TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL SLOVENSKO
13. januára 2025
Amnesty International vyjadruje vážne znepokojenie nad navrhovanými novelami zákona o službách zamestnanosti a zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce, ktorých prijatie by umožnilo krátenie alebo odobratie dávky v hmotnej núdzi osobám odmietajúcim ponúknuté vhodné zamestnanie alebo účasť na aktivačných prácach. Amnesty upozorňuje, že takéto opatrenie predstavuje vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti a v konečnom dôsledku môže znamenať vykorisťovanie najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Podľa medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, vrátane záväzkov vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, má štát povinnosť chrániť právo na sociálne zabezpečenie a dôstojný život. Človeku nemožno odňať právo na sociálne zabezpečenie. Tieto záväzky zahŕňajú aj právo na prácu, ktoré zahŕňa slobodnú voľbu zamestnania, spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky a ochranu pred nútenou prácou. Plánovaný návrh však tieto práva oslabuje.
Trestanie chudoby
Pomoc v hmotnej núdzi je nástrojom zabezpečenia nevyhnutných životných potrieb pre najzraniteľnejších. Jej podmieňovanie účasťou na aktivačných prácach či prijatím ponúknutého vhodného zamestnania ohrozuje schopnosť ľudí zabezpečiť si základné životné potreby, ako sú jedlo, ošatenie a bývanie. „Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, že dávka v hmotnej núdzi má pokrývať minimálne životné potreby, no jej súčasná výška ani zďaleka nedosahuje hranicu životného minima. Akékoľvek krátenie tejto dávky môže viesť k extrémnej chudobe, pričom najviac postihne ľudí a domácnosti, ktoré už teraz čelia neúnosným podmienkam,“ povedal Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Európsky súd pre ľudské práva (V. M. proti Belgicku, 2015) konštatoval, že ponechanie rodiny bez prístupu k základným životným podmienkam, ako sú jedlo či bývanie, predstavuje neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Súd uznal, že nedostatok základných prostriedkov znemožnil rodine viesť bežný rodinný život a porušil tak právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Nútená práca a vykorisťovanie
Podmieňovanie prístupu k dávke v hmotnej núdzi účasťou na aktivačných prácach alebo prijatím ponúknutého vhodného zamestnania a zotrvaním v ňom vyvoláva otázky týkajúce sa nútenej práce. Ak takýto prístup nedovoľuje dobrovoľný výber práce alebo neberie ohľad na individuálne potreby a schopnosti osôb, tieto podmienky môžu spĺňať kritériá nútenej práce. „Plánované opatrenia nútia ľudí žijúcich v chudobe a často v geografickej a sociálno-ekonomickej segregácii, aby akceptovali nízko platené, prekarizované pracovné pozície pod hrozbou straty beztak nedostatočného finančného príjmu. Týmto prístupom štát prenáša zodpovednosť za systémové zlyhania na jednotlivcov,“ dodal Sloboda.
Osobitnú pozornosť si vyžaduje zapojenie právnických osôb do organizácie aktivačných prác. Podľa návrhu by sa aktivačné práce mohli vykonávať v oblastiach sociálnych vecí, zdravotníctva, vzdelávania či kultúry prostredníctvom právnických osôb pôsobiacich vo verejnom záujme. Tento model však prináša riziko, že právnické osoby budú uprednostňovať nákladovú efektivitu pred zabezpečením dôstojných pracovných podmienok. „Aktivačné práce môžu byť využívané ako lacná pracovná sila. Dokonca sa môže stať, že mnohé, v súčasnosti platené práce sa presunú do sektora aktivačných prác, tak ako sa to už v mnohých obciach stalo s čistením ulíc či upratovaním obecných úradov. Čistenie ulíc aj upratovanie obecných úradov je však práca, za ktorú má byť poskytovaná adekvátna odmena, nie aktivačný príspevok,“ povedal Sloboda.
Prehlbovanie rodovej nerovnosti
Amnesty tiež upozorňuje na neprimeraný vplyv opatrenia na minorizované ženy, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii, vrátane rasových a rodových predsudkov. Podľa dostupných údajov tvoria ženy takmer 60 % ľudí prijímajúcich dávku v hmotnej núdzi. „Minorizované ženy môžu byť vo zvýšenej miere nútené prijímať zle platené práce bez zohľadnenia ich potrieb, ako je starostlivosť o deti alebo flexibilný pracovný čas, ktoré súčasné sociálne politiky nedostatočne riešia,“ zdôraznil Sloboda.
Amnesty International Slovensko preto dôrazne vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby od týchto opatrení upustila. Namiesto represívnych prístupov je potrebné sústrediť sa na riešenia, ktoré zabezpečia dôstojný prístup k práci a životu. „Opatrenia orientované na krátkodobé práce neprispievajú k dlhodobému zlepšeniu životných podmienok zasiahnutých ľudí. Racionalizácia represívneho prístupu prostredníctvom komunikácie cez škodlivé stereotypy je nepravdivá a zákerná. Opatrenia by mali byť založené na princípoch rovnosti, dôstojnosti a rešpektovania ľudských práv, nie na stigmatizácii a trestaní tých, ktorí už teraz čelia ťažkým životným podmienkam,“ uzavrel Sloboda.