TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
29. MÁJA 2024
- Prudký nárast počtu popráv v Iráne viedol k najvyššiemu počtu popráv od roku 2015
- Pokrok v USA sa zastavil, keďže počet popráv vzrástol
- Čína pokračovala v popravách tisícov ľudí, pričom zastrašovala verejnosť tým, že trestné činy budú mať za následok trest smrti
- Najnižší počet krajín, ktoré vykonávali popravy, svedčí o pokroku
Amnesty International dnes zverejnila svoju výročnú správu o globálnom využívaní trestu smrti.
Amnesty uviedla, že počet popráv v roku 2023 stúpol na najvyšší za takmer desaťročie a prudko vzrástol na Blízkom východe.
V roku 2023 štáty vykonali celkovo 1 153 popráv, do čoho nie sú zahrnuté tisíce popráv, o ktorých sa predpokladá, že boli vykonané v Číne. Toto číslo predstavuje nárast o viac ako 30 % oproti roku 2022. Ide o najvyšší počet, aký Amnesty International zaznamenala od roku 2015. Vtedy podľa dostupných údajov popravili 1 634 osôb. Napriek tomuto nárastu dosiahol počet krajín, ktoré vykonali popravy, najnižšie číslo, aké Amnesty International doposiaľ zaznamenala.
„Obrovský nárast zaznamenaných popráv mal na svedomí predovšetkým Irán. Iránske orgány preukázali úplnú neúctu k ľudskému životu a zvýšili počet popráv za drogovú kriminalitu. To ešte viac zvýraznilo diskriminačný vplyv trestu smrti na najmarginalizovanejšie a najchudobnejšie komunity v Iráne,“ uviedla Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.
„Napriek neúspechom, ktoré sme tento rok zaznamenali najmä na Blízkom východe, sú krajiny, ktoré stále vykonávajú popravy, čoraz viac izolované. Naša snaha bojovať proti tomuto odpornému trestu je účinná. Budeme v nej pokračovať, kým vykonávanie trestu smrti celkom nezastavíme.“
Piatimi krajinami s najvyšším počtom popráv v roku 2023 boli Čína, Irán, Saudská Arábia, Somálsko a USA. Irán samotný sa podieľal na 74 % všetkých zaznamenaných popráv, zatiaľ čo Saudská Arábia na 15 %. Somálsko a USA vykonali v roku 2023 zvýšený počet popráv.
V roku 2023 bolo na celom svete vynesených 2 428 rozsudkov smrti, čo predstavuje medziročný nárast o 20 %.
Počet popráv v Iráne stúpa
V Iráne začali úrady intenzívnejšie využívať trest smrti na vyvolanie strachu medzi obyvateľstvom a na upevnenie svojej moci. Popravy vykonávali po celej krajine. Popravili najmenej 853 ľudí, čo predstavuje 48 % nárast počtu popráv oproti roku 2022, keď ich bolo 576. Popravy neprimerane postihli iránsku etnickú menšinu Balúčov. Až 20 % zaznamenaných popráv vykonali na ľuďoch z balúčskej menšiny, hoci tá tvorí len približne 5 % iránskej populácie. Popravili najmenej 24 žien a najmenej päť osôb, ktoré boli v čase spáchania trestného činu deťmi.
Zo všetkých zaznamenaných popráv v Iráne najmenej 545 vykonali nezákonne za činy, za ktoré by podľa medzinárodného práva nemal byť uložený trest smrti, vrátane drogovej kriminality, lúpeží a špionáže. Popravy za trestné činy súvisiace s drogami prudko vzrástli a v roku 2023 predstavovali 56 % zaznamenaných popráv, čo je o 89 % viac ako 255 popráv zaznamenaných v roku 2022.
Neúspechy v USA a subsaharskej Afrike
Pokrok v USA sa zastavil, keď počet popráv vzrástol z 18 na 24. V štátoch Idaho a Tennessee predložili návrhy zákonov na vykonávanie popráv zastrelením. Zhromaždenie štátu Montana zvažovalo opatrenie na rozšírenie látok používaných pri smrtiacich injekciách. V Južnej Karolíne podpísali nový zákon o utajení totožnosti osôb alebo subjektov zapojených do prípravy alebo vykonávania popráv.
„Vybrané štáty USA preukázali mrazivú oddanosť trestu smrti a bezcitný zámer investovať prostriedky do usmrcovania ľudí. Začali sa používať aj popravy novou krutou metódou dusenia pomocou dusíka, keď Alabama začiatkom tohto roka hanebne použila túto nevyskúšanú metódu na usmrtenie Kennetha Smitha, a to len 14 mesiacov po tom, ako ho podrobila nepodarenému pokusu o popravu,“ uviedla Agnès Callamard.
„Prezident Biden musí prestať odkladať svoj sľub zrušiť federálny trest smrti,“ zdôraznila Callamard.
K ďalším neúspechom došlo aj inde. V subsaharskej Afrike došlo v priebehu roka 2023 k prudkému nárastu zaznamenaných rozsudkov smrti a popráv. Počet zaznamenaných popráv v tomto regióne sa viac ako strojnásobil z 11 v roku 2022 na 38 v roku 2023. Počet zaznamenaných rozsudkov smrti sa prudko zvýšil o 66 %, z 298 v roku 2022 na 494 v roku 2023. Okrem toho v roku 2023 žiadna krajina v regióne nezrušila trest smrti.
Štátne tajomstvo
Vzhľadom na štátne tajomstvo nezahŕňajú údaje Amnesty tisíce ľudí, o ktorých sa predpokladá, že ich popravili v Číne. Tá je naďalej najväčším vykonávateľom popráv na svete. Podobne organizácia nemohla predložiť údaje o Kórejskej ľudovodemokratickej republike a Vietname, krajinách, o ktorých sa predpokladá, že sa k popravám uchyľujú vo veľkom rozsahu.
Obmedzený počet oficiálnych správ z týchto krajín však vyslal verejnosti jasný signál, že zločin alebo nesúhlas s vládou sa trestajú smrťou. Trest smrti tak naďalej zostával nástrojom na udržanie štátnej kontroly nad obyvateľstvom a potláčanie disentu.
V Číne sa prostredníctvom správ v štátnych médiách pripomínalo, že zločiny ako obchodovanie s drogami a úplatkárstvo budú prísne potrestané a budú mať za následok popravu. Severná Kórea zverejnila nový zákon, ktorý zahŕňal trest smrti ako možný trest pre tých, ktorí nepoužívajú miestny kórejský jazyk. Vojenské orgány v Mjanmarsku naďalej vynášali rozsudky smrti na vojenských súdoch kontrolovaných armádou, v tajných a hrubo nespravodlivých konaniach.
Pokrok pokračoval aj napriek neúspechom
Pokrok pokračoval aj napriek krokom niektorých krajín. K dnešnému dňu 112 krajín úplne zrušilo trest smrti a celkovo 144 krajín zrušilo trest smrti v zákone alebo v praxi.
Amnesty zaznamenala popravy v 16 krajinách, čo je najnižší počet, odkedy Amnesty International vedie záznamy. Žiadne popravy nezaznamenala v Bielorusku, Japonsku, Mjanmarsku a Južnom Sudáne, kde v roku 2022 vykonali popravy.
Pozitívny vývoj zaznamenala Amnesty aj v Ázii. V Pakistane zrušili trest smrti za drogovú kriminalitu, zatiaľ čo v Malajzii zrušili povinný trest smrti. Orgány Srí Lanky potvrdili, že prezident nemá v úmysle podpísať príkazy na popravu, čím zmiernili obavy z obnovenia popráv.
Hoci žiadna krajina v subsaharskej Afrike nezrušila trest smrti, v Keni, Libérii a Zimbabwe sú návrhy zákonov na zrušenie tohto trestu stále v procese schvaľovania. V Ghane parlament hlasoval za dva návrhy zákonov, ktoré odstraňujú trest smrti z platných právnych predpisov, ale do konca roka 2023 sa tieto návrhy zákonov ešte nestali právnymi predpismi.
„Diskriminácia a svojvôľa, ktoré sú vlastné používaniu trestu smrti, len prehlbujú porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v našich systémoch trestného súdnictva. Malá menšina krajín, ktoré trvajú na jeho používaní, musí ísť s dobou a raz a navždy tento trest zrušiť,“ uviedla Agnès Callamard.
„Trest smrti bude opäť predmetom pozornosti na tohtoročnom Valnom zhromaždení OSN. Amnesty International naliehavo vyzýva všetky vlády, aby podporili výzvu OSN na ukončenie používania trestu smrti, čím by preukázali svoj záväzok voči ľudským právam.“