TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
25. FEBRUÁRA 2026
Libanonská vláda by mala prijať okamžité a konkrétne opatrenia na zabezpečenie prístupu k spravodlivosti, pravde a odškodneniu pre tisíce civilných obetí porušovania práv vyplývajúceho z ozbrojeného konfliktu s Izraelom. Uvádza sa to v otvorenom liste libanonskému ministrovi spravodlivosti Adelovi Nassarovi a podpredsedovi vlády Tarekovi Mitrimu, ktorý je tiež predsedom Libanonského národného výboru pre medzinárodné humanitárne právo.
Otvorený list libanonským predstaviteľom adresovalo päť libanonských a medzinárodných ľudskoprávnych organizácií: Amnesty International, Human Rights Watch, Legal Agenda, Novinárska únia v Libanone a Reportéri bez hraníc.
Uplynul rok od termínu, v ktorom mal Izrael stiahnuť svoje vojenské sily z južného Libanonu. Pokračujúce izraelské útoky a rozsiahle zničenie infraštruktúry však bráni desaťtisícom ľudí v návrate do svojich domovov. Izrael vykonáva vojenské útoky na Libanon takmer denne. Počas platnosti dohody o prímerí tak Izrael v Libanone zabil viac ako 380 ľudí vrátane najmenej 127 civilistov a civilistiek. Izraelská armáda zostáva v častiach libanonského územia a naďalej vo veľkom rozsahu ničí civilné stavby pozdĺž štátnej hranice. Celé libanonské komunity tak utrpeli ničivé straty a Izrael im stále bráni v tom, aby si nanovo vybudovali svoj život.
Izrael pokračuje v zločinoch, libanonská vláda nekoná
Libanonská vláda ignoruje konkrétny súbor právnych krokov, ktoré mohla podniknúť v priebehu uplynulého roka. Vláda mohla otvoriť domáce vyšetrovanie v jednotlivých prípadoch. Okrem toho mohla prijať jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC) nad medzinárodnými zločinmi spáchanými v Libanone. Nakoľko ide o naliehavú záležitosť, je načase, aby vláda konečne začala konať, uviedli organizácie.
Izrael musí okamžite umožniť bezpečný návrat Libanončanom, ktorí sú stále vysídlení zo svojich dedín. Musí tiež poskytnúť úplné, účinné a primerané odškodnenie za všetky závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ktorých sa dopustila jeho armáda. Pre tisíce rodín uzavretie prímeria neprinieslo bezpečnosť ani stabilitu. Súčasný stav „prímeria“ pre nich znamená predĺžené vysídlenie, zničené živobytie a úzkosť zo života v provizóriu. Vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom a odškodnenie zločinov, ktoré ich zasiahli, sú v nedohľadne.
Organizácie naliehavo vyzývajú libanonskú vládu, aby preskúmala všetky dostupné právne prostriedky, ako na vnútroštátnej, tak aj na medzinárodnej úrovni, s cieľom zabezpečiť vyšetrenie a stíhanie zločinov podľa medzinárodného práva. Kľúčovým krokom, ktorý by vláda mohla okamžite podniknúť, je podanie vyhlásenia Medzinárodnému trestnému súdu (ICC).
Vo vyhlásení by mala akceptovať jurisdikciu súdu podľa článku 12 ods. 3 Rímskeho štatútu s cieľom vyšetriť a stíhať zločiny podľa medzinárodného práva spáchané na libanonskom území najmenej od 7. októbra 2023. Vláda by mala tiež zvážiť ratifikáciu Rímskeho štatútu.
Vláda by mala podporiť začatie rýchleho, dôkladného, nezávislého a nestranného domáceho súdneho vyšetrovania vojnových zločinov spáchaných na libanonskom území. To zahŕňa poskytnutie právomocí a ochrany súdnym vyšetrovateľom, ako aj zdrojov, ktoré potrebujú na účinné a nestranné vykonávanie svojej práce. Vláda by tiež mala vytvoriť právny rámec na takéto snahy. To znamená naliehavo predložiť v parlamente zákon, ktorý kriminalizuje vojnové zločiny a iné činy, ktoré sú zločinmi podľa medzinárodného práva.
Vláda by mala zriadiť register, v ktorom by sa zaznamenávali všetky zabitia, zranenia a iné škody spôsobené civilistom. Taktiež by mala pozvať osobitného spravodajcu OSN pre podporu pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a záruk neopakovania, aby navštívil Libanon a odporučil opatrenia, ktoré by Izrael, Hizballáh a libanonská vláda mali prijať na ochranu práv obetí.
Libanonská vláda má podľa organizácií príležitosť podniknúť historické kroky smerom k odstráneniu zakorenenej beztrestnosti, ktorá charakterizovala už predchádzajúce obdobia ozbrojeného konfliktu v krajine. Týmto spôsobom môže položiť základy na to, aby si obete a zasiahnuté komunity mohli plne uplatňovať svoje právo na spravodlivosť, pravdu a odškodnenie a znovu si vybudovať svoj život.
Medzinárodná zodpovednosť
Iné krajiny, najmä Spojené štáty, by mali okamžite pozastaviť všetky dodávky zbraní a iné formy vojenskej pomoci Izraelu. Existuje totiž značné riziko, že tieto zbrane môžu byť použité na spáchanie alebo uľahčenie závažných porušení medzinárodného práva, uviedli organizácie.
Izraelské sily sa v Libanone a mimo neho dlhodobo dopúšťajú závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva. Vzhľadom na tento vzorec by aj ostatné krajiny mali naliehavo zintenzívniť úsilie o vyvodenie zodpovednosti. Jednou z ciest je aj uplatňovanie univerzálnej alebo inej formy extrateritoriálnej jurisdikcie na vyšetrovanie porušení, ktoré predstavujú závažné medzinárodné zločiny. Ak súdy získajú dostatočné dôkazy, mali by prikročiť k stíhaniu páchateľov. Libanonská vláda by mala s týmto úsilím plne spolupracovať.
Kontext situácie
Dohoda o prímerí medzi Libanonom a Izraelom nadobudla platnosť v novembri 2024. Obsahovala aj požiadavku, aby izraelská armáda do 60 dní stiahla svoje jednotky z južného Libanonu. Izrael však 18. februára 2025 oznámil, že si udrží vojenskú prítomnosť a dočasnú kontrolu nad piatimi „strategickými bodmi“ v južnom Libanone.
27. februára izraelský minister obrany vyhlásil, že izraelské sily „zostanú na neurčitú dobu“ v nárazníkovej zóne v pohraničí [na území Libanonu]. V auguste izraelský premiér ďalej podmienil „postupné znižovanie“ stavu svojich síl v Libanone odzbrojením Hizballáhu.
Libanonské a medzinárodné ľudskoprávne organizácie už v minulosti informovali o ničivých dôsledkoch bojov medzi Izraelom a Hizballáhom na civilné obyvateľstvo. Zo strany Izraela zdokumentovali používanie bieleho fosforu, nerozlišujúce simultánne masové odpálenie elektronických zariadení aj útoky na novinárov, zdravotnícke zariadenia, sanitky a zdravotných záchranárov, nezákonné letecké útoky na civilistov a civilné objekty, hromadné vysídľovanie, rozsiahle a pokračujúce ničenie libanonských dedín v pohraničnom pásme aj po vyhlásení prímeria. Zdokumentovali tiež opakované ostreľovanie civilných oblastí v Izraeli neriadenými raketami zo strany Hizballáhu.