„Spravodlivosť pre Rohingov je spravodlivosťou pre Mjanmarsko,“ píše mjanmarský výskumník Joe Freeman z Amnesty International v úvahe publikovanej v britskom Indipendent. „Máme historickú šancu zastaviť beztrestnosť, ktorá sužuje krajinu.“
V roku 2018, keď som pracoval ako novinár, som sa zúčastnil na jednej z mnohých vládou organizovaných exkurzií na severe mjanmarského štátu Rakhine, ktorý je sídlom Rohingov.
Tieto výlety sa organizovali v dôsledku rohinskej utečeneckej krízy, ktorá bola v tom čase medzinárodnou spravodajskou témou. Severný Rakhine bol pre nezávislé médiá zväčša neprístupný. Mnohí sa preto chopili príležitosti podávať správy z terénu, a to aj pod dohľadom vlády.
Dodnes však nechápem, prečo mjanmarská vláda, ktorá bola v tom čase de facto pod civilným vedením Aun Schan Su Ťij, uskutočnila tieto zájazdy.
Umožnili nám len obmedzený pohyb a naša účasť určite pomohla Mjanmarsku pôsobiť transparentným dojmom ako krajina, ktorá nemá čo skrývať. Tieto zájazdy však ako propaganda zlyhali. Nakoniec poslúžili ako nezabudnuteľná pripomienka ukrutných zločinov, ktoré mjanmarská armáda páchala v Rakhinskom štáte. Armáda, ktorú sa civilná vláda beznádejne snažila brániť.
Severná časť Rakhinského štátu, ktorý sa rozprestiera pozdĺž dlhej západnej hranice Mjanmarska, je rozsiahle územie. Keď sme s ozbrojeným sprievodom niekoľko hodín cestovali na sever smerom k bangladéšskej hranici, videli sme dediny za dedinami systematicky zničené až po ich základy. Spomínam si, že som videl jeden dom, z ktorého zostal stáť len rám dverí.
Pýtal som sa sám seba: „Prečo nám to ukazujú?“
Úsilie o obnovu vyzeralo ako účelové polovičaté opatrenie, ktoré nemá nikam viesť
Na jednom otvorenom poli nás zaviedli do malého modelového domu pre vracajúcich sa rohinských utečencov a utečenky. V Bangladéši bolo 740 000 Rohingov, ktorí tam utiekli počas mesiacov po 25. auguste 2017. Útok rohinských militantov z tohto dňa poslúžil ako zámienka na rozsiahle „čistiace operácie“ páchané na tejto etnickej menšine.
Na poli však stála len hŕstka týchto nových modelových domov. V diaľke som videl ďalší rad zničených domov. Samotné úsilie o obnovu vyzeralo ako účelové polovičaté opatrenie, ktoré nemá nikam viesť.
Známky násilia boli všade. Jeden novinár, ktorý predtým navštívil tú istú oblasť, povedal, že v spálenom dome priložil ruky na truhlicu. Ešte stále bola horúca, pretože dom krátko predtým horel. Ďalšia cesta dosiahla pôsobivý nezamýšľaný účinok, keď mediálny konvoj narazil na skupinu ľudí, ktorí podpaľovali domy Rohingov.
Vo februári 2021, viac ako tri roky po vojenských operáciách Mjanmarska proti Rohingom, tá istá armáda uskutočnila štátny prevrat. Začali zatknutím civilnej hlavy štátu Aun Schan Su Ťij. Zatkli ju napriek tomu, že v roku 2019 riskovala zvyšky svojej medzinárodnej reputácie ako bojovníčky za ľudské práva a osobne obhajovala konanie armády na Medzinárodnom súdnom dvore v prípade genocídy, ktorý podala Gambia.
Su Ťij a väčšinu vyššieho civilného vedenia svojvoľne uväznili a väznia ich dodnes. Potom sa armáda zamerala na boj so silnejúcim protestným hnutím. Dodnes v Mjanmarsku zahynulo 6 000 ľudí a 20 000 ľudí väznia. Viac ako tri milióny ľudí v dôsledku ozbrojeného konfliktu vysídlili, pričom takmer 40 % z nich sú deti.
Dodnes nikto neposkytol spoľahlivú odpoveď na otázku, prečo mjanmarská armáda v roku 2021 uskutočnila prevrat a prečo zadržala jedinú vplyvnú osobu, Su Ťij, ktorá ju pomáhala brániť na medzinárodnej scéne. Armáda si stále udržiavala kontrolu nad veľkou časťou mjanmarských politických, sociálnych a hospodárskych mechanizmov. Prevrat nebol potrebný.
Za násilie páchané na Rohingoch nikto nenesie zodpovednosť
Žiadny vojenský predstaviteľ však nikdy neniesol zodpovednosť za katastrofálnu situáciu, ktorej Rohingovia čelili a čelia dodnes. Nemali by sme sa preto čudovať, keď títo predstavitelia naberú odvahu pokračovať v páchaní ďalšieho násilia, alebo keď budú pokračovať v prenasledovaní Rohingov.
Preto to, čo sa stalo minulý mesiac, môže pre Mjanmarsko znamenať zmenu. Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu podal 27. novembra žiadosť o vydanie zatykača na Min Aun Hlaina. Min Aun Hlain je mjanmarský generál, ktorý dohliadal na prevrat v roku 2021 aj na vysídľovanie Rohingov v roku 2017. Amnesty International a mnohé ďalšie ľudskoprávne skupiny už dlho požadujú, aby ho vyšetrovali za jeho účasť na ukrutných zločinoch páchaných v Mjanmarsku.
Keď súd tejto žiadosti vyhovie, čo sa zdá pravdepodobné, medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť, aby Min Aung Hlaina zatkli a vydali Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu.
Akýkoľvek slabší výsledok by vysielal nebezpečný signál o laxnom prístupe k stíhaniu zločinov podľa medzinárodného práva. Zároveň by to v Mjanmarsku posilnilo názor, že medzinárodné spoločenstvo nedokáže Mjanmarsku pomôcť.
Môžeme však urobiť oveľa viac. V Amnesty International preto naďalej vyzývame Bezpečnostnú radu OSN, aby celú situáciu v Mjanmarsku postúpila prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu. Je však dôležité uvedomiť si obrovský význam toho, čo sa teraz deje na Medzinárodnom trestnom súde, a nezľahčovať, nepopierať ho. Pretože spravodlivosť pre Rohingov je stále spravodlivosťou pre Mjanmarsko.
Joe Freeman je výskumný pracovník Amnesty International v Mjanmarsku. Poskytol rozhovor pre nový dokumentárny film denníka Independent o odkaze Aung San Su Ťij v Mjanmarsku.