TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
10. SEPTEMBRA 2026
Rusko pri nábore cudzincov do svojich ozbrojených síl a ich následnom vysielaní do bojov na Ukrajine využíva klamlivé, donucovacie a vykorisťovateľské praktiky.
Uvádza to Amnesty International v novom brífingu, ktorý organizácia zverejnila dnes. V mnohých prípadoch ide o porušovanie ľudských práv a trestný čin obchodovania s ľuďmi. Tento trestný čin je v Rusku naďalej rozšírený a medzinárodné spoločenstvo by sa ním malo naliehavo zaoberať.
Výskum podrobne opisuje, ako náborári lákajú ľudí zo zahraničia do ruských ozbrojených síl na základe falošných prísľubov a využívajú neisté životné podmienky migrantov a utečencov, ktorí sa už v Rusku nachádzajú. Terčom náboru sú predovšetkým ľudia z krajín globálneho Juhu s nízkymi príjmami.
„Výskum Amnesty International ukazuje, ako ruské ozbrojené sily posilňujú svoje rady ekonomicky zraniteľnými cudzincami a využívajú ich ako potravu pre delá vo vojne Ruska proti Ukrajine. Miera vykorisťovania a nátlaku, ktorá je do týchto praktík zapojená, nás viedla k záveru, že v mnohých prípadoch ide o obchodovanie s ľuďmi v zmysle Palermského protokolu OSN,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.
„Náborári nadväzujú na už existujúce vykorisťovateľské migračné trasy a zneužívajúce praktiky voči migrantom a utečencom v Rusku. Vytvorili systém nátlaku, podvodov a klamstiev vrátane falošných prísľubov civilnej práce alebo práce mimo bojových operácií, aby cudzincov získali do armády. Keď obete podpíšu dokumenty, často v jazyku, ktorému nerozumejú, vojenskí velitelia obmedzujú ich pohyb, posielajú ich na front s minimálnou prípravou a vyhrážajú sa tým, ktorí sa snažia odísť.“
Zneužívajú imigračný status
Brífing vychádza z rozhovorov s ľuďmi z Brazílie, Kolumbie, Kuby, Egypta, Sierry Leone, Srí Lanky, Somálska a Južnej Afriky. Tie sa uskutočnili v dvoch ukrajinských táboroch pre vojnových zajatcov v rokoch 2024 až 2026.
Amnesty International hovorila aj so zahraničnými občanmi, ktorí v súčasnosti slúžia v ruských ozbrojených silách. Hovorila aj s ich rodinnými príslušníkmi, právnikmi, právničkami, ľudskoprávnymi aktivistami, aktivistkami a novinármi, novinárkami.
Jedným z hlavných nástrojov ruských úradov pri nábore cudzincov je zneužívanie ich neistého imigračného statusu. Ide najmä o ľudí, ktorí prekročili povolenú dĺžku pobytu na pracovné víza, ako aj o neisté postavenie cudzincov obvinených z trestných činov. Nábor do armády im úrady predstavujú ako výhodnú alternatívu k zadržaniu a deportácii.
Amnesty International hovorila s dvoma mužmi zo Srí Lanky, ktorých naverbovali po prekročení platnosti pracovných víz. Organizácia tiež hovorila s občanmi Kuby a Egypta, ktorých uväznili pre údajné prechovávanie drog. Následne im ponúkli možnosť podpísať vojenské zmluvy namiesto odpykania alebo dokončenia trestu odňatia slobody. Organizácia získala aj svedectvo utečenca zo strednej Afriky, ktorého zadržali po skončení platnosti dočasnej ochrany. Vyhrážali sa mu deportáciou, ak nevstúpi do ruských ozbrojených síl.
Zamlčiavanie alebo skresľovanie rizík a skutočnej povahy ponúkanej práce sa stalo kľúčovým prvkom náboru migrantov do ruskej armády. Vojenskú službu náborári zvyčajne prezentujú ako podpornú činnosť mimo bojov. Ide napríklad o prácu v armádnej kuchyni alebo šoférovanie ďaleko od frontovej línie.
Dvaja muži zo Srí Lanky uviedli, že boli presvedčení, že budú pracovať ako kuchári. Namiesto toho ich poslali bojovať na front, kde ich ukrajinské sily v priebehu niekoľkých týždňov zajali.
„Už by som sa tam nikdy nevrátil.“
„Rozsah bojov je nepredstaviteľný. Nevidíte ukrajinských vojakov, iba drony. Drony sú všade,“ uviedol jeden z nich. „Už by som sa tam nikdy nevrátil.“
Pri klamaní cudzincov v ich domovských krajinách zohrávajú významnú úlohu miestni sprostredkovatelia a zavádzajúce pracovné ponuky na internete. Ľudia z Brazílie, Kolumbie, Sierry Leone, Somálska, Južnej Afriky a Srí Lanky, ktorých naverbovali mimo Ruska, uviedli, že im falošne sľúbili civilnú prácu v oblasti bezpečnosti, logistiky, stavebníctva, IT a ďalších odvetví. Často im pritom sľubovali vysoké platy a zrýchlený prístup k ruskému občianstvu. Po príchode do Ruska ich však podvodom získali do ozbrojených síl.
Manželka muža z Južnej Afriky povedala Amnesty International, že jej manžel sa cez internet uchádzal o prácu vodiča v Poľsku. Agent mu prostredníctvom WhatsAppu oznámil, aby odletel do Moskvy, vyzdvihol tam kamión a odviezol ho do Poľska.
„Po príchode do Moskvy mu všetko vzali… Povedali mu, že do Poľska nepôjde a že sa z neho stáva vojak.“
Mnohým sľubovali vysoké platy a náborové bonusy, ktoré napokon nedostali. Niektorí dostali pred zajatím čiastočné platby, mnohí však uviedli, že nedostali vôbec nič. Okrem finančnej odmeny všetci opýtaní označili za významnú motiváciu aj prísľub získania ruského občianstva.
Všetci opýtaní uviedli, že po podpise vojenských zmlúv čelili závažným obmedzeniam slobody pohybu. Regrúti z Brazílie a Srí Lanky uviedli, že im počas výcviku alebo pred nasadením na front odobrali pasy a mobilné telefóny. Ďalší uviedli, že po podpise dokumentov nemohli opustiť zariadenia, do ktorých ich odviezli. Akákoľvek preprava pritom prebiehala utajene a pod prísnou kontrolou.
Pedro, brazílsky IT pracovník, ktorého naverbovali po podpise toho, čo považoval za zmluvu na dobre platenú prácu v technologickom sektore v Rusku, uviedol, že požiadal svojho veliteľa o odchod. Ten mu však povedal: „Ak sa pokúsiš utiecť, buď pôjdeš do väzenia, alebo ťa zabijeme.“
Vzorce vyvolávajú vážne obavy
Nedostatok vojenských skúseností zjavne nie je prekážkou náboru. Väčšinu nových regrútov nasadia do aktívnych bojových zón už po dvoch týždňoch výcviku. Mnohí uviedli, že neboli dostatočne pripravení, chýbalo im vybavenie a pre jazykovú bariéru mali obmedzenú komunikáciu s veliteľmi. To naznačuje, že cieľom náboru cudzincov je predovšetkým zvýšiť počet ruských vojakov na frontovej línii. Pritom sa venuje len malá alebo žiadna pozornosť ich pripravenosti na boj a životom ľudí sa zjavne nezaoberajú.
Vzorce zdokumentované v tomto výskume vyvolávajú vážne obavy z porušovania záväzkov Ruska vyplývajúcich z medzinárodného práva. Ide okrem iného o možné zapojenie do obchodovania s ľuďmi, zlyhanie pri kriminalizácii a potieraní obchodovania s ľuďmi, povinnosť promptne a účinne vyšetrovať všetky nahlásené trestné činy a závažné porušovania ľudských práv a ich zneužívanie, identifikovať a chrániť obete a preživšie osoby a vyvodiť zodpovednosť voči každému, kto je podozrivý zo zodpovednosti za tieto praktiky alebo zo spoluúčasti na nich.
Amnesty International vyzýva Rusko, aby okamžite ukončilo všetky zneužívajúce praktiky spojené s náborom cudzincov do armády a s ich zaobchádzaním vo výcvikových strediskách a na frontovej línii. Patrí sem nábor prostredníctvom nátlaku, klamstiev a zavádzania, využívanie ekonomickej, právnej alebo inej zraniteľnosti cudzincov v Rusku a ľudí z ekonomicky znevýhodnených komunít v iných častiach sveta, ako aj obmedzovanie ich pohybu po príchode do Ruska alebo na Ruskom okupované územia Ukrajiny.
Štáty, ktorých občania sú ohrození týmito praktikami alebo sa ich už stali obeťami, by mali prijať aktívne ochranné opatrenia. Patrí medzi ne vydávanie jasných verejných varovaní a odporúčaní o rizikách klamlivých alebo podvodných náborových schém spojených s pracovnými ponukami v Rusku alebo tretích krajinách.
„Náborové siete siahajú ďaleko za hranice a prenikajú do zraniteľných komunít po celom svete.“
Zároveň by mali na národnej, regionálnej aj globálnej úrovni aktívne konať s cieľom ukončiť obchodovanie s ľuďmi. Mali by zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí zaň nesú zodpovednosť, ako aj nápravu pre ľudí vystavených nátlaku, vykorisťovaniu alebo zneužívaniu.
Brífing obsahuje aj sériu výziev adresovaných ukrajinským orgánom. A to vrátane výziev týkajúcich sa občanov tretích krajín, ktorí sú zadržiavaní ako vojnoví zajatci.
„Ľudské utrpenie spôsobené obchodovaním s cudzincami zo strany Ruska alebo ľuďmi, ktorým to Rusko umožnilo či poskytlo motiváciu, sa neobmedzuje na frontovú líniu na Ukrajine. Tieto náborové siete siahajú ďaleko za hranice a prenikajú do zraniteľných komunít po celom svete. Zanechávajú za sebou vykorisťovanie, straty a utrpenie, ktoré ďaleko presahujú hranice vojnou zmietanej Ukrajiny,“ uviedla Agnès Callamard.
„Ak Rusko odmietne ukončiť obchodovanie s ľuďmi a bude naďalej vykorisťovať zraniteľné komunity po celom svete, ostatné štáty musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby tomuto trestnému činu zabránili.
Všetci, ktorí sú do týchto praktík priamo zapojení alebo sa na nich podieľajú, musia niesť plnú zodpovednosť. A to či už ide o súkromných náborárov a sprostredkovateľov, štátnych predstaviteľov alebo vojenských veliteľov. Všade, kde došlo k obchodovaniu s ľuďmi, je potrebné identifikovať obete a preživšie osoby a zaobchádzať s nimi ako s obeťami obchodovania s ľuďmi. Zároveň je potrebné zhromaždiť a uchovať všetky dôkazy s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí za tieto praktiky nesú zodpovednosť.“
Kontext situácie
V máji 2025 ruské orgány formálne zakázali pôsobenie Amnesty International v Rusku. Kriminalizovali jej aktivity v krajine a znemožnili jej otvorene zhromažďovať informácie v Rusku alebo z Ruska. Organizácii to zabránilo slobodne vyšetrovať prípady ľudí v Rusku, ktorí podľa médií kontrolovaných ruskou vládou uviedli, že ukrajinskí náborári sa tiež pokúšali získavať cudzincov prostredníctvom klamstiev alebo využívania ich zraniteľnej situácie.