Celospoločenské a medzigeneračné dôsledky neúčinne vyšetrovaného policajného násilia páchaného na Rómoch a Rómkach
Rozšírená tlačová správa Amnesty International Slovensko
19.6.2023
„Policajti nemali voči ľuďom srdce. Nech tí už viac nepracujú ako policajti, lebo ako môže taký človek robiť policajta, keď on prisahá, že také niečo nebude robiť, a zbije deti, mamy,“ povedal preživší policajného násilia.
Amnesty International upozorňuje, že na Slovensku je takmer pravidlom neschopnosť vyvodiť dôsledky za neprimerané použitie sily vrátane zlého a ponižujúceho zaobchádzania príslušníkmi policajného zboru, účinne a nezávisle vyšetriť ich pochybenia a zaoberať sa rasovým motívom takéhoto konania. V extrémnom prípade represiám čelia samotné obete policajného násilia. Slovenská vláda stále neprijala potrebné opatrenia na riešenie problému policajného násilia páchaného voči rómskym komunitám.
Keďže sú slovenské inštitúcie poväčšine presvedčené, že orgány činné v trestnom konaní zákon neporušili, obete hľadajú spravodlivosť na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), kde sa hromadia žaloby, najčastejšie pre porušenie práva nebyť vystavený mučeniu a inému zlému či ponižujúcemu zaobchádzaniu a porušenie zákazu diskriminácie. Nezákonné použitie sily zo strany polície môže viesť k zbaveniu práva na život alebo mať za následok aj porušenie práva na slobodu a bezpečnosť a práva na rovnakú ochranu pred zákonom.
Správa Amnesty International, ktorá symbolicky vychádza po 10 rokoch od neslávne známeho policajného zásahu v Moldave nad Bodvou, monitoruje vplyv policajného násilia v Moldave nad Bodvou, Vrbnici a Zborove na životy obetí, ako aj na aktivity polície či mesta.
Metodológia
Tím Amnesty International v máji 2023 navštívil lokality, v ktorých v minulosti došlo k medializovaným prípadom policajného násilia v rómskych komunitách a organizácia situáciu v nich po zásahoch monitorovala. Tím viedol pološtruktúrované rozhovory s 23 ľuďmi, medzi ktorými boli príslušníci policajného zboru Košice a okolie, policajného zboru Michalovce, primátor Moldavy nad Bodvou a starostovia Vrbnice a Zborova, ako aj ľudia zo zasiahnutých rómskych komunít a preživší a preživšie policajného násilia v Moldave nad Bodvou, Vrbnici a Zborove.
Pre zachovanie bezpečnosti a ochrany súkromia v správe nie sú uvedené mená ľudí, ktorí sa zúčastňovali na rozhovoroch. Každá osoba, ktorá poskytla Amnesty International rozhovor, udelila informovaný súhlas so zaradením informácií z rozhovoru do tejto správy.
Z dôvodu, že do rozhovorov sa zapojili len policajti mužského rodu a jeden z nich v rozhovore uviedol, že do rómskych komunít nevysielajú policajtky, v správe sa zámerne hovorí o príslušníkoch policajného zboru v mužskom rode.
Stručne o medializovaných prípadoch
Policajné zásahy v Moldave, Vrbnici aj Zborove skončili na ESĽP pre neúčinné vyšetrovanie a nevyšetrenie rasové motívu konania. Z rozhovorov vyplynulo, že voči žiadnemu zo zasahujúcich policajtov nebola vyvodená zodpovednosť, či už cez disciplinárne konanie, alebo trestné konanie na Úrade inšpekčnej služby. Niektorí zasahujúci policajti sú už vo výsluhovom dôchodku, iní odišli na vlastnú žiadosť alebo pokračujú vo výkone služby.
Moldava nad Bodvou
Dňa 19. júna 2013 bolo pri policajnej razii napadnutých približne 30 ľudí vrátane žien a detí z rómskej komunity v Moldave nad Bodvou a zničený majetok. Do represívno-pátracej akcie (tzv. Akcia 100) bolo zapojených 65 policajtov. Pri zásahu použili obušky a elektrické paralyzéry. Oficiálnym dôvodom razie bolo pátranie po hľadaných osobách a predmetoch. Žiadne sa nenašli.
V priebehu nasledujúcich 10 rokov boli obete obžalované z krivého obvinenia a aj v dôsledku rozsudku ESĽP o neúčinnom vyšetrovaní zbavené obvinení. V apríli tohto roka bolo na pokyn Krajskej prokuratúry v Prešove opätovne začaté vyšetrovanie policajnej razie inšpekciou. Vyšetrovaním bola poverená osoba, ktorá už v minulosti prípad vyšetrovala a okrem iného tvrdila, že obete klamú.
Vrbnica
Dňa 2. apríla 2015 príslušníci polície počas tzv. Akcie 100 svojvoľne zbili 19 osôb. Po zásahu podalo trestné oznámenie 16 osôb vrátane starostu. Najmenej 10 ľudí pri zásahu utrpelo zranenia, bol zničený majetok. Zásahu sa zúčastnilo asi 15 policajtov. Nikoho počas razie nezatkli. Podľa starostu zbité osoby nekládli polícii žiadny odpor. V súčasnosti obete čakajú na rozsudok ESĽP.
Zborov
Dňa 16. apríla 2017 prišla do rómskej komunity na okraji obce Zborov policajná hliadka privolaná pre roztržku. Následne si zavolala na pomoc ďalšiu hliadku. Situácia vyeskalovala až do bodu, keď policajti začali biť aj deti a starších ľudí. Miestni nekládli polícii žiaden odpor. Zo zásahu polície bol vyhotovený videozáznam mobilným telefónom. V súčasnosti obete čakajú na rozsudok ESĽP.
Polícia sa cíti ako so zviazanými rukami
Niektorí policajti v rozhovoroch s Amnesty International spochybňovali obvinenia z policajnej brutality v spomínaných prípadoch. Všetci policajti zapojení do rozhovorov tvrdili, že nikdy neboli účastníkmi ani svedkami rasovo motivovaného konania polície ani takého konania, ktoré by predstavovalo prekročenie právomocí príslušníka policajného zboru.
Policajti v rozhovoroch zhodne uviedli, že po medializovaných prípadoch konajú „obozretnejšie“. Jeden z policajtov povedal: „My sme stále jednou nohou v base.“ Boli presvedčení, že donucovacie prostriedky používajú v medziach zákona. Podľa ich vedomostí boli všetky trestné veci o nevhodnom správaní v skúmaných prípadoch inšpekciou považované za neopodstatnené a voči nikomu neboli vyvodené ani disciplinárne dôsledky.
Inštitút rómskeho špecialistu bol ohodnotený ako prínosný pre všetky strany, pri bližšej špecifikácii bolo zistené, že políciou je táto osoba vnímaná ako znalec lokality. Pri represívnych akciách je podľa policajtov ideálne, keď na nich rómsky špecialista nie je prítomný z dôvodu možného narušenia jeho vzťahov s komunitou.
Väčšina policajtov, s ktorými boli vedené rozhovory, nemali žiadnu konkrétnu vedomosť o špeciálnom tréningu v oblasti ľudských práv či o efektívnych deeskalačných technikách, okrem základnej prípravy na policajnú službu. Jeden policajt uviedol, že na upokojenie situácie používajú aj taser. Policajt slúžiaci v inej lokalite povedal, že taser používajú len vo veľmi výnimočných situáciách a nikdy nie v rómskych komunitách.
Z rozhovorov vyplynulo, že policajný zbor je poddimenzovaný, čo mu častokrát znemožňuje dostatočne rýchlo reagovať na situáciu v teréne. Okrem nedostatku kapacít z radov policajného zboru sa ako ďalší problém ukázalo neustále čakanie na zavedenie telových kamier zasahujúcich policajtov. Policajti boli presvedčení, že kamerové záznamy by jasne preukázali zákonné konanie polície.
Oddelené životy rómskeho a nerómskeho obyvateľstva
Z rozhovorov s primátorom a starostami vyplynulo, že aj vďaka medializácii prípadov je veľmi nízka pravdepodobnosť výskytu podobných zásahov. Avšak jedine vo Vrbnici, kde v čase zásahu slúžil rómsky starosta, dostali zbití ľudia morálnu podporu od obce. V Zborove a Moldave nad Bodvou obetiam policajného násilia podpora od mesta či obce chýbala. „Keby sa starosta zaujímal, tak by bol dobrý. Keby povedal, no dobre, dostali ste, a aj by povedal, že bez dôvodu, alebo čo ja viem, a spravil s tým niečo, ale on nič,“ povedala obeť policajného násilia v Zborove. „V spoločnosti téma policajného násilia na Budulovskej nerezonuje, nie je to téma,“ vyjadril sa primátor Moldavy nad Bodvou.
Predstavitelia obcí/mesta a rómski účastníci a účastníčky rozhovorov zhodne vnímajú väčšinový postoj nerómskeho obyvateľstva k policajnému násiliu voči rómskym komunitám ako schvaľujúci, v zmysle „polícia aspoň urobila poriadok“. Väčšina nerómskej časti spoločnosti tak podľa nich akceptovala diskriminačné konanie polície, pretože sa zhoduje s prevládajúcimi názormi a postojmi v spoločnosti v danej lokalite.
Rovnako sa v predmetných obciach/meste vyskytuje podobný model oddelených svetov, niekde sa viac týka oddelených kultúrnych podujatí, inde zase segregovaného vzdelávania a vo všetkých lokalitách segregovaného bývania. Všetci zúčastnení reprezentanti mesta/obcí túto situáciu vnímajú ako problematickú, zároveň z nej len ťažko hľadajú východisko.
Všetci predstavitelia obcí/mesta by privítali väčšiu podporu pre zavádzanie kamerových systémov na sledovanie verejných priestranstiev, ktorý vnímajú ako nástroj zabezpečenia bezpečnosti aj riešenia prípadnej trestnej činnosti či priestupkov.
Hlboký smútok, trauma a nespravodlivosť
Tím Amnesty International mal príležitosť hovoriť s preživšími policajného násilia zo všetkých troch lokalít. Skúsenosti preživších boli veľmi podobné. Všetci respondenti a respondentky aj po toľkých rokoch veľmi emotívne prežívali spomienky na policajné zásahy, detailne si pamätali krik, údery aj zranenia. „Rozprávam o tom so žiaľom,“ spomínala obeť z Vrbnice.
Vo všetkých troch lokalitách sa často opakovali veľmi podobné opisy násilia: „Oni potom už bili hlava-nehlava, všetko je vidieť na videu, aj malé deti sa prišli pozrieť, čo sa deje, a dostali,“ spomínala svedkyňa zo Zborova. „Oni hlava-nehlava všetkých bili, nepozerali, či bili otca, či matku, či mal 18 rokov, či nemal 18 rokov, bili všetko za radom,“ povedal svedok z Vrbnice. „Aj dnes, keď si na to spomeniem, počujem krik, hluk, všetci kričia, že prišlo veľa policajtov a policajných áut. Prišli a začali nás biť a rozbíjať nám obydlia,“ povedala jedna z obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou.
Preživší a preživšie okrem živých spomienok na udalosti s trpkosťou priznávajú aj ďalekosiahly medzigeneračný vplyv policajného násilia. Svedok policajného zásahu vo Vrbnici si spomenul, že jeho najmladšie dieťa malo vtedy 4 roky: „Viete čo, možno, keď ja už zomriem, moje deti si na to budú pamätať. A moje deti majú deti, takže verím tomu, že aj ďalšie deti sa o tom dozvedia.“ Tomuto opakovanému prežívaniu násilia dopomáhajú aj sociálne siete a internet.
Ďalekosiahli medzigeneračný vplyv policajného násilia
Dcéra obete policajnej razie v Zborove sa pýtala: „Oni bili ženy, deti. Vtedy mala neter 3 roky, keď sa to stalo, a to video je stále na internete. Pýta sa: ‚Babka spadla?‘ A čo jej mám na to povedať?“ Vo Vrbnici a Zborove sa Veľká noc ľuďom naďalej spája s raziou. „Každý rok počas šibačky si to ľudia pripomínajú,“ povedal starosta Vrbnice. „Myslím, že Rómovia majú stále v čerstvej pamäti, čo sa stalo, ako utekali po poli. Stále nám o tom rozprávajú, ako ich tam policajti naháňali,“ povedala zamestnankyňa obecného úradu vo Vrbnici. „Aj najmenšie deti sa dnes hrajú na kukláčov. Deti s palicami naháňajú deti bez palíc, hovoria: ‚Ide kukalča!‘“, povedala obeť policajnej razie v Moldave nad Bodvou.
Všetci sťažovatelia a sťažovateľky na ESĽP sa vyjadrili, že im ide hlavne o spravodlivosť. „Ani peniaze nám nevrátia naspäť, čo sme prežili,“ povedala jedna z obetí z Moldavy nad Bodvou. „Policajti nemali voči ľuďom srdce. Nech tí už viac nepracujú ako policajti, lebo ako môže taký človek robiť policajta, keď on prisahá, že také niečo nebude robiť, a zbije deti, mamy,“ povedal príbuzný obete z Vrbnice. „Ide mi o spravodlivosť, nejde mi o odškodnenie. Že zbytočne dostali, proste nič nespravili,“ povedala príbuzná obete zo Zborova, ktorá mala v čase zásahu 13 rokov.
Podľa názorov preživších policajného násilia by zavedenie povinného používania telových kamier pri zásahoch mohlo slúžiť na odradenie zasahujúcich policajtov od nezákonného použitia sily, ale aj na okamžité vyvodenie osobnej zodpovednosti voči príslušníkom polície.
Policajné násilie v kontexte ľudských práv
Činnosť polície podlieha prísnym pravidlám, ktoré sú stanovené v Kódexe správania OSN pre príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a Základných zásadách OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov činných v trestnom konaní. Polícia musí pred použitím sily vyčerpať všetky nenásilné prostriedky. Použitie akejkoľvek sily zo strany polície by sa malo prísne obmedziť na situácie, v ktorých je to absolútne nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípadoch, keď je použitie sily nevyhnutné, musia byť policajti vždy zdržanliví, to znamená, že musia použiť najnižšiu úroveň sily, aká je potrebná na dosiahnutie legitímneho cieľa, a po dosiahnutí cieľa prestať používať silu (tzv. zásada nevyhnutnosti). Pri každom použití sily musí polícia rešpektovať ľudské práva vrátane práva na život a zákaz mučenia a iného zlého zaobchádzania.
ESĽP zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane ľudí pred policajným násilím a pri výklade a uplatňovaní Európskeho dohovoru pre ľudské práva (ďalej len EDĽP). Policajné násilie voči menšinám vyvoláva viaceré obavy a potenciálne porušenia práv, či už ide o nadmerné, alebo neprimerané použitie sily zo strany policajtov, ktoré môže viesť k porušeniu práva na život (článok 2). Policajti majú povinnosť chrániť život a k použitiu sily by mali pristúpiť len vtedy, keď je to absolútne nevyhnutné a primerané. Policajné násilie, ktoré zahŕňa mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, je porušením článku 3. Diskriminácia na základe rasového alebo etnického pôvodu v kontexte policajného násilia predstavuje porušenie článku 14 v spojení s ostatnými právami uvedenými v dohovore. Zásada nediskriminácie vyžaduje rovnakú ochranu a rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi bez ich rozlišovania na základe rasového, etnického pôvodu alebo akýchkoľvek iných skupinových charakteristík.
Podľa ustálenej judikatúry ESĽP majú štátne orgány povinnosť zabezpečiť dodržiavanie zásady nezávislosti vyšetrovania
Podľa ustálenej judikatúry ESĽP majú štátne orgány povinnosť zabezpečiť dodržiavanie zásady nezávislosti vyšetrovania obvinení z policajného násilia (Kummer proti Českej republike, 2014), pričom táto nezávislosť by nemala byť len hierarchická a inštitucionálna, ale aj praktická (Ramsahai a ďalší proti Holandsku, 2007), t. j. vyšetrovací orgán sa pri získavaní informácií a podpory nemusí spoliehať na políciu, ale má vlastné vyšetrovacie právomoci.
Ďalej ESĽP upozorňuje, že pri vyšetrovaní násilných činov polícia a prokuratúra majú povinnosť vykonať všetky primerané kroky na odhalenie akéhokoľvek rasového motívu a zistiť, či v udalostiach mohla zohrať rolu etnická nenávisť alebo predsudky (Stoica proti Rumunsku, 2008). Súd zdôraznil, že rasovo motivované násilie je špecifickým útokom na ľudskú dôstojnosť a vzhľadom na jeho nebezpečné následky vyžaduje od zodpovedných orgánov osobitnú pozornosť a jasnú odpoveď (Načova proti Bulharsku, 2005). Preukázať rasový motív je v praxi často mimoriadne ťažké, preto musia štátne orgány vynaložiť maximálne úsilie na vyšetrenie rasovo motivovaného konania (Šečić proti Chorvátsku, 2007).
Strach a narušená dôvera
Slovenská vláda neprijala potrebné opatrenia na riešenie problému policajného násilia páchaného voči rómskym komunitám. Prípady policajnej brutality voči Rómom a Rómkam na Slovensku sa naďalej hromadia a páchatelia, ktorí porušujú ľudské práva Rómov a Rómok, sa stále tešia beztrestnosti.
Policajné násilie a s ním spojené neúčinné vyšetrovanie podkopáva dôveru rómskeho obyvateľstva v inštitúcie. Podľa Správy o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru približne 85 % prijatých trestných vecí úrad inšpekčnej služby zamietne. Príslušníci polície tak konajú s vedomím, že ani diskriminačné zaobchádzanie či prekročenie právomocí pravdepodobne nebude vyšetrované a nebude zaň vyvodená zodpovednosť. Úrad inšpekčnej služby nevedie evidenciu o počte a povahe prípadov s podozrením rasového motívu konania polície. Nevymožiteľnosť spravodlivosti prehlbuje priepasť medzi rómskymi komunitami a políciou, čo sťažuje budovanie dôvery a ich spoluprácu.
Najčastejšou reakciou na príchod policajtov do komunity je snaha ukryť sa
Každá jedna z obetí policajného násilia v rozhovore s Amnesty International opísala, ako prežíva strach zo stretnutia s políciou, ktorý pretrváva aj roky po prežitom zásahu. Najčastejšou reakciou na príchod policajtov do komunity je snaha ukryť sa: niekde sa zatvoria vo vlastnom príbytku, inde sa rozbehnú viacerí do niekoľkých príbytkov, aby boli spolu, alebo utekajú do poľa. „Keď prídu, všetci sa pred nimi schovajú do chyže, predtým všetci utekali von pozrieť, čo sa deje, teraz sa všetci schovávajú,“ povedala dcéra preživšej zo Zborova. „Keď vidím policajtov, tak nejdem okolo nich, bojím sa, ten strach tam je ešte vždy,“ zdôverila sa obeť policajného násilia z Moldavy nad Bodvou. Skúsenosť s policajným násilím vedie u preživších k zvýšenému stresu a ostražitosti, políciu môžu vnímať ako zdroj nebezpečenstva, nie ochrany. Rovnako sa môžu vyhýbať niektorým miestam alebo bežným aktivitám, len aby minimalizovali strety s políciou.
Policajné násilie môže mať veľmi široké spoločenské dôsledky. Zlé zaobchádzanie polície s rómskym obyvateľstvom môže legitimizovať rasizmus, diskrimináciu a posilniť jeho marginalizáciu. Môže vytvárať či upevňovať rozdelenie spoločnosti na dva oddelené svety, rómsky a nerómsky, ktoré vedľa seba nažívajú v strachu a nedôvere. Prípady policajného násilia tak negatívne poznačujú nielen jednu komunitu v zasiahnutej lokalite, ale celú spoločnosť, a to aj medzigeneračne.
Odporúčania
Amnesty International odporúča zodpovedným inštitúciám:
- vykonávať promptné, nezávislé, účinné a dôsledné vyšetrovanie všetkých oznámení o neprimeranom použití sily zo strany polície vrátane zlého či ponižujúceho zaobchádzania;
- zabezpečiť, aby bolo dôsledne vyšetrené každé podozrenie na rasový motív konania a akékoľvek podozrenie z diskriminácie a aby sa evidovali údaje o vyšetrovaní podnetov zadržaných, zaistených a obvinených osôb týkajúcich sa rasovo motivovaného konania či inej diskriminácie zo strany polície;
- prijať účinné opatrenia na predchádzanie neprimeranému použitiu policajnej sily a zlému či ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany polície, ako napríklad prostredníctvom tréningu v oblasti používania deeskalačných techník a iných špecifických tréningov v oblasti ľudských práv, nediskriminácie či práce v komunitách;
- zabezpečiť, aby obete neprimeraného použitia policajnej sily mali prístup k účinným prostriedkom nápravy a odškodneniu a aby neboli vystavené represiám za oznamovanie týchto porušení;
- definitívne ukončiť priestorovú segregáciu v bývaní a vzdelávaní.
KONIEC