TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
27. novembra 2025
Vlády, továrne a globálne módne značky profitujú zo systematického útlaku odevných pracovníčok a z porušovania ich pracovných práv v Bangladéši, Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Amnesty International to uviedla v dvoch súvisiacich správach, ktoré dnes zverejnila.
Tieto dve správy – Zašité ústa: Ako odevným pracovníčkam v Bangladéši, Indii, Pakistane a na Srí Lanke odopierajú slobodu združovania a Opustení módnym priemyslom: Prečo musia módne značky súrne začať chrániť práva pracujúcich – dokumentujú rozsiahle protiodborové represie v odevnom priemysle. Tie sa prejavujú v systematickom porušovaní práv pracujúcich, obťažovaním a násilím zo strany zamestnávateľov.
„Hanebná aliancia módnych značiek, majiteľov fabrík a vlád Bangladéša, Indie, Pakistanu a Srí Lanky udržiava odvetvie známe porušovaním ľudských práv. Tým, že nezabezpečujú právo odevných pracovníčok a pracovníkov na odborové združovanie a kolektívne vyjednávanie, priemysel desaťročia prosperuje na vykorisťovaní extrémne zle platených a prepracovaných prevažne ženských kolektívov,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.
„Toto je obžaloba celého obchodného modelu odevného priemyslu, ktorý obetuje práva pracujúcich v honbe za ziskom pre akcionárov prevažne západných módnych spoločností,“ dodala Callamard.
„Manažéri na nás kričia, že ak vstúpime do odborov, vyhodia nás“
Globálny odevný priemysel čelí dlhodobej kritike za porušovanie ľudských práv v dodávateľských reťazcoch. Pracujúcim v južnej Ázii, najmä ženám, systematicky upierajú práva. Pracujú na základe neformálnych či neistých zmlúv a poberajú nízke mzdy. Tie im nestačia na to, aby sa vymanili z chudoby. Rovnako čelia diskriminácii a nebezpečným pracovným podmienkam.
Vo všetkých štyroch krajinách pracovníčky a pracovníci uviedli, že sa neodvažujú vstúpiť do odborov kvôli hrozbám zo strany zamestnávateľov. Všetci odboroví organizátori a organizátorky, s ktorými Amnesty International hovorila, opísali atmosféru strachu.
Nadriadení a majitelia fabrík často obťažujú, prepúšťajú a zastrašujú ľudí, ktorí vstúpia do odborov alebo sa pokúsia organizovať. Ide o jednoznačné porušovanie práva na slobodu združovania.
„Keď sa pracujúce a pracujúci ozvú, ignorujú ich. Keď sa pokúsia organizovať, zastrašujú ich a vyhodia z práce. A keď protestujú, bijú ich, strieľajú do nich a zatýkajú ich,“ uviedol pracovník mimovládnej organizácie v Bangladéši.
„Porušovanie ľudských práv sa deje každý deň, takmer v každej továrni“
Štátne orgány v týchto štyroch krajinách používajú množstvo nástrojov, aby zabránili pracujúcim organizovať sa alebo im odopreli pracovné práva. Patria k nim represie odborov, prekážky pri práve na štrajk, obmedzenia odborového organizovania v osobitných ekonomických zónach (SEZ) či nahrádzanie nezávislých odborov komisiami, ktoré sledujú záujmy vedenia.
Bangladéš
Pracujúcim v mnohých SEZ v Bangladéši, kde sa vyrába najviac odevov, odopierajú právo na združovanie. Namiesto odborových združení môžu vytvárať len združenia alebo výbory s obmedzenými právomocami, ktoré majú obmedzenú možnosť organizácie a reprezentácie. Orgány v Bangladéši násilne potláčali protesty odevných pracujúcich a využívali legislatívu na trestanie ľudí, ktorí sa zúčastnili prevažne pokojných protestov.
India
V Indii množstvo domácich pracovníčok, ktoré vyšívajú alebo dokončujú odevy doma, zákon neuznáva ako zamestnankyne. Nemajú nárok na dôchodok, sociálnu ochranu ani členstvo v odboroch.
Pakistan
Odevné pracovníčky a pracovníci v Pakistane denne bojujú za prístup k minimálnej mzde a pracovným zmluvám. Typicky dochádza k vyplácaniu nižších miezd, ako boli dohodnuté, pretože podniky neuzatvárajú písomné zmluvy a nepodliehajú kontrole . Rozdrobená správa pracovného práva a represia odborového organizovania zároveň prakticky odopierajú pracujúcim v SEZ právo na združovanie.
Sri Lanka
Pracovníčkam a pracovníkom v zónach voľného obchodu na Srí Lanke prakticky upierajú právo na združovanie v dôsledku extrémne komplikovaných administratívnych procesov pri zakladaní odborov. Ak sa im napriek tomu podarí zorganizovať, často čelia obťažovaniu, zastrašovaniu a prepúšťaniu, pretože ich štát nechráni pred odvetou vlastníkov fabrík.
Globálne módne značky – neoceniteľný spojenec represívnych vlád
Módne spoločnosti zvyšujú zraniteľnosť pracujúcich. Nenapĺňajú svoje povinnosti v oblasti ľudských práv. Pre mnohé sú procesy starostlivosti o ľudské práva len formálnou povinnosťou.
Spoločnosti umožňujú rast netransparentných dodávateľských reťazcov a ochotne nakupujú tovar vo fabrikách, kde vlády potláčajú odborové organizovanie alebo zanedbávajú prešetrovanie zlých pracovných podmienok.
V mnohých krajinách stále chýba záväzná legislatíva o povinnosti vykonávať hĺbkovú kontrolu. Značky preto nenesú zodpovednosť za porušovanie ľudských práv vo svojich dodávateľských reťazcoch. A tam, kde tieto zákony existujú, je ich implementácia pomalá a obmedzená.
Medzinárodné štandardy vrátane Hlavných zásad OSN pre podnikanie a ľudské práva a Usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti vyžadujú, aby módne spoločnosti identifikovali a riešili všetky riziká v oblasti ľudských práv vo svojich dodávateľských reťazcoch. Musia mať nastavené procesy na vykonávanie hĺbkových kontrol.
Vo väčšine štátov vyrábajúcich odevy však chýba záväzná legislatíva. To umožňuje, aby porušovanie práv pracujúcich zostalo pevnou súčasťou odevného priemyslu v celom dodávateľskom reťazci.
Navyše, vlády krajín, kde majú odevné značky sídlo, nerobia dosť na to, aby zabránili porušovaniu práv v zahraničí zo strany spoločností patriacich do ich jurisdikcie.
Pre nedostatok transparentnosti v globálnych dodávateľských reťazcoch nie je jasné, či sa firemné politiky v oblasti ľudských práv uplatňujú na úrovni fabrík.
Všetkých 21 oslovených módnych značiek a predajcov malo etické kódexy pre dodávateľov alebo zásady v oblasti ľudských práv. V dokumentoch potvrdzovali záväzok rešpektovať právo pracovníkov a pracovníčok na slobodu združovania.
Napriek tomuto deklarovanému záväzku však Amnesty International zistila, že v dodávateľských reťazcoch módnych firiem v Bangladéši, Indii, Pakistane a na Srí Lanke pôsobí len veľmi málo nezávislých odborových organizácií.
Toto systematické obmedzovanie slobody združovania a kolektívneho vyjednávania naďalej brzdí snahy predchádzať porušovaniu ľudských práv, zmierňovať jeho dôsledky a zabezpečovať účinnú nápravu v celom dodávateľskom reťazci.
„Prístup k spravodlivosti je veľmi obmedzený pre všetky ženy… a pre dalitské ženy dvojnásobne“
Väčšinu pracovnej sily v odevnom priemysle v južnej Ázii tvoria ženy. Mnohé z nich sú migrantky z vidieka alebo pochádzajú z marginalizovaných kastových skupín.
Hoci sú vo väčšine, v riadiacich pozíciách sú veľmi málo zastúpené. Manažment odráža patriarchálne normy aj kastovú, etnickú a náboženskú diskrimináciu.
Mnohé pracovníčky opisujú každodenné sexuálne, fyzické alebo verbálne obťažovanie. Len zriedka sa však dočkajú spravodlivosti. Neexistujú nezávislé mechanizmy, ktoré by účinne riešili ich sťažnosti. Kombinácia mužského vedenia, legislatívnych obmedzení odborového organizovania a vyhrážok zo strany zamestnávateľov spôsobuje, že ich utrpenie pokračuje.
„Obťažovali ma fyzicky aj slovne. Vedenie moje sťažnosti ignorovalo. Keď som požiadala ďalšie ženy, aby sme sa zorganizovali, opakovane sa mi vyhrážali výpoveďou,“ uviedla odborová organizátorka z Láhauru v Pakistane.
Sloboda združovania je kľúčom k zmene v odvetví
Ako zdôraznil osobitný spravodajca OSN pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania už v roku 2016, bez týchto práv majú pracujúci len malú silu meniť podmienky, ktoré udržiavajú chudobu a prehlbujú nerovnosť.
Podľa Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (ICESCR) sú „obchodné a odborové práva, sloboda združovania a právo na štrajk kľúčovými prostriedkami, ako zabezpečiť spravodlivé a dôstojné pracovné podmienky.
Amnesty International vyzýva štáty, aby zabezpečili, že si všetci pracujúci môžu uplatniť svoje právo na slobodu združovania. Musia mať možnosť zakladať odborové organizácie na úrovni továrne a kolektívne vyjednávať.
Štáty musia tiež vyšetrovať všetky podozrenia z porušenia pracovného a iného práva. Ak dôjde k porušeniu, musia primerane potrestať zamestnávateľov a dotknutým pracujúcim zabezpečiť prístup k náprave.
Spoločnosti musia konať bezodkladne. Potrebné sú konkrétne kroky, ktoré ochránia práva pracujúcich v ich dodávateľských reťazcoch a posilnia postavenie žien. Musia zaviesť záväznú legislatívu o hĺbkovej kontrole a zabezpečiť, že značky budú niesť zodpovednosť za porušovanie práv vo svojich globálnych dodávateľských reťazcoch a poskytnú nápravu všetkým osobám, ktoré čelia porušovaniu práv.
„Odevný priemysel dnes naliehavo potrebuje stratégiu nákupu, ktorá rešpektuje ľudské práva. Musí zabezpečiť skutočnú slobodu združovania. Musí trestať jej popieranie, zakázať odvetu voči odborom a prehodnotiť nákup v lokalitách, kde vlády odmietajú práva pracujúcich,“ uviedla Agnès Callamard.
„Ekonomický úspech odevného priemyslu musí ísť ruka v ruke s rešpektovaním práv pracujúcich. Sloboda združovania je kľúčom k zastaveniu porušovania práv. Treba ju chrániť, posilňovať a presadzovať,“ uzavrela.
O výskume
Správy vychádzajú z výskumu Amnesty International, ktorý sa uskutočnil od septembra 2023 do augusta 2024. Zahŕňajú 88 rozhovorov a 20 tovární v Bangladéši, Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Rozhovory poskytlo 64 pracujúcich, 12 odborových organizátorov a aktivistiek za pracovné práva. Viac než dve tretiny respondentstva tvorili ženy.
Amnesty International v novembri 2023 zaslala výskumný dotazník 21 veľkým módnym značkám a predajcom v deviatich krajinách vrátane Nemecka, Dánska, Japonska, Španielska, Švédska, Spojeného kráľovstva, USA a Číny. Prieskum sa týkal ich politík v oblasti ľudských práv, monitoringu a konkrétnych krokov súvisiacich so slobodou združovania, rodovou rovnosťou a nákupnými praktikami.
Kompletné odpovede poskytli Adidas, ASOS, Fast Retailing, Inditex, Otto Group a Primark. Mnohé iné značky poskytli len čiastočné informácie, vrátane M&S a Walmart. Niektoré neposkytli žiadne informácie, napríklad Boohoo, H&M, Desigual, Next či Gap.