Tlačová správa Amnesty International
24. mája 2022
- Irán zaznamenal najvyšší známy počet popráv od roku 2017
- Napriek regresii celosvetový počet popráv v roku 2021 predstavuje druhý najnižší, aký Amnesty International zaznamenala prinajmenšom od roku 2010
- Po uvoľnení protipandemických opatrení nasledoval nárast počtu zaznamenaných trestov smrti
- V Mjanmarsku počas stanného práva odsúdili na smrť takmer 90 ľudí
V roku 2021 znepokojivo stúpol počet vykonaných popráv a uložených trestov smrti, keď sa krajiny s tradične najvyšším počtom popráv vrátili k ich vykonávaniu po skončení obmedzeného režimu platného počas pandémie COVID-19. Na tento vývoj dnes upozornila Amnesty International pri príležitosti zverejnenia výročnej správy o treste smrti.
Podľa dostupných informácií bolo minulý rok vykonaných najmenej 579 popráv, a to v 18 krajinách, čo predstavuje 20-percentný nárast oproti zaznamenanému súhrnnému počtu popráv v roku 2020. Najviac k tomuto nárastu prispel Irán, kde popravili najmenej 314 ľudí (kým v roku 2020 najmenej 246 ľudí), čo predstavuje najvyšší počet popráv od roku 2017. Podieľal sa na tom aj zaznamenaný nárast počtu vykonaných trestov smrti v súvislosti s drogovou kriminalitou, v príkrom rozpore s medzinárodným právom, ktoré zakazuje trestať smrťou zločiny, ktorých súčasťou nebolo zámerné usmrtenie iného človeka. V Saudskej Arábii sa v uplynulom roku počet popráv zdvojnásobil a od temného trendu sa krajina neodklonila ani tento rok, keď v marci 2022 za jediný deň štátne orgány popravili 81 ľudí.
„Po poklese počtu popráv v roku 2020 sa Irán a Saudská Arábia minulý rok opäť vrátili k intenzívnemu využívaniu trestu smrti. Hanebne pri tom porušovali zákaz, ktorý ukladá medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. Ani prvé mesiace roka 2022 nenaznačujú, že by ich vôľa vykonávať popravy slabla,“ povedala generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.
Opatrenia proti šíreniu pandémie COVID-19, ktoré v predchádzajúcom období spomalili súdne procesy, sa v roku 2021 postupne uvoľňovali a celosvetovo sudcovia a sudkyne v 56 krajinách uložili najmenej 2 052 trestov smrti. To predstavuje takmer 40-percentný nárast oproti počtu trestov smrti uložených v roku 2020. Veľký nárast v počte uložených trestov smrti zaznamenali najmä v Bangladéši (nárast na najmenej 181, oproti najmenej 113 v roku 2020), Indii (144 oproti 77) a Pakistane (129 oproti 49).
„Namiesto toho, aby využili príležitosť nadviazať na výpadok v temnej praxi, ku ktorému došlo v roku 2020, niekoľko štátov prejavilo znepokojujúce nadšenie, s akým uprednostňujú využívanie trestu smrti pred účinným riešením problému zločinnosti. Bezcitne tým prejavujú neúctu k právu na život i v situácii, keď sa svet topí vo vážnych ľudskoprávnych krízach,“ konštatovala Agnès Callamard.
Aj napriek negatívnemu vývoju je situácia stabilná
Napriek týmto regresom celkový zaznamenaný počet popráv v roku 2021 predstavuje druhý najnižší počet, aký Amnesty International zaznamenala prinajmenšom od roku 20101 (najmenej popráv zaznamenala v roku 2020).
Tak ako v predchádzajúcich rokoch, zaznamenané súhrnné počty uložených, resp. vykonaných trestov smrti nezahŕňajú tisíce odsúdených a popravených ľudí, ktoré Amnesty International predpokladá v Číne, ani predpokladané vysoké počty popráv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (hovorovo Severná Kórea) a Vietname. Utajená štátna prax a obmedzený prístup k informáciám znemožňujú presne monitorovať popravy v týchto troch krajinách a v niekoľkých ďalších treba zaznamenaný súhrn považovať za minimálny počet.
„Čína, Severná Kórea a Vietnam naďalej kryli svoju prax uplatňovania trestu smrti. No hoci podliehala viacerým stupňom utajenia, ako vždy, aj tá malá časť, ktorú sa im nepodarilo skryť pred naším zrakom, je nesmierne alarmujúca,“ upresnila Agnès Callamard.
Irán si udržiava povinný trest smrti za držbu určitých druhov a určitého množstva drog, pričom zaznamenaný počet popráv za drogovú kriminalitu tu medziročne stúpol na 132, teda viac ako päťnásobne oproti 23 v roku 2020. Zaznamenaný počet popravených žien v Iráne takisto vzrástol, z 9 na 14. Iránske orgány pokračovali aj v absolútne neprípustnom útoku na práva detí, keď popravili tri osoby za trestné činy spáchané v čase, keď mali menej ako 18 rokov.
Počet vykonaných popráv stúpol v Saudskej Arábii (na 65, oproti 27 v roku 2020), Somálsku (na najmenej 21, oproti najmenej 11), Jemene (najmenej 14, oproti najmenej 5) a Južnom Sudáne (najmenej 9, oproti najmenej 2). Popravy vykonávali aj v Bielorusku (najmenej 1), Japonsku (3) a Spojených arabských emirátoch (najmenej 1), kde v roku 2020 nezaznamenali žiadnu popravu.
Výrazný medziročný nárast počtu uložených trestov smrti zaznamenali v Egypte (najmenej 356, oproti najmenej 264 v roku 2020), Iraku (najmenej 91, oproti najmenej 27), Jemene (najmenej 298, oproti najmenej 269), Konžskej demokratickej republike (najmenej 81, oproti najmenej 20), Mjanmarsku (najmenej 86, oproti najmenej 1) a Vietname (najmenej 119, oproti najmenej 54).
Trest smrti ako represívny nástroj
Vo viacerých krajinách štátne orgány v roku 2021 využívali trest smrti ako nástroj represie voči protestujúcim a príslušníkom a príslušníčkam menšín, čím preukázali úplnú ľahostajnosť k zábezpekám a obmedzeniam, ktoré pre využívanie trestu smrti stanovuje medzinárodné právo v oblasti ľudských práv.
Znepokojivý nárast počtu uložených trestov smrti zaznamenali v Mjanmarsku počas stanného práva, keď armáda poverila súdením civilistov a civilistiek vojenské súdy, ktoré viedli hromadné súdne konania bez práva na odvolanie. Takmer 90 ľudí tak bolo svojvoľne odsúdených na smrť, viacerí z nich v neprítomnosti, čo široká verejnosť vnímala ako cielený záťah proti protestujúcim a novinárom a novinárkam.
Egyptské štátne orgány sa naďalej uchyľovali k mučeniu a hromadným popravám, často po nespravodlivých súdnych procesoch pred tzv. súdmi pre štátnu bezpečnosť, fungujúcimi počas výnimočného stavu. V Iráne trest smrti využívali disproporčne proti príslušníkom a príslušníčkam etnických menšín na základe neurčitých obvinení, ako napríklad „nepriateľstvo voči Bohu“. Najmenej 19 % zaznamenaných popráv (61) predstavovali popravy balúčskej etnickej menšiny, ktorá tvorí len približne 5 % celkovej populácie Iránu.
Obeťou hlboko závadného saudskoarabského systému spravodlivosti sa stal aj Mustafa al-Darwish, mladý príslušník saudskoarabskej šiítskej menšiny obvinený z účasti na násilných protivládnych protestoch. Popravili ho 15. júna, po hrubo nespravodlivom procese a na základe „priznania“ získaného mučením.
Známky pozitívneho trendu smerom k celosvetovému zrušeniu trestu smrti
Napriek uvedeným príkladom alarmujúceho lokálneho vývoja, celosvetovo aj rok 2021 javil známky pozitívneho trendu upúšťania od hrdelného trestu. Počet krajín, o ktorých je známe, že vykonávali popravy, bol druhý rok po sebe najnižší, odkedy Amnesty International monitoruje využívanie trestu smrti.
V Sierre Leone parlament v júli jednohlasne schválil zákon, ktorým sa zrušila možnosť uložiť odsúdeným trest smrti bez ohľadu na to, za aký zločin ich odsúdili (zákon ešte nenadobudol účinnosť). V Kazachstane zákon, ktorým sa zrušila možnosť uložiť odsúdeným trest smrti bez ohľadu na to, za aký zločin boli odsúdení, prijali v decembri a účinnosť nadobudol v januári 2022. Vláda Papuy-Novej Guiney sa pustila do vnútroštátnej revízie trestu smrti, ktorá v januári 2022 vyústila do prijatia zákona o jeho zrušení a v súčasnosti sa čaká na jeho vstup do platnosti. Malajská vláda na konci roka oznámila, že návrh legislatívnej reformy o treste smrti predloží v treťom kvartáli roku 2022. Legislatívne procesy o zrušení trestu smrti sa v roku 2021 začali v Stredoafrickej republike a Ghane, v súčasnosti ešte stále prebiehajú.
V Spojených štátoch amerických sa Virgínia stala celkovo 23. štátom, resp. prvým štátom na juhu USA, v ktorom bol zrušený trest smrti. V štáte Ohio tretí rok za sebou odložili alebo zastavili všetky plánované popravy. Nová administratíva USA okrem toho v júli vyhlásila dočasné moratórium na federálne popravy. V roku 2021 v USA zaznamenali najnižší počet popráv od roku 1988.
Gambia, Kazachstan, Malajzia, Ruská federácia a Tadžikistan zotrvali v dodržiavaní oficiálnych moratórií na popravy.
„Pre menšiu časť krajín sveta, ktoré sa ešte nevzdali trestu smrti, je to upozornením: svet bez zabíjania ľudí z rozhodnutia štátu si dokážeme nielen predstaviť, ale máme ho na dosah a budeme zaň naďalej bojovať. Ďalej budeme upozorňovať na skutočnosť, že trest smrti je zo svojej podstaty svojvoľný, diskriminačný a krutý, až kým nik neostane v jeho tieni. Je skutočne najvyšší čas nadobro odsunúť toto krajne kruté, nehumánne a ponižujúce trestanie do historickej literatúry,“ uviedla Agnès Callamard.
[1] Celkový počet popráv hlásených za rok 2021 je druhým najnižším (hneď po počte popráv hlásených za rok 2020), aký Amnesty International zaznamenala prinajmenšom od roku 2010. Počet popráv zaznamenaných za rok 2021 predstavuje aj celkovo jeden z najnižších, aké Amnesty International zaznamenala v ktoromkoľvek roku od roku 1979, keď začala monitorovať využívanie trestu smrti. Avšak zmeny v prístupe k informáciám, usporiadaní krajín a metodológii, ku ktorým došlo počas uplynulých desaťročí, neumožňuje presne porovnávať tieto počty za dlhšie obdobie.
KONIEC