TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
9. MÁJA 2024
Izraelské orgány 8. mája zdemolovali 47 domov v neuznanej palestínskej beduínskej dedine Wadi al-Khalil. K demolácii došlo bez riadnej konzultácie alebo odškodnenia. Amnesty International v súvislosti s demoláciou, ktorá môže viesť k nútenému vysídlenku, zdôrazňuje naliehavosť odstrániť izraelský systém apartheidu.
Príkazy na zbúranie štvrte Abu Assa v obci Wadi al-Khalil vydali izraelské plánovacie orgány v roku 2019. Dôvodom má byť uvoľnenie miesta pre rozšírenie diaľnice č. 6 smerom na juh. Demolácia 47 domov v Abu Assa predstavuje najpočetnejšiu jednodňovú demoláciu v oblasti od demolácie štvrte Al-Araqib v roku 2010. V dôsledku demolácie bolo nútene vyslídlených viac ako 300 obyvateľov a obyvateliek Wadi al-Khalil, jednej z deviatich dedín, ktorým hrozí nútené vysťahovanie pod zámienkou urbánneho rozvoja.
Nútené vysťahovania sú súčasťou izraelského systému apartheidu a musia skončiť
„Scény hypermilitarizovaných policajných jednotiek vrátane povestných jednotiek Yoav a pohraničnej polície, ktoré vtrhli do Wadi al-Khalil, aby buldozérom zničili domy a skonfiškovali majetok obyvateľov, sú ďalším ochromujúcim dôkazom krutosti, pokračujúceho bezprávia a porušovania ľudských práv, ktoré izraelské orgány páchajú na palestínskych občanoch a občiankach Izraela, najmä na tých, ktorí žijú v púšti Negev/Al-Naqab.
Namiesto zmysluplných konzultácií s miestnymi komunitami, ktoré by boli súčasťou inkluzívneho rozhodovacieho procesu o plánovaní, rozvoji infraštruktúry a prístupe k pôde, izraelské orgány, najmä Úrad pre rozvoj a osídľovanie beduínov, naďalej využívajú rozvoj miest ako nástroj na vysídlenie beduínov, zbavujú ich práv a nútia ich obývať čoraz menšie územia. Toto konanie je jasnou ukážkou izraelského systému apartheidu. Úrady musia okamžite zastaviť všetky nútené vysťahovania a zabezpečiť, aby zasiahnuté osoby mali prístup k účinnej náprave. Okrem toho musia zabezpečiť, aby sa ľudia, ktorí prišli o domov, mali prístup k primeranému bývaniu,“ uviedla regionálna riaditeľka Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku Heba Morayef.
Tento plán nemôžeme zastaviť, preto sme požiadali o spravodlivú alternatívu
Medzi jednotkami, ktoré sa podieľali na demolácii, je aj policajná jednotka Yoav. Jednotku zriadili v roku 2011 s deklarovaným cieľom „presadzovať právo“ a zastaviť nepovolenú výstavbu v beduínskych lokalitách v púšti Negev/Al-Naqab.
Jabr Abu Assa, obyvateľ Wadi al-Khalil, ktorý prišiel o dom, v rozhovore s Amnesty International uviedol, že „tento plán nemôžeme zastaviť. Diaľnica číslo 6 vedie cez naše územia bez ohľadu na to, ako ťažko sme proti tomu bojovali. Preto sme požiadali úrady o spravodlivú alternatívu, aby nás presťahovali na miesto, kde môžeme žiť v pokoji a dôstojne, do štvrte Mtalla v Tall al-Sabe. Jediná možnosť, ktorú sme dostali, je však presťahovať sa do štvrte v neďalekej dedine Umm al-Batin. Miestni obyvatelia už povedali, že pre nás nemajú miesto a že v obci nie sme vítaní. Úrady nás tak stavajú proti obyvateľom Um al-Batin a nútia bojovať o vzácne zdroje, ktoré sotva stačia aktuálnemu obyvateľstvu.“
Abu Assa dodal, že ani on, ani nikto z obyvateľov, ktorých príbytky vo Wadi al-Khalil zbúrali, nedostali žiadnu formu odškodnenia.
Nevieme, kam ďalej ísť
Izraelský najvyšší súd 31. decembra 2023 zamietol odvolanie obyvateľov Wadi al-Khalil proti ich nútenému presídleniu do obce Umm al-Batin. Úradu pre rozvoj a osídľovanie beduínov v Nageve, vládnemu orgánu, ktorý dlhodobo slúži na upevňovanie útlaku beduínskej komunity, tak umožnil rozhodnúť, kam obyvateľov Wadi al-Khalil presťahovať.
Aktivista z miestnej komunity, Hussein al-Rabaya’a, v rozhovore s Amnesty International uviedol: „Tu nemáte na výber. Odmietnu uznať vašu existenciu [a práva], potom rozhodnú o tom, že vás presídlia aj o tom, kam môžete ísť. Ak protestujete a žiadate o spravodlivú alternatívu, povedia, že vy o svojom osude nerozhodujete.“
Ďalší obyvateľ štvrte, ktorého dom pri demolácii zničili, v rozhovore s Amnesty povedal: „Nevieme, kam ďalej ísť. Do Umm al-Batin sa presťahovať nemôžeme, pretože nás tam nechcú. Urobíme to, čo urobili obyvatelia al-Araqib: na troskách našich zbúraných domov si postavíme stan, nemáme inú možnosť.“
K demolácii vo Wadi al-Chalil došlo necelý rok po tom, čo izraelský okresný súd schválil nútené vysťahovanie dediny Ras Jrabah. Dôvodom vysťahovania je uvoľnenie priestoru pre rozšírenie neďalekého židovského mesta Dimona. Obyvatelia Ras Jrabah sú naďalej zapojení do právneho boja proti zbúraniu ich dediny.
„Izraelské orgány musia skoncovať so systematickou diskrimináciou a útlakom, ktorému tieto komunity čelia. To sa týka aj ukončenia núteného vysťahovania a systematického búrania domov. Namiesto toho by mali právne uznať existenciu týchto dedín a zrušiť všetky zákony, politiky a praktiky, ktorých cieľom je vyvlastnenie týchto komunín vrátane procesu plánovania výstavby,“ uviedla Heba Morayef.
Kontext situácie
V priebehu uplynulých rokov izraelské orgány využili množstvo zámienok, aby presadili vysídlenie a segregáciu beduínskej komunity v púšti Negev/Al-Naqab. Údajné dôvody vysťahovaní zahŕňali predĺžovanie diaľnic, budovanie priemyselných zón, zriaďovanie lesov pre Židovský národný fond a vytváranie vojenských zón.
Správ Amnesty International z roku 2022 o izraelskom systéme apartheidu uvádza, že diskriminačné zákony o plánovaní a zónovaní boli navrhnuté s cieľom maximalizovať pôdu a zdroje pre židovskú populáciu Izraela na úkor palestínskej populácie tak v Izraeli ako aj na okupovaných palestínskych územiach.