TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
27. FEBRUÁRA 2025
Palestínskej komunite Ši’b Al-Butum v oblasti Masafer Jatta na Západnom brehu hrozí bezprostredné riziko vysídlenia. Amnesty International dnes upozornila, že obyvateľstvo dediny ohrozujú čoraz častejšie útoky osadníkov podporovaných izraelskými okupačnými orgánmi. Osadnícke násilie, búranie domov, obmedzovanie prístupu na pozemky a izraelské politiky rozširovania nezákonných osád už viedli k vysídleniu iných komunít.
V pastierskej komunite Ši’b Al-Butum žije približne 300 ľudí. Ide o jednu z 12 palestínskych komunít v oblasti Masafer Jatta, južne od Hebronu, ktoré už desaťročia čelia čoraz intenzívnejším útokom židovských osadníkov a represívnym opatreniam izraelských orgánov. Od 7. októbra 2023 sa ich situácia výrazne zhoršila. Bez okamžitých opatrení na vyvodzovanie zodpovednosti voči násilným osadníkom a zastavenia demolícií palestínskych domov a rozširovania blízkych osád hrozí, že Ši’b Al-Butum – podobne ako ostatné komunity v oblasti – násilne vysídlia.
„Situácia komunity Ši’b Al-Butum predstavuje mikrokozmos toho, čomu čelia Palestínčania, najmä z pastierskych a beduínskych komunít, na väčšine územia okupovaného Západného brehu Jordánu. Osadníci neoprávnene vstupujú na ich pôdu, ničia a kradnú im majetok, obťažujú ich a fyzicky napádajú. To všetko úplne beztrestne.
Kumulatívnym vplyvom desaťročí okupácie a apartheidu Izrael zámerne vytvára prostredie, v ktorom Palestínčania čelia nátlakovým podmienkam. Násilie, inštitucionalizovaná diskriminácia a rozširovanie nezákonných osád vyháňajú palestínske komunity, ako je tá zo Ši’b Al-Butum, z ich pôdy. Nezákonný transfer – nútený odsun civilistov a civilistiek proti ich vôli – je závažným porušením štvrtého Ženevského dohovoru a predstavuje vojnový zločin,“ upozornila Erika Guevara Rosas, riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky.
Prudký nárast štátom podporovaného osadníckeho násilia na Západnom brehu
Od 7. októbra 2023 došlo k prudkému nárastu štátom podporovaného osadníckeho násilia. Izraelské orgány prijali nové opatrenia, ktoré viedli k nútenému vysídľovaniu Palestínčanov vo všetkých oblastiach okupovaného Západného brehu Jordánu. Tieto opatrenia zahŕňajú vykonávanie nových vojenských príkazov na konfiškáciu majetku a pôdy. Zároveň prudko stúpal počet prípadov a rozsah ničenia palestínskeho majetku aj spoluúčasť štátnych zložiek. Tie osadnícke útoky buď priamo podporovali, alebo im nezabránili a netrestali ich.
Podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) bol rok 2024 najhorším rokom z hľadiska osadníckeho násilia na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema. Úrad vedie záznamy o osadníckom násilí posledných 20 rokov. V období od 7. októbra 2023 do 31. decembra 2024 OCHA zdokumentovala 1 860 prípadov osadníckeho násilia, ktoré viedli k vysídleniu viac ako 300 rodín. Tieto vysídlené rodiny tvorilo 1 762 ľudí vrátane 856 detí. OCHA tiež zaznamenala nárast počtu násilných osadníckych útokov na Západnom brehu Jordánu z priemerných dvoch útokov denne v roku 2022 na štyri útoky denne v roku 2024.
Skutočnosť, že izraelské orgány nechránili palestínske obyvateľstvo na nezákonne okupovanom Západnom brehu, zdokumentovali aj izraelské ľudskoprávne organizácie vrátane Yesh Din a Haqel.
Amnesty International zdokumentovala, ako Izrael stupňovaním nátlaku s využitím osadníckeho násilia vytvoril situáciu, ktorá viedla k násilnému odsunu pastierskej komunity Zanuta v južnej časti Hebronských vrchov. Podobnému osudu ako Zanuta teraz čelí aj Ši’b al-Butum.
Dôkazy o násilnom vysídlení zo Zanuty
Amnesty International v marci 2024 navštívila opustenú lokalitu Zanuta, kde predtým žilo približne 250 ľudí vrátane 100 detí. Organizácia uskutočnila tiež rozhovory s piatimi osobami z vysídlenej komunity. Títo ľudia v rozhovoroch uviedli, že frekvencia a násilie osadníckych útokov na ich komunitu stúpli po útokoch vedených Hamasom v južnom Izraeli 7. októbra 2023. Útoky osadníkov napokon prinútili celú komunitu k tomu, aby odišla.
Ľudia zo Zanuty opísali, ako ich osadníci z neďalekého osadníckeho stanovišťa Meitarim Farm pravidelne napádali a obťažovali od roku 2021. Takéto stanovištia (tzv. outposty) sú nezákonné aj podľa izraelských zákonov. Osadníci si však postavili stavby a začali pásť svoje ovce na poľnohospodárskej pôde Zanuty, čím spôsobili farmárom škody na úrode.
Uviedli tiež, že po 7. októbri 2023 sa vystupňovali osadnícke útoky, ku ktorým dochádzalo takmer denne. Mnohých Palestínčanov tak prinútili k odchodu. Niekoľkokrát im osadníci podpálili majetok a prečerpali odpadovú vodu do poľnohospodárskej pôdy.
„Osadníci nás po 7. októbri 2023 viackrát napadli v našom dome. Raz nám rozbili dvere a bili naše deti puškami. Rozbili okná, keď sme spali,“ povedala Hadíl Džabarín.
Do 22. októbra 2023 sa Zanuta úplne vyprázdnila. Izraelský Najvyšší súd rozhodol, že obyvateľstvo Zanuty sa bude môcť vrátiť v júli 2024. Avšak po návrate niekoľkých rodín v auguste 2024 osadníci rýchlo nadviazali na svoje predchádzajúce útoky a opäť ich prinútili odísť.
Posledné rodiny opustili Zanutu 18. októbra 2024.
„Osadníci boli ozbrojení a neustále na nás útočili. My sme boli posledná rodina. Všetci ostatní už odišli, takže sme museli odísť aj my, kvôli bezpečnosti našich detí a hospodárskych zvierat. Mali sme strach, bol to teror,“ povedal bývalý obyvateľ Zanuty Adel A-Tal.
Ši’b Al-Butum: ohrozená komunita na Západnom brehu
Amnesty International zdokumentovala nárast násilných útokov izraelských osadníkov na palestínskych pastierov na pastvinách v okolí Ši’b Al-Butum po 7. októbri 2023. Tamojšej pastierskej komunite teraz hrozí podobný osud ako ľuďom zo Zanuty. Organizácia viedla rozhovory so šiestimi ľuďmi z Ši’b Al-Butum a overila 38 videozáznamov osadníckych útokov.
Obyvatelia a obyvateľky Ši’b Al-Butum povedali Amnesty International, že osadníci z neďalekého osadníckeho stanovišťa Mitzpe Yair a osady Avigayil ich od 7. októbra 2023 obťažujú a napádajú takmer denne. Avigayil je jednou z 10 osád, ktoré izraelský bezpečnostný kabinet so spätnou platnosťou „legalizoval“ vo februári 2023. Dovtedy to boli tiež len osadnícke stanovištia, nezákonné aj podľa izraelských zákonov.
Obyvatelia a obyvateľky opísali, ako osadníci pravidelne prichádzajú k pastierom a vyhrážajú sa im, nadávajú im. Osadníci tiež často falošne nahlasujú izraelským poriadkovým zložkám, že im Palestínčania ukradli ovce. Podobné udalosti boli zaznamenané aj v iných komunitách v oblasti Južných Hebronských vrchov a na iných miestach Západného brehu.
Izraelská armáda by mala palestínskych pastierov zo Ši’b Al-Butum chrániť. Namiesto toho im nariadila, aby oblasti, v ktorých ich napádajú osadníci, nevyužívali, a obmedzila ich pohyb. Obmedzenie pohybu na územie dediny im však znemožňuje poskytnúť dostatok potravy pre svoje stáda. To predstavuje obrovskú finančnú záťaž pre mnohých pastierov, ktorí si nemôžu dovoliť celoročne kupovať krmivo. Aby dokázali vyžiť, sú nútení predať časť svojich oviec, ktoré sú ich hlavným zdrojom obživy.
Jeden z pastierov, Chalíl Džabarín, povedal Amnesty International: „Nikto sa už neodváži ísť pásť mimo dediny. Zabrali všetko, čo chceli, ale stále im to nestačí… chcú, aby sme odišli. Prichádzajú sem a hovoria mi, že tu nemám žiadnu pôdu a že mám ísť do Jaty [blízke palestínske mesto].“
Palestínčania žijú v neustálom strachu
Ľudia zo Ši’b Al-Butum opísali, že najmä od začiatku septembra 2024 im do dediny pravidelne vchádza jeden osadník zo stanovišťa Mitzpe Yair. Prichádza v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu a je ozbrojený strelnou zbraňou. Oblečený vo vojenskej uniforme sa prechádza po ich dedine, fotografuje, demoluje majetok. Zameriava sa na poľnohospodársku pôdu a stavby. Na videách, ktoré vyhotovili obyvatelia, ho vidno, ako ničí brány a oplotenie ich poľnohospodárskych pozemkov. Komunita v dôsledku toho žije v neustálom strachu. Na ďalších videách, ktoré overila Amnesty International, vidieť ozbrojených osadníkov, ako kráčajú cez dedinu alebo sa ňou preháňajú na motorkách, prudko zrýchľujúc, aby zastrašovali Palestínčanov.
Iman Džabarín, ktorá žije v Ši’b Al-Butum a má sedem detí, povedala: „Doma sa necítime bezpečne. Nemáme ochranu ani bezpečie – ani ja, ani moje deti, ani môj manžel.“
Násilie osadníkov na Západnom brehu podporujú izraelské okupačné orgány
Amnesty International overila aj videozáznam z 19. júla 2024, na ktorom vidno skupinu ôsmich osadníkov, ktorých sprevádza jeden vojak. Skupina na videu napadla členov rodiny Nažžárovcov, keď sedeli pred svojím domom. Rodina opísala, že osadníci ich bili palicami, zatiaľ čo vojak stál opodiaľ. Na videozázname vidieť, ako vojak mieri na palestínsku rodinu zbraňou a potom strieľa do vzduchu. Dvaja členovia rodiny utrpeli zranenia, pre ktoré ich hospitalizovali. 64-ročná Wadha Nažžár uviedla, že násilné útoky osadníkov zostávajú beztrestné a v rámci izraelského právneho systému jej rodine neostáva žiadna nádej na spravodlivosť.
Izraelské orgány tiež vykonali demolície palestínskych domov a majetku v Ši’b Al-Butum. Dňa 22. novembra 2023 tu izraelské sily zbúrali osem stavieb z dôvodu chýbajúcich izraelských stavebných povolení. Získať stavebné povolenie od okupačných úradov je pritom pre Palestínčanov prakticky nemožné. Podľa úradu OCHA demolície spôsobili vysídlenie 19 Palestínčanov a Palestínčaniek zo Ši’b Al-Butum. Medzi vysídlenými bolo aj 11 detí. Dňa 8. júla 2024 izraelské sily zbúrali dve obytné stavby s odvolaním sa na chýbajúce povolenia, čím vysídlili 14 ľudí. Podľa izraelskej organizácie Peace Now!, ktorá monitoruje rozširovanie izraelských židovských osád na Okupovanom palestínskom území, izraelské stavebné úrady neudelili Palestínčanom ani jedno stavebné povolenie a neuznali im žiadne odvolanie vo veci pobytu v zóne C na Západnom brehu.
Osadníci nad zákonom
Osadníci sa naďalej tešia takmer úplnej beztrestnosti za násilie, ktoré páchajú na Palestínčanoch. Izraelská ľudskoprávna organizácia Yesh Din zistila, že približne 94 % policajných vyšetrovaní osadníckeho násilia voči Palestínčanom na Západnom brehu v rokoch 2005 až 2024 sa skončilo bez vzneseného obvinenia. Tieto štatistiky potvrdzujú presvedčenie palestínskych obyvateľov a obyvateliek, že izraelský systém presadzovania práva je navrhnutý tak, aby na ich úkor uprednostňoval záujmy osadníkov.
Nečinnosť medzinárodného spoločenstva tiež umožnila Izraelu rozvíjať svoju politiku osídľovania Okupovaného palestínskeho územia a upevniť beztrestnosť osadníckeho násilia. Prezident USA Donald Trump 21. januára zrušil všetky sankcie Spojených štátov voči násilným izraelským osadníkom. Samotná existencia všetkých izraelských osád na Okupovanom palestínskom území (OPT) – bez ohľadu na ich štatút podľa izraelského práva – hrubo porušuje medzinárodné právo. Napriek tomu štáty opakovane nezastavili ich rozširovanie ani nezabezpečili ochranu pre okupované obyvateľstvo na OPT. Nekonali dokonca ani po tom, ako Medzinárodný súdny dvor v poradnom stanovisku z júla 2024 vyhlásil prítomnosť Izraela na OPT za nezákonnú a vyzval na jej odstránenie do 12 mesiacov.
Nútený odsun obyvateľstva z okupovaných území je vojnový zločin
„Hlboko zakorenená beztrestnosť násilia zo strany osadníkov a dlhodobá neschopnosť medzinárodného spoločenstva konať s cieľom zastaviť rozširovanie nezákonných izraelských osád a ukončiť izraelskú okupáciu uľahčujú nezákonný odsun palestínskych komunít. Nútený odsun obyvateľstva z okupovaných území je vojnový zločin. Svetoví lídri musia prestať umožňovať Izraelu neúprosné zaberanie pôdy, ktoré má pre Palestínčanov, ktorí na nej žijú, zničujúce dôsledky. Namiesto toho musia lídri ostatných krajín vyvíjať tlak na Izrael, aby ukončil svoju nezákonnú okupáciu a zrušil svoj režim apartheidu,“ povedala Erika Guevara Rosas.
Okrem Ši’b Al-Butum je v oblasti Masafer Jatta ďalších deväť komunít vystavených bezprostrednému riziku núteného vysídlenia. Izraelská armáda vyhlásila územie, na ktorom sa nachádzajú ich dediny, za súčasť vojenských výcvikových zón. Osud týchto komunít a ich boj za zotrvanie na pôde svojich predkov zachytáva dokumentárny film No Other Land, ktorý nedávno získal nomináciu na Oscara.