Tento text je súčasťou série odborných textov, ktoré v rámci kampane Bývanie je ľudské právo pripravujú odborníčky na témy dostupnosti bývania a riešenie bezdomovectva. Cieľom kampane je zvýšiť povedomie o práve na bývanie a (ne)dostupnosti bývania, ako aj upozorňovanie na to, ako slovenské úrady a samosprávy zlyhávajú pri dodržiavaní svojich ľudskoprávnych záväzkov v rámci zabezpečenia a ochrany práva na bývanie svojho obyvateľstva. Tento text nevyjadruje postoje Amnesty International a jeho obsah odráža výhradne názory a odborný pohľad autoriek. Viac informácií o kampani nájdete na našej domovskej stránke.
Tamara je dvojročné dievčatko, ktoré nikdy nebývalo v byte alebo dome. So svojimi mladými rodičmi žije v prístrešku vybudovanom z odpadových dosiek, prikrytom kusom plechu slúžiacim ako strecha, bez podlahy a okien. Spolu s ďalšími asi štyridsiatimi rodinami žijú v jednom z desiatky osídlení, ktoré vznikli v priemyselných zónach či na okraji Košíc. Tamara je jedno z detí, ktoré sú druhou generáciou vyrastajúcou v bezdomovectve. Znamená to, že už ich rodičia vyrastali v bezdomovectve a Tamarina generácia sa doň „len“ narodila.
S Tamarou sme sa stretli 24. mája 2021 počas Registračného týždňa pre rodiny bez domova v Košiciach. Bolo slnečné ráno, jej mama ju držala na rukách a pritom sa zhovárala s primátorom Mesta Košice Jaroslavom Polačekom, ktorý sa k nám v ten deň pridal, aby zrealizoval niekoľko dotazníkových rozhovorov s rodinami. Nadácia DEDO, v ktorej pracujeme, zorganizovala registračný týždeň v spolupráci s mestom, mestskými časťami a organizáciami poskytujúcimi služby ľuďom zažívajúcim bezdomovectvo. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky strávili celý týždeň rozhovormi s rodinami žijúcimi v útulkoch a neformálnych sídlach na území Košíc, aby zmapovali ich históriu bývania a aktuálnu situáciu a porozumeli ich potrebám, s cieľom vytvoriť komunitný plán na ukončovanie bezdomovectva.
Bezdomovectvo v Európe sa stáva kritickým. Podľa odhadov FEANTSA, strešnej európskej organizácie spájajúcej partnerov z oblasti bezdomovectva, v roku 2019 spalo v Európskej únii bez prístrešia alebo v krízovom či dočasnom ubytovaní každú noc najmenej 700 000 ľudí. Pandémia COVID-19 a aktuálna energetická kríza spôsobujú, že zraniteľné domácnosti sú ešte zraniteľnejšie a dôstojné bývanie sa stáva menej dostupným pre stále širšie skupiny obyvateľstva. Navyše, Slovensko ako jedna z krajín s najvyššou mierou preplnenosti domácností v EÚ, a to nielen tých chudobných, čelí zhoršujúcej sa dostupnosti bývania už dlhodobo. Faktom tiež je, že z dôvodu chýbajúceho či nevhodného bývania sú ľudia v bytovej núdzi, teda muži, ženy a deti najrôznejšieho veku a so širokým spektrom potrieb, navyše vystavení vplyvom klimatickej krízy, pričom majú najmenej možností a podpory v tom, ako sa pred nimi chrániť.
Tamara a jej rodičia, rovnako ako ďalší ľudia zažívajúci bezdomovectvo či rôzne formy bytovej núdze, čelia množstvu bariér v prístupe k zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vzdelaniu, zamestnaniu a bývaniu. Aby si zabezpečili základné životné potreby, ako sú jedlo a voda, oblečenie, hygiena či miesto na odpočinok, musia sa presúvať kilometre z miesta na miesto, bez ohľadu na ročné obdobie či počasie. To všetko sú potreby, ktoré si väčšina z nás môže zabezpečiť v pohodlí a bezpečí svojich domovov.
Ľudia zo zraniteľných skupín na celom svete strácajú svoje domovy, pretože nedokážu platiť náklady na bývanie. Rozdiel medzi ich príjmami a cenami nájmov a energií stále narastá. Keď sa ocitnete bez riadneho bývania, rapídne sa zvyšuje vaša zraniteľnosť a pribúdajú rizikové faktory vedúce k zhoršenému zdraviu či predčasnej smrti.
Ľudia zo zraniteľných skupín na celom svete strácajú svoje domovy, pretože nedokážu platiť náklady na bývanie. Rozdiel medzi ich príjmami a cenami nájmov a energií stále narastá. Keď sa ocitnete bez riadneho bývania, rapídne sa zvyšuje vaša zraniteľnosť a pribúdajú rizikové faktory vedúce k zhoršenému zdraviu či predčasnej smrti.
Predstavme si dopad bezdomovectva na Tamarinu generáciu.
Tamara, ktorú si budeme pamätať ako usmiate dieťa, má minimálne šance na zdravý život. Vyrastať v bezdomovectve znamená mať chatrné zdravie, zhoršený prístup k vzdelaniu a žiť život v toxickom strese. Pravdepodobne to povedie k sťaženým životným podmienkam a predčasnej smrti spôsobenej akútnymi či chronickými chorobami, a to ešte pred dosiahnutím päťdesiatky. Ako rómske dievča a žena bude pravdepodobne čeliť viacnásobnej diskriminácii a vylúčeniu z bývania, vzdelávania, zamestnania či zdravotnej starostlivosti. Ak sa nič nezmení, ľudské práva, s ktorými sa Tamara narodila, nebudú naplnené. Ak sa nič nezmení, tak skutočnosť, že ľudské práva jednej celej generácie detí bez domova, Tamarinej generácie, zostávajú nenaplnené, bude aj naďalej nepovšimnutá.
Vyrastať v bezdomovectve znamená mať chatrné zdravie, zhoršený prístup k vzdelaniu a žiť život v toxickom strese. Pravdepodobne to povedie k sťaženým životným podmienkam a predčasnej smrti spôsobenej akútnymi či chronickými chorobami, a to ešte pred dosiahnutím päťdesiatky.
Na Slovensku sa najmä vďaka dlhodobej advokačnej práci mimovládnych organizácií a vplyvu politík EÚ téma bezdomovectva stáva predmetom spoločenskej diskusie. Iniciatívy ako Európska platforma na boj proti bezdomovectvu predstavujú potrebné systematické kroky na prevenciu a ukončovanie bezdomovectva v Európe. Na národnej úrovni prebieha v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR príprava koncepcie na prevenciu a ukončovanie bezdomovectva. Ak má priniesť systémovú zmenu, jej misiou a hlavným cieľom musí byť práve zmena prístupu – od manažovania bezdomovectva k jeho ukončovaniu. Na naplnenie tohto cieľa bude nevyhnutná úzka spolupráca aktérov z verejného, mimovládneho a súkromného sektora a na lokálnej úrovni vytváranie integrovaných mestských systémov bývania a služieb. Práve takéto integrované systémy, zamerané na zlepšenie dostupnosti bývania a poskytovanie podpory na udržanie bývania pre rodiny ako je tá Tamarina, môžu zmeniť jej život a životy ďalších minimálne 800 detí, ktoré v Košiciach zažívajú bezdomovectvo.
Kľúčom k ukončovaniu bezdomovectva je umožniť domácnostiam čo najskôr bývať v dostupnom bývaní a podporovať ich, aby si bývanie udržali.
Bezdomovectvu sa dá predchádzať a ukončovať ho. Môžeme to vidieť na príklade viacerých miest a krajín. Asi najznámejšou je Fínsko, ktoré si túto stratégiu zvolilo pred niekoľkými desiatkami rokov a využíva empiricky overené prístupy, ako napríklad Housing First, ktoré sú pri ukončovaní bezdomovectva najefektívnejšie. Kľúčom k ukončovaniu bezdomovectva je umožniť domácnostiam čo najskôr bývať v dostupnom bývaní a podporovať ich, aby si bývanie udržali.
Takúto príležitosť na dôstojný a zdravší život potrebuje aj Tamarina generácia, aby mohli byť naplnené nielen ich potreby, ale aj ľudské práva. Pretože bývanie je ľudské právo.
Alena Vachnová, Jana Krajkovičová, Viktória Rusňáková
Viac informácií o práci Nadácie DEDO získate na ich webstránke a facebookovom účte.
Jazyková korektúra Elena Teplanová