TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
22. OKTÓBRA 2025
Odsúdenie obrankýň a obrancu pôdy, ktorých kriminalizovali kanadské úrady, vysiela mrazivý odkaz. Jednotlivci a národy v prvej línii boja za práva pôvodných obyvateľov a environmentálnu spravodlivosť dnes čelia vážnym hrozbám.
V piatok sudca v Britskej Kolumbii vyniesol rozsudok nad tromi osobami z komunít pôvodného obyvateľstva. Tie zadržali v novembri 2021 počas silne militarizovaného zásahu Kráľovskej kanadskej jazdnej polície (RCMP) na území národa Wet’suwet’en. Ide o územie, ktoré pôvodné národy nikdy nepostúpili kanadským úradom.
Sleydo’ (Molly Wickham), náčelníčka rodu Gidimt’en (Cas Yikh – Dom medveďa grizlyho) z národa Wet’suwet’en, Shaylynn Sampson, príslušníčka národa Gitxsan s rodinnými väzbami na Wet’suwet’en, a Corey „Jayohcee“ Jocko, príslušník národa Kanien’kehá:ka (Mohawk) z Akwesasne, boli neskôr obvinení a uznaní vinnými z údajného porušenia súdneho príkazu, ktorý zakazoval akékoľvek obranné aktivity v blízkosti výstavby plynovodu Coastal GasLink (CGL).
Všetkým trom obvineným uložili tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke: 17 dní pre Sleydo’, 12 dní pre Jocka a deväť dní pre Sampson. Sudca však výkon trestov pozastavil a namiesto uväznenia im nariadil vykonať 150 hodín verejnoprospešných prác. Pri zdôvodnení rozhodnutia uviedol, že zohľadnil neúctu provincie Britská Kolumbia a federálnej vlády Kanady voči právam a záujmom národa Wet’suwet’en.
„Hoci sme radi, že Sleydo’, Shaylynn a Corey mohli odísť na slobodu, uloženie trestov odňatia slobody – aj keď podmienečných – vysiela mrazivý odkaz všetkým ľuďom, ktorí bránia práva a územie pôvodného obyvateľstva pred ničivými megaprojektami,“ povedala regionálna riaditeľka Amnesty International pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku, Ana Piquer.
„Títo odvážni ľudia nikdy nemali byť zatknutí za to, že si uplatňovali svoje práva a bránili prírodu, od ktorej všetci závisíme. Kanada musí okamžite prestať kriminalizovať obrancov a obrankyne z Wet’suwet’en a ďalších pôvodných národov, najmä v čase globálnej klimatickej krízy,“ doplnila Piquer.
Súdny príkaz porušuje ľudské práva
Amnesty International dokumentuje porušovanie ľudských práv obrancov pôdy z Wet’suwet’en a ich spojencov vrátane Sleydo’, Sampson a Jocka od roku 2020.
Náš výskum potvrdil, že súdny príkaz, na základe ktorého boli zatknutí, neprimerane obmedzuje ich ľudské práva aj kolektívne práva národa Wet’suwet’en. Zatýkanie, súdne stíhanie a tresty tak predstavujú vážne porušenie ich práv.
Vo februári 2025 Najvyšší súd Britskej Kolumbie uznal, že počas zatknutia došlo k porušeniu práv Sleydo’, Sampson a Jocka. Na základe žaloby obhajoby o porušení procesného postupu súd rozhodol, že konanie niektorých príslušníkov RCMP počas zásahu v novembri 2021 – vrátane rasistických výrokov proti pôvodnému obyvateľstvu – porušilo Kanadskú chartu práv a slobôd. Sudca však odmietol stiahnuť všetky obvinenia.
„Podľa našich zákonov by týchto obrancov pôdy odmenili za ich činy, no podľa kanadských zákonov ich trestajú,“ uviedol Na’Moks, dedičný náčelník Wet’suwet’en.
„Konali v súlade s naším právom Anuk niwh’it’en – naším spôsobom života, ktorý stojí na princípoch ‚zem, vzduch, voda‘. Ich právo stojí na treste. My ich postupne učíme uznávať náš systém. Trvalo nám roky, kým sme dopracovali do tohto bodu, ale ide o veľký posun. Oslavujem ich zákon? Určite nie. Ale dosahujeme zmenu,“ uzavrel náčelník.
„Sleydo’, Shaylynn a Corey boli odsúdení za to, že pokojne chránili územie Wet’suwet’en pred výstavbou plynovodu Coastal GasLink – za niečo, za čo nikdy nemali byť stíhaní,“ uviedla generálna tajomníčka anglofónnej sekcie Amnesty International Kanada Ketty Nivyabandi.
„Hoci súd uznal, že počas zatknutia čelili rasistickému a násilnému zaobchádzaniu, aj tak boli potrestaní. Bohužiaľ, systémový rasizmus, ktorý viedol k ich zatknutiu, sa stále nerieši. Vlády Britskej Kolumbie a Kanady odopreli národu Wet’suwet’en právo dať slobodný a informovaný súhlas, obmedzili ich slobodu pohybu po vlastných územiach a ohrozili ich tradičný spôsob života. Tieto pokračujúce neprávosti sú bolestivou pripomienkou trvalého dedičstva koloniálneho násilia voči pôvodným obyvateľom Kanady,“ pripomenula Nivybanadi.
Ak by Sleydo’, Sampson a Jocka odsúdili na výkon trestu odňatia slobody alebo domáce väzenie, Amnesty International by ich vyhlásila za väzňov svedomia – čo by bol len druhý takýto prípad v dejinách Kanady.
Zmena klímy ohrozuje najmä pôvodné obyvateľstvo
V júli 2024 organizácia vyhlásila iného obrancu pôdy z národa Wet’suwet’en – náčelníka klanu Likhts’amisyu Dsta’hyla – za väzňa svedomia po tom, ako ho odsúdili na 60 dní domáceho väzenia.
Rovnako ako Sleydo’, Sampson a Jocka, aj jeho obvinili a uznali vinným z údajného porušenia súdneho príkazu. Ten zakazoval akékoľvek obranné aktivity v blízkosti výstavby plynovodu CGL.
„Pôvodné obyvateľstvo patrí k skupinám, ktoré najviac ohrozuje zmena klímy. Ak ľudstvo neprestane spaľovať fosílne palivá, budú vo zvýšenej miere znášať následky,“ uviedla výkonná riaditeľka Amnesty International Kanada (frankofónna sekcia) France-Isabelle Langlois.
„Štáty by mali týchto obrancov podporovať, nie zatvárať. Mali by nasledovať ich príklad a smerovať k zdravšej a udržateľnejšej budúcnosti pre všetkých. Kanada a Britská Kolumbia musia okamžite ukončiť kriminalizáciu obrankýň a obrancov pôdy z radov pôvodného obyvateľstva. Nikto by nemal byť zastrašovaný, obťažovaný, zadržaný, a už vôbec nie odsúdený za ochranu nášho spoločného prostredia a za to, že si uplatňoval svoje ústavou chránené práva,“ upresnila Langlois.
Boj národa Wet’suwet’en proti plynovodu CGL pokračuje, zatiaľ čo Kanada, Britská Kolumbia a medzinárodné konzorcium, ktoré stoja za projektom, posúvajú výstavbu do druhej fázy. Cieľom druhej fázy je zdvojnásobiť kapacitu terminálu na export skvapalneného zemného plynu (LNG) v Kitimate v Britskej Kolumbii. To zahŕňa výstavbu siedmich nových kompresorových staníc, z toho dvoch na území Wet’suwet’en – opäť bez slobodného a informovaného súhlasu dedičných náčelníkov.
Kontext situácie
Výskumná správa Amnesty International z roku 2023 Vyhnali nás z vlastnej pôdy za to, že sme ju bránili: Kriminalizácia, zastrašovanie a obťažovanie obrancov a obrankýň pôdy pôvodného obyvateľstva Wet’suwet’en dokumentuje dlhoročné porušovanie práv členov a podporovateliek národa Wet’suwet’en zo strany kanadských a provinčných úradov a spoločností CGL Pipeline Ltd., TC Energy a Forsythe Security.
Počas štyroch rozsiahlych policajných zásahov RCMP bolo na území Wet’suwet’en svojvoľne zatknutých viac ako 75 ľudí.
V júni a júli 2022 sa prokuratúra Britskej Kolumbie rozhodla obviniť 20 obrancov a obrankýň pôdy z pohŕdania súdom za údajné porušenie príkazu zdržiavať sa oblastí výstavby plynovodu.
Niekoľko z nich stálo pred súdom v rokoch 2023 a 2024. V novembri 2023 súd rozhodol, že obrankyňa pôdy Sabina Dennis je nevinná. Vo februári 2024 súd rozhodol, že náčelník klanu Likhts’amisyu Dsta’hyl sa dopustil trestného činu pohŕdania súdom, keď porušil podmienky súdneho príkazu. Odsúdili ho na 60 dní domáceho väzenia, ktoré si odpykal v júli a auguste 2024.
Amnesty International naďalej vyzýva vládu Britskej Kolumbie, aby prestala kriminalizovať obrancov a obrankyne pôdy z národa Wet’suwet’en a ďalších skupín pôvodného obyvateľstva. Amnesty International zároveň odmieta akékoľvek rozširovanie plynovodnej siete a súvisiacej infraštruktúry.