka domu Cas Yikh, krídla klanu Gidimt’en národa Wet’suwet’en; Shaylynn Sampson – žena z kmeňa Gitxsan s rodinnými väzbami na národ Wet’suwet’en; a Corey „Jayohcee“ Jocko z kmeňa Kanien’kehá:ka (Mohawk) požiadali súd, aby z ústavných dôvodov zrušil ich rozsudky. Tvrdia, že počas ich zatknutia v rámci vysoko militarizovaného policajného zásahu v novembri 2021 na území národa Wet’suwet’en a počas ich zadržania po tomto zásahu došlo k porušeniu ich práv vyplývajúcich z kanadskej Charty práv a slobôd.
Sudca v Britskej Kolumbii v utorok rozhodol, že správanie niektorých členov Kráľovskej kanadskej jazdeckej polície a ďalších poriadkových zložiek počas razie, vrátane rasistických výrokov namierených proti pôvodnému obyvateľstvu, skutočne predstavuje porušenie práv obrancov a obrankýň pôdy vyplývajúcich z Charty. Rozsudok je uznaním osobných skúseností týchto obrancov a obrankýň pôdy, ako aj širších skúseností s koloniálnym násilím. Tomuto násiliu zo strany jazdeckej polície pôvodné obyvateľstvo čelí už viac ako 100 rokov. Sudca však odmietol zrušiť všetky obvinenia voči obrancom a a obrankyniam pôdy. Uviedol, že namiesto toho zváži zníženie trestov.
Amnesty International preveruje dôsledky utorkového rozhodnutia. Ak rozsudok obrankyne a obrancu pôdy svojvoľne zbaví slobody, Amnesty ich označí za väzenkyne a väzňa svedomia.
Potvrdenie rozsudkov obrankýň a obrancu pôdy pôvodného národa zapadá do širšieho kontextu represálií zo strany štátu
„Potešilo nás, že sudca Tammen prísne odsúdil rasistické a násilné zaobchádzanie so Sleydo’, Shaylynn Sampson a Coreyom ‘Jayohcee’ Jockom, ktorému čelili počas zatýkania,“ uviedla Ketty Nivyabandi, generálna tajomníčka anglofónnej sekcie Amnesty International Kanada. „Žiaľ, systematický rasizmus, ktorý viedol k ich zatknutiu, zostáva nevyriešený. Britská Kolumbia a Kanada musia okamžite podniknúť kroky, ktoré v prvom rade zastavia kriminalizáciu obrancov a obrankýň pôdy pôvodných národov. Nikoho nesmú zastrašovať, obťažovať ani zatýkať, nieto ešte odsudzovať v trestnom konaní za to, že si uplatňuje svoje ústavou zaručené práva a chráni prírodné životné prostredie, ktoré máme všetci spoločné.“
France-Isabelle Langlois, generálna riaditeľka frankofónnej sekcie Amnesty International Kanada, vyhlásila: „Obrancovia pôdy pôvodných národov zorganizovali pokojné aktivity s cieľom chrániť prírodné ekosystémy, ktoré zmierňujú dôsledky klimatických zmien. V tomto globálnom kontexte klimatickej krízy je ich potrestanie prinajmenšom absurdné, bez ohľadu na výšku trestu. Tieto činy si zaslúžia skôr široký potlesk než kontrolu zo strany súdu.“
„Rozhodnutie súdu potvrdiť odsúdenie dvoch obrankýň a obrancu pôdy zapadá do širšieho kontextu obmedzovania občianskeho priestoru v Kanade. Obrancovia pôdy pôvodných národov, ochrankyne životného prostredia a obrancovia ľudských práv sa často stávajú obeťami politických alebo policajných represií,“ dodala. „Sme sklamaní, že musíme krajine a jej inštitúciám pripomínať ich záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva. Kanada sa totiž hrdí tým, že je lídrom v oblasti ľudských práv.“
Obrancovia a obrankyne pôdy pôvodného národa sa postavili proti výstavbe plynovodu na ich území
Amnesty International dôrazne odsúdila kriminalizáciu národa Wet’suwet’en a ďalších obrancov a obrankýň pôdy. Tí sa postavili proti výstavbe plynovodu na skvapalnený zemný plyn Coastal GasLink (CGL) na pôvodnom území národa Wet’suwet’en. Výstavba 670-kilometrového plynovodu sa začala bez predchádzajúceho, slobodného a informovaného súhlasu dedičných náčelníkov a náčelníčok národa Wet’suwet’en a ich kmeňov. Spoločnosť Coastal GasLink (CGL) tak porušila kanadské a medzinárodné právo a normy v oblasti ľudských práv vrátane Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva. Túto deklaráciu zakotvili do kanadských zákonov 21. júna 2021.
Amnesty v roku 2023 vydala správu s názvom Odsunutí z našej pôdy za jej obranu: Kriminalizácia, zastrašovanie a prenasledovanie obrancov pôdy národa Wet’suwet’en. Táto správa sa čiastočne zakladá na svedeckých výpovediach o štyroch rozsiahlych raziách jazdeckej polície na území národa Wet’suwet’en. Amnesty zistila, že obrancov a obrankyne pôdy pôvodného národa Wet’suwet’en a ich podporovateľov svojvoľne zadržali. Zadržali ich iba preto, že pokojne bránili svoju pôdu pred výstavbou ropovodu CGL. Obrancovia a obrankyne pôdy si pritom len uplatňovali svoje práva pôvodného obyvateľstva a právo na pokojné zhromažďovanie.
V júni a júli 2022 obvinila prokuratúra provincie Britská Kolumbia 20 obrancov a obrankýň pôdy vrátane Sleydo’, Sampson a Jocka. Obvinili ich z trestného činu pohŕdania súdom za neuposlúchnutie súdneho príkazu zdržiavať sa mimo staveniska ropovodu. Tento príkaz však neprimerane obmedzoval ľudské práva obrancov obrankýň pôdy a práva pôvodného národa Wet’suwet’en. Sedem z 20 obrancov pôdy priznalo svoju vinu z dôvodu limitujúcich podmienok kaucie, ako aj z rodinných, psychologických a finančných dôsledkov trestného konania. Päť ďalších obrancov a obrankýň zbavili obvinení a ďalších päť čaká na súd.
„Odmietam dovoliť koloniálnym súdom, aby ma dehumanizovali a kriminalizovali. Patrím svojej krajine, svojim predkom a svojmu ľudu.“
„Celý tento proces porušil moje práva a povinnosti pôvodnej obyvateľky a zasiahol do mojej zodpovednosti za zdravie a blaho budúcich generácií a kmeňa Yintah,“ uviedla Sleydo’ na tlačovej konferencii po vynesení rozsudku v utorok popoludní.
„Koloniálne súdy nie sú miestom, kde by sa malo rozhodovať o našej schopnosti žiť podľa našich zákonov a spôsobov života. A predsa sme tu, po viac ako troch rokoch, v zápase medzi právom národa Wet’suwet’en a koloniálnym právom po rokoch policajného násilia a represií zo strany jazdeckej polície a ďalších poriadkových zložiek, bez vyvodenia zodpovednosti. Odmietam dovoliť koloniálnym súdom, aby ma dehumanizovali a kriminalizovali. Patrím svojej krajine, svojim predkom a svojmu ľudu.
Som matka, dcéra, sestra, teta, dobrá priateľka a líderka. Som speváčka, lovkyňa, učiteľka a revolucionárka. Idem v stopách svojich predkov a ich učenie si nesiem so sebou vo všetkom, čo robím.“
Obranca pôdy národa Wet’suwet’en je prvým človekom zadržiavaným v Kanade, ktorého Amnesty považuje za väzňa svedomia
Ak Amnesty International označí Sleydo’, Sampson a Jocka za väzenkyne a väzňa svedomia, bude to druhý raz, čo organizácia toto označenie uplatní na osobu, ktorú zadržiava Kanada. V júli 2024 Amnesty vyhlásila za väzňa svedomia iného obrancu národa Wet’suwet’en. Ide o náčelníka krídla klanu Likhts’amisyu Dsta’hyl. Amnesty ho označila za väzňa svedomia po tom, ako ho súd v Britskej Kolumbii odsúdil na 60 dní domáceho väzenia. Podobne ako Sleydo’, Sampson a Jocko, aj náčelníka Dsta’hyla obvinili a neskôr odsúdili za údajné porušenie podmienok súdneho príkazu súdu Britskej Kolumbie, ktorý zakazuje obranu pôdy v blízkosti ropovodu CGL, a to aj na územiach národa Wet’suwet’en.
„Ak sa kanadský štát rozhodne nespravodlivo kriminalizovať a uväzniť Sleydo’, Shaylynn Sampson a Coreyho Jocka, Amnesty International ich bez váhania označí za väzenkyne a väzňa svedomia,“ uviedla Ana Piquer, regionálna riaditeľka Amnesty International pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku. „Kanada je na žalostne dlhom zozname krajín v Amerike, v ktorých obrancovia a obrankyne pôdy naďalej čelia riziku za svoju dôležitú prácu.“
Kriminalizácia obrancov a obrankýň pôdy pôvodného národa Wet’suwet’en vyvolala medzinárodné pobúrenie. Medzinárodné spoločenstvo vyzýva Kanadu, aby rešpektovala práva pôvodného obyvateľstva. V minulom roku bolo nespravodlivé trestné stíhanie Sleydo’, Sampson a Jocka súčasťou každoročnej celosvetovej kampane Amnesty International Maratón písania listov. Od jesene tisíce ľudí na celom svete posielali listy a podpisovali petície, v ktorých vyzývali Kanadu, aby stiahla obvinenia voči týmto obrankyniam a obrancovi pôdy.