Pokojné zhromažďovanie nie je hrozba, ale ľudské právo

STANOVISKO AMNESTY INTERNATIONAL SLOVENSK0 K NÁVRHU ZÁKONA O ZHROMAŽĎOVACOM PRÁVE, SCHVÁLENÉHO VLÁDOU DŇA 12. JÚNA 2024 
13. júna 2024

Amnesty International vyjadruje vážne znepokojenie nad včera predloženým vládnym návrhom zákona, ktorého cieľom je výrazne obmedziť právo na zhromažďovanie. Návrh zákona o zhromažďovacom práve je súčasťou balíka legislatívnych návrhov známych ako „lex atentát“. Organizácia vyzýva vládu, aby škodlivý návrh zákona stiahla. 

„Tento návrh zákona vykresľuje verejné zhromaždenia alebo protesty ako ohrozenie verejného poriadku a bezpečnosti. Namiesto toho, aby vláda napomáhala právu na protest, rozhodli sa ho oklieštiť. Nesmieme démonizovať ľudské práva a zavádzať neprimerané sankcie za ich uplatňovanie,“ povedal Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko. 

Navrhovaný zákon stanovuje, že zhromaždenia by mali byť zakázané v určitej blízkosti, a to nielen v blízkosti parlamentu, ako sa to presadzuje v súčasnosti, ale aj v blízkosti budov, v ktorých bývajú alebo pracujú predstavitelia a predstaviteľky zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, proti ktorým je protest zameraný. Podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv sú všeobecné obmedzenia pokojného zhromažďovania, ako napríklad všeobecné zákazy týkajúce sa miesta konania protestov, neprimerané. 

Na dohľad a dosluch

Európsky súd pre ľudské práva vo veci Sáska proti Maďarsku (2012) uviedol, že orgány by sa mali vždy snažiť vyhovieť želaniam organizátorov. V prípade, že zhromaždenie musí byť premiestnené na iné miesto, ktoré navrhne obec, v usmerneniach OBSE sa výslovne uvádza, že takéto miesta by mali byť „na dohľad a dosluch“ od cieľového publika. 

„Je veľmi dôležité zachovať právo zhromažďovať sa v blízkosti významných vládnych a politických miest, pretože tieto miesta sú symbolické a rozhodujúce pre vyjadrenie a zapojenie verejnosti. Niektoré zhromaždenia organizované v parkoch alebo na trhoviskách, ako sa navrhuje v návrhu zákona, by mohli byť vnímané ako výsmech samotnej podstate práva na zhromažďovanie,“ povedal Sloboda. 

Návrh zákona o zhromažďovacom práve dáva obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov vrátane možnosti vzniku potýčok medzi účastníkmi alebo skupinami a nemožnosti zabezpečiť verejný poriadok „menej rušivými opatreniami“. Zhromaždenia umožňuje zakázať aj v prípade, ak by narúšali právo na súkromie, pokojné užívanie obydlia, dopravu alebo zásobovanie, za predpokladu, že možno bez neprimeraných ťažkostí uskutočniť zhromaždenie inde bez toho, aby sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.  

Zákaz zhromaždenia by mal byť krajným riešením, ktoré prichádza do úvahy len vtedy, ak existuje reálna hrozba násilia alebo iného ohrozenia, ktorej sa nie je možné vyhnúť iným spôsobom

Rado Sloboda, riaditeľ AI Slovensko

„Tieto ustanovenia sú alarmujúco vágne a subjektívne. Každé zhromaždenie na verejnom mieste môže do určitej miery narušiť bežný život a spôsobiť určité nepríjemnosti, ako napríklad dopravné obmedzenia. To však nesmie byť dôvodom na jeho zákaz. Zákaz zhromaždenia by mal byť krajným riešením, ktoré prichádza do úvahy len vtedy, ak existuje reálna hrozba násilia alebo iného ohrozenia, ktorej sa nie je možné vyhnúť iným spôsobom,“ zdôraznil Sloboda. 

Navrhovaná právna úprava oprávňuje políciu písomne informovať obec, ak má „nasvedčujúce informácie“, že existujú dôvody na zákaz zhromaždenia. Ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nie je pokojné, bude rozpustené alebo mať za následok pokuty pre „viac osôb“, ministerstvo vnútra bude môcť obci uložiť pokutu až do výšky 16 500 eur. 

„Toto ustanovenie nielenže vytvára neprimeraný tlak na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia, ale zavádza aj represívne opatrenie, ktoré by mohlo obce odradiť od povoľovania legitímnych protestov. Obmedzenia možno ukladať len vo výnimočných prípadoch a musia byť v súlade so zákonom, nevyhnutné a primerané na ochranu legitímneho cieľa. Ani hypotetické riziko narušenia verejného poriadku, ani prítomnosť znepriatelených skupín nie sú legitímnym dôvodom na zákaz pokojného zhromaždenia,“ upozornil Sloboda. 

„Nemôžeme akceptovať okliešťovanie ľudských práv pod zámienkou zvýšenia bezpečnosti. Pri našom verejnom odsúdení hrozného útoku na predsedu vlády SR, Róberta Fica, sme okrem iného vyzvali relevantné orgány, aby prijali primerané opatrenia na eliminovanie možnosti, že sa niečo podobné zopakuje. Zásah do práva na zhromažďovanie, ktorý schválila vláda SR, však nie je ani primeraným, ani nevyhnutným opatrením.

Niektorí politickí predstavitelia hovoria o potrebe upokojovať situáciu v slovenskej spoločnosti. Nielen tento návrh však naznačuje, že si zamieňajú upokojovanie spoločnosti s umlčiavaním spoločnosti.

Rado Sloboda, riaditeľ AI Slovensko

Zákon nerieši bezpečnosť protestujúcich. Iba rozširuje právomoci polície a obcí obmedzovať alebo zakazovať zhromaždenia. Niektorí politickí predstavitelia hovoria o potrebe upokojovať situáciu v slovenskej spoločnosti. Nielen tento návrh však naznačuje, že si zamieňajú upokojovanie spoločnosti s umlčiavaním spoločnosti. Vláda SR musí prestať pretláčať do parlamentu drakonické zákony, ktoré hrubo porušujú ústavu a záväzky Slovenska v oblasti ľudských práv,“ uviedol Rado Sloboda. 

Viac noviniek