TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
4. APRÍLA 2024
V dôsledku zosilnenej represie sa iránske väznice v roku 2023 zmenili na masové popraviská. Podľa Amnesty International je naliehavo potrebné prijať rázne medzinárodné opatrenia, ktoré zastavia desivý nárast počtu popráv v Iráne. Organizácia dnes zverejnila novú výskumnú správu, v ktorej zdôrazňuje, že najmenej 481 vykonaných trestov smrti bolo uložených v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. To predstavuje viac ako polovicu z celkového počtu 853 popráv zaznamenaných v krajine v roku 2023. Počas minulého roka tak v Iráne popravili najviac ľudí za uplynulých 8 rokov.
Výskumná správa s názvom „Nedovoľte im, aby nás zabili“: Neúprosné používanie trestu smrti v Iráne od vypuknutia povstania v roku 2022 dokumentuje, ako iránske štátne orgány v uplynulom roku zintenzívnili používanie trestu smrti. Uplatňovanie hrdelného trestu používajú ako nástroj na šírenie strachu v radoch obyvateľstva a opätovné upevnenie svojej moci po protestoch s heslom „Žena, život, sloboda“, ktoré prebiehali po celej krajine od septembra do decembra 2022. Amnesty International v správe upozorňuje aj na skutočnosť, že smrtiace protidrogové politiky neprimerane zasiahli chudobné a marginalizované komunity.
Počet popráv vykonaných v roku 2023 je najvyšší od roku 2015 a predstavuje 48 % nárast oproti roku 2022. V porovnaní s rokom 2021 ide o 172 % nárast počtu popráv. Iránska vražedná kampaň pokračuje aj v roku 2024, pričom do 20. marca bolo zaznamenaných najmenej 95 popráv. Údaje, s ktorými pracuje Amnesty International, predstavujú najmenšie preukázateľné počty popráv a organizácia sa domnieva, že skutočný počet je vyšší.
„Trest smrti je odporný za každých okolností, tým viac, keď sa používa v masovom meradle. Uplatňovanie trestu smrti za drogové trestné činy po hrubo nespravodlivých súdnych procesoch pred revolučnými súdmi predstavuje groteskné zneužitie moci. Smrtiaca protidrogová politika Iránskej islamskej republiky prispieva k začarovanému kruhu chudoby a systémovej nespravodlivosti. Upevňuje totiž diskrimináciu marginalizovaných komunít, najmä utláčanej balúčskej menšiny,“ uviedla Diana Eltahawy, zástupkyňa regionálnej riaditeľky Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku.
Potreba udržať nezávislý medzinárodný dozorný mechanizmus
V minulom roku sme sledovali aj vlnu popráv namierených proti protestujúcim, používateľom a používateľkám sociálnych sietí a iným skutočným alebo domnelým odporcom režimu. Týchto ľudí potrestali za konanie, ktoré spadá pod ochranu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Iránske úrady voči nim vzniesli obvinenia za „urážku proroka“, „odpadlíctvo“ či bližšie neupresnené „nepriateľstvo voči Bohu“ (moharebeh). V niektorých prípadoch ich obvinili zo zločinu „svetskej skorumpovanosti“ (efsad-e fel arz).
„Medzi popravenými sú aj protestujúci, disidenti, príslušníci a príslušníčky utláčaných etnických menšín. Úrady používali trest smrti v rámci systematickej snahy zasiať strach v radoch verejnosti a potlačiť disent. Ak nepríde rázna medzinárodná reakcia, iránske orgány to povzbudí, aby v nasledujúcich rokoch v popravách pokračovali. Môžu tak pripraviť o život tisícky ďalších ľudí a počítať pri tom s úplnou beztrestnosťou,“ povedala Diana Eltahawy.
„Šokujúce zistenia o útoku iránskych orgánov na právo na život podčiarkujú naliehavú potrebu moratória na popravy v Iráne. Medzinárodné spoločenstvo musí naliehať na iránske orgány, aby okamžite vyhlásili moratórium na všetky popravy. Rada OSN pre ľudské práva tento týždeň hlasuje o obnovení mandátov vyšetrovacej misie v Iráne a osobitného spravodajcu pre Irán. Iránskym orgánom je nevyhnutné dať najavo, že ich priepastným výsledkom v oblasti ľudských práv sa neprestáva venovať pozornosť. Medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť, aby bol naďalej k dispozícii medzinárodný nezávislý mechanizmus vyšetrovania a vyvodzovania zodpovednosti, ktorý bude slúžiť na zhromažďovanie a analyzovanie dôkazov o zločinoch podľa medzinárodného práva.“
Až 520 (61 %) rozsudkov smrti vykonaných v roku 2023 v Iráne vydali revolučné súdy. Tieto súdy majú právomoc rozhodovať o širokom spektre činov vrátane trestných činov súvisiacich s drogami. Trestné činy súvisiace s drogami považujú za ohrozenie „národnej bezpečnosti“. Tieto súdy nie sú dostatočne nezávislé a pracujú pod vplyvom bezpečnostných a spravodajských orgánov. Ich rozhodnutia v hrubo nespravodlivých a skrátených súdnych konaniach sa bežne opierajú o „priznania“ vynútené mučením.
Ohromujúci nárast počtu popráv súvisiacich s drogami
Nárast počtu popráv v roku 2023 je spôsobený najmä znepokojujúcou zmenou iránskej protidrogovej politiky. K zmene došlo po tom, ako v roku 2021 do prezidentského úradu nastúpil Ebráhím Raísí. Od toho istého roku pozíciu predsedu sudcovského zboru prevzal Gholám-Hosejn Mohsení-Ežeí.
Amnesty International analyzovala oficiálne vyhlásenia najvyšších predstaviteľov výkonnej a súdnej moci, ktorí verejne kritizovali predchádzajúce uvoľnenie protidrogového zákona. Reformy zákona z roku 2017 viedli k dramatickému poklesu počtu popráv súvisiacich s drogami v rokoch 2018 až 2020. Naproti tomu, analyzované vyhlásenia súčasných predstaviteľov obsahovali výzvy na častejšie využívanie trestu smrti v boji proti obchodovaniu s drogami.
Tieto oficiálne stanoviská sa od roku 2021 premietali do desivo vzostupného trendu v počte popráv. V roku 2023 bolo v Iráne vykonaných 481 popráv súvisiacich s drogami, čo predstavuje 56 % z celkového počtu popráv. To predstavuje 89 % nárast oproti roku 2022, keď bolo za drogové trestné činy popravených 255 osôb, a 264 % nárast oproti roku 2021, keď bolo za drogové trestné činy popravených 132 osôb.
Dostupné údaje zároveň poukazujú na diskriminačný účinok protidrogovej stratégie úradov na marginalizované a chudobné komunity. Balúčska menšina bola medzi popravenými za drogové trestné činy v roku 2023 zastúpená 29 % podielom (138 popravených). Tento podiel vysoko prevyšuje celkové, približne 5 % zastúpenie balúčskej menšiny v iránskej populácii.
Osoby popravené za drogové trestné činy boli často kruto usmrtené v tajnosti, bez predchádzajúceho oznámenia ich rodinám a právnikom. Súdna, zákonodarná a výkonná moc sa usiluje zaviesť nový smrtiaci protidrogový zákon. Ten by v prípade prijatia rozšíril okruh obvinení z drogovej trestnej činnosti, za ktoré sa udeľuje trest smrti. Ak medzinárodné spoločenstvo urýchlene nezakročí, počet popráv súvisiacich s drogami bude v Iráne naďalej stúpať.
Popravy ako nástroj politického útlaku
Po protestoch s heslom „Žena, život, sloboda“, ktoré zaplavili krajinu od septembra do decembra 2022, iránske orgány v priebehu roka 2023 zintenzívnili aj používanie trestu smrti na potlačenie disentu.
V roku 2023 úrady popravili šesť mužov v súvislosti s protestmi z roku 2022 a jedného muža v súvislosti s protestmi v novembri 2019. Na trest smrti bolo v súvislosti s protestmi odsúdených najmenej sedem ďalších osôb, ktorým bezprostredne hrozí poprava.
Nárast počtu popráv viedol väzňov odsúdených na smrť k protestnej hladovke. Hladovkári verejne prosili o intervencie, ktoré by zastavili ich popravy po hrubo nespravodlivých procesoch. V máji 2023 protestujúci Majid Kazemi, Saleh Mirhashemi a Saeed Yaghoubi prepašovali z väzenia správu, v ktorej prosili o pomoc. „Prosíme, nedovoľte im, aby nás zabili,“ písali v správe. O niekoľko dní nato ich popravili.
28. januára 2024 napísala ďalšia skupina väzňov odsúdených na smrť otvorený list, v ktorom oznámili svoju hladovku. V liste žiadali o podporu na záchranu svojich životov: „Možno s vašou pomocou sa podarí tieto popravy zastaviť. Prosíme, buďte naším hlasom, postavte sa za nás akýmkoľvek spôsobom…“
V Iráne popravili aj ľudí, ktorých zatkli ešte ako deti
V minulom roku došlo k šokujúcemu nárastu v počte trestov smrti pre detských páchateľov. Popravený bol jeden 17-ročný chlapec a štyria mladí muži, ktorých odsúdili za činy, ktoré sa udiali v čase, keď ešte nemali 18 rokov.
Hamidrezu Azariho zatkli, keď mal len 16 rokov. O necelých sedem mesiacov ho popravili po hrubo nespravodlivom procese, ktorý urýchlila prokuratúra. Iránske orgány v domácich médiách nepravdivo uvádzali jeho vek ako 18 rokov, aby sa vyhli zodpovednosti za porušenie medzinárodného práva. Medzinárodné právo zakazuje ukladať trest smrti osobám, ktoré v čase spáchania trestného činu nedovŕšili 18 rokov.
V uplynulých mesiacoch úrady zavádzajúco propagovali novú smernicu predsedu sudcovského zboru ako krok k „ďalšiemu zníženiu“ počtu trestov smrti pre detských páchateľov. Analýza Amnesty International však ukazuje, že smernica nerieši dlhodobé nedostatky v zákonoch o mladistvých. Naopak, smernica potvrdzuje voľnosť rozhodovania sudcov pri vynášaní rozsudkov smrti nad detskými páchateľmi na základe chybného „posúdenia zrelosti“.
Amnesty International opakovane nalieha na iránske orgány, aby zmenili článok 91 islamského Trestného zákona a zrušili trest smrti za trestné činy spáchané deťmi za všetkých okolností.
Doplňujúce informácie o zdrojoch údajov
Iránske orgány odmietajú zverejňovať štatistiky o rozsudkoch smrti a popravách. Amnesty International pri zaznamenávaní počtu popráv vykonaných v roku 2023 úzko spolupracovala s Centrom Abdorrahmana Boroumanda. Okrem toho čerpala z voľne dostupných zdrojov vrátane správ štátnych médií, nezávislých médií a ľudskoprávnych organizácií. Organizácia tiež preskúmala záznamy o popravách Iránskej siete pre ľudské práva a Kurdistanskej siete pre ľudské práva.