TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
20. FEBRUÁRA 2026
Iránske orgány musia okamžite zastaviť všetky plány na popravu ôsmich ľudí, ktorým súdy uložili trest smrti. Odsúdili ich za skutky súvisiace s celoštátnymi protestmi v januári 2026.
Amnesty International vyzýva orgány, aby zrušili ich rozsudky a tresty smrti. Zároveň majú v súvislosti s povstaním bezodkladne ukončiť urýchlené, mučením poznačené a hrubo nespravodlivé procesy proti najmenej 22 ďalším osobám.
Amnesty International zhromaždila informácie o najmenej 30 ľuďoch, ktorým hrozí trest smrti za údajné skutky spojené s januárovými protestmi v roku 2026. Medzi nimi je najmenej osem osôb, ktoré súdy odsúdili na smrť vo februári, len niekoľko týždňov po ich zatknutí. Sú to Saleh Mohammadi (18), Mohammad Amin Biglari (19), Ali Fahim, Abolfazl Salehi Siavashani, Amirhossein Hatami, Shahin Vahedparast Kolor, Shahab Zohdi a Yaser Rajaifar.
Najmenej 22 ďalším osobám, vrátane dvoch 17-ročných ľudí hrozí počas prebiehajúcich alebo očakávaných súdnych konaní trest smrti. Tieto konania sprevádzajú „priznania“ vynútené mučením a ďalšie vážne porušenia práva na spravodlivý proces.
Orgány týmto osobám počas vyšetrovania odopreli prístup k právnikom. Zároveň odmietli uznať nezávislých obhajcov, ktorých zabezpečili ich rodiny.
„Iránske orgány opäť odhaľujú, ako hlboko pohŕdajú právom na život a spravodlivosť. Hrozia zrýchlenými popravami a ukladajú tresty smrti v expresných procesoch, len niekoľko týždňov po zatknutí. Zneužívajú trest smrti ako nástroj na zastrašovanie. Snažia sa zlomiť odhodlanie ľudí, ktorí požadujú zásadné zmeny,“ uviedla Diana Eltahawy, zástupkyňa regionálnej riaditeľky Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku.
„Deti a mladí dospelí tvoria väčšinu ľudí, ktorých po januárových protestoch zasiahla štátna represia. Orgány im odopreli účinnú právnu pomoc. Podrobili ich mučeniu, inému zlému zaobchádzaniu a držali ich bez kontaktu s vonkajším svetom, aby ich donútili k ,priznaniuʻ. Medzinárodné spoločenstvo musí konať koordinovane. Musí vyvinúť tlak na iránske orgány, aby prestali využívať súdny systém ako pásovú výrobu popráv,“ dodala.
Úrady zatkli tisíce ľudí
Amnesty International sa domnieva, že skutočný počet ľudí, ktorým hrozí trest smrti, je oveľa vyšší. Orgány systematicky varujú rodiny, aby verejne nevystupovali. Zadržiavané osoby sú izolované od sveta, a to bez možnosti kontaktovať blízku osobu. Sú bez prístupu k právnemu poradenstvu a lekárskej starostlivosti. Zároveň sú vystavené núteným zmiznutiam, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu s cieľom vynútiť „priznania“.
V súvislosti s januárovým povstaním v roku 2026 orgány zatkli tisíce protestujúcich a kritikov vlády. Opakovane hrozili, že budú žiadať „maximálny trest [teda trest smrti] […] bez akýchkoľvek prieťahov […] v čo najkratšom čase“.
Amnesty International vyzýva všetky členské štáty OSN, ako aj medzinárodné a regionálne orgány, aby prijali urgentné a koordinované diplomatické kroky. Majú požadovať, aby iránske orgány zrušili rozsudky a tresty smrti. Musia sa zdržať ďalšieho ukladania takýchto trestov. Zároveň musia zabezpečiť, aby každého, koho obvinia z rozpoznateľného trestného činu, súdili v súlade s právom na spravodlivý proces bez použitia trestu smrti.
Všetky štáty majú zároveň vyzvať iránske orgány, aby umožnili prístup do väzenských zariadení osobitným postupom OSN a Vyšetrovacej misii OSN pre Irán, ako aj zástupcom ambasád v Iráne. Musia im umožniť aj pozorovanie súdnych procesov.
Amnesty International spustila urgentnú akciu a vyzýva ľudí na celom svete, aby pomohli zastaviť popravy.
Mučenie a hrubo nespravodlivé konania
Saleha Mohammadiho (18) odsúdil 4. februára na trest smrti Trestný súd prvej inštancie v meste Qom. Rozsudok padol necelé tri týždne po jeho zatknutí 15. januára 2026. Orgány ho obvinili v súvislosti so smrťou príslušníka bezpečnostných síl počas protestov v Qome 8. januára 2026, čo popiera. Amnesty International rozsudok preskúmala. Vyplýva z neho, že pred súdom odvolal svoje „priznania“ a uviedol, že ich vynútili mučením. Súd jeho tvrdenia bez vyšetrovania zamietol. Informovaný zdroj uviedol, že po bití utrpel zlomeniny rúk.
Mohammada Amina Biglariho (19) a ďalších šesť osôb – Aliho Fahima, Abolfazla Salehiho Siavashaniho, Amirhosseina Hatamiho, Shahina Vahedparasta Kolora, Shahaba Zohdiho a Yasera Rajaifara – odsúdila 15. komora Revolučného súdu v Teheráne na trest smrti za „nepriateľstvo voči Bohu“ (moharebeh). Orgány ich obvinili zo zapálenia základne milícií Basídž. Rozsudky vyniesli 9. februára, približne mesiac po zatknutí.
Informovaný zdroj uviedol, že Mohammad Amin Biglari bol pred prevozom do väznice Ghezel Hesar v provincii Alborz na niekoľko týždňov násilne zmiznutý. Orgány mu počas vyšetrovania odopreli prístup k právnikovi.
Následne mu pridelili štátom určeného obhajcu, ktorý ho v zrýchlenom procese založenom na vynútených „priznaniach“ účinne nezastupoval. Nezávislému právnikovi, ktorého oslovila rodina, neskôr odmietli prístup k spisu, čím mu znemožnili podať odvolanie na Najvyšší súd.
Medzinárodné právo to zakazuje
Ehsan Hosseinipour Hesarloo (18), Matin Mohammadi a Erfan Amiri (obaja 17) čelia zrýchlenému a hrubo nespravodlivému procesu pred 26. komorou Revolučného súdu v Teheráne. Orgány ich obvinili z účasti na požiari 8. januára 2026 na základni milícií Basídž v mešite v Pakdasht v provincii Teherán, pri ktorom zahynuli dvaja príslušníci týchto jednotiek.
Zdroj uviedol Amnesty International, že príslušníci jednotiek Basídž tínedžerov zatkli ešte pred incidentom. Ehsana prinútili „priznať sa“ po brutálnom bití a po tom, čo mu vyšetrovatelia vložili do úst zbraň. Sudca odmietol uznať najmenej troch právnikov vybraných jeho rodinou, vyhrážal sa im a vnucoval štátom určeného obhajcu, ktorý ho účinne neobhajoval.
Dvaja 17-roční spoluobžalovaní zostávajú v zariadení pre deti a čelia obvineniam, za ktoré hrozí trest smrti. Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv pritom prísne zakazuje uložiť trest smrti osobe, ktorá mala v čase údajného činu menej ako 18 rokov.
Medzi ďalšími osobami v podobných zrýchlených procesoch založených na mučení je aj 35-ročný Abolfazl Karimi. Zatkli ho 6. januára v Teheráne po tom, ako sa pokúsil pomôcť dvom ženám postreleným do nôh.
Podľa zdroja ho zasiahli kovovými brokmi, zbili ho, odmietli mu poskytnúť zdravotnú starostlivosť a so zaviazanými očami ho prinútili podpísať sebaobviňujúce vyhlásenia. Okolo 12. februára jemu a 13 ďalším osobám sudca 15. komory Revolučného súdu v Teheráne oznámil, že ich „odsudzuje na smrť“.
Medzi ďalších ohrozených patria Shervin Bagherian Jebeli (18), Danial Niazi (18), Mohammad Abbasi (55), Amirhossein Azarpira (24) a Mohammadreza Tabari.
Naliehavá potreba komplexného prístupu k medzinárodnej spravodlivosti
V Iráne pretrváva rozsiahly systém mučenia a nútených zmiznutí. Orgány svojvoľne zbavujú ľudí života, a to masovým nezákonným zabíjaním počas potláčania protestov aj svojvoľnými popravami. Tieto porušenia ľudských práv vychádzajú zo systémovej beztrestnosti.
Amnesty International opätovne vyzýva členské štáty OSN a regionálne a medzinárodné orgány, aby presadzovali komplexný medzinárodný prístup k spravodlivosti.
Štáty majú vyzvať Bezpečnostnú radu OSN, aby postúpila situáciu v Iráne Úradu prokurátora Medzinárodného trestného súdu. Majú tiež zvážiť vytvorenie medzinárodných mechanizmov spravodlivosti.
Tieto mechanizmy majú zabezpečiť rýchle trestné vyšetrovanie a stíhanie osôb podozrivých zo zločinov podľa medzinárodného práva a ďalších závažných porušení ľudských práv.
Na vnútroštátnej úrovni majú štáty začať koordinované trestné vyšetrovania na základe univerzálnej alebo inej formy extrateritoriálnej jurisdikcie. Ak existujú dostatočné dôkazy, majú vydať zatykače a začať trestné stíhanie.
Kontext situácie
Amnesty International odmieta trest smrti vo všetkých prípadoch, bez výnimky a bez ohľadu na povahu trestného činu, charakteristiky páchateľa alebo spôsob vykonania popravy. Trest smrti porušuje právo na život a predstavuje najkrutejší, neľudský a ponižujúci trest.
Od povstania Žena, život, sloboda! v roku 2022 orgány čoraz častejšie zneužívajú trest smrti na zastrašovanie, potláčanie nesúhlasu a trestanie marginalizovaných komunít. V roku 2025 vykonali najvyšší počet popráv zaznamenaný od roku 1989.
Zastavte masakry protestujúcich v Iráne
Iránske orgány rozpútali bezprecedentný smrtiaci zásah s cieľom potlačiť prevažne pokojné protesty požadujúce pád režimu islamskej republiky. Bezpečnostné sily použili nezákonnú smrtiacu silu, čo viedlo k masovým stratám na životoch a hrozným zraneniam. Od 8. januára orgány úplne prerušili prístup k internetu, aby zakryli svoje zločiny. Vyzvite medzinárodné spoločenstvo, aby naliehavo konalo a zabránilo ďalším masakrom protestujúcich v Iráne.