Spoločne sa nám môže podariť zrušiť trest smrti na celom svete.
Trest smrti je krutým, neľudským a nezvratným trestom. Aj napriek tomu sa ľudia v rôznych častiach sveta každý deň stávajú obeťami popráv. V niektorých krajinách pritom trest smrti udeľujú za konanie, ktoré by nemalo byť považované za trestný čin. Sú krajiny, v ktorých vás môžu popraviť za prečiny súvisiace s užívaním a distribúciou drog, za terorizmus či vraždu, ale existujú aj také, kde sa v cele smrti môže ocitnúť takisto človek, ktorý spáchal len drobnú krádež, mal mimomanželský pomer, kritizoval vládu alebo sa „previnil“ urážkou náboženstva.
V niektorých krajinách nemajú úrady problém odsúdiť a dať popraviť ani ľudí, ktorí mali v čase spáchania trestného činu menej ako 18 rokov alebo sú duševne či intelektuálne znevýhodnení. Zriedkavé nie sú ani popravy, o ktorých sa rozhodlo v nespravodlivom súdnom procese, alebo dokonca mimosúdne popravy. Odsúdení a odsúdené čakajú na vykonanie trestu smrti celé roky, niekedy dokonca dekády, nevediac, koľko času im ešte zostáva a či ešte dostanú možnosť naposledy sa stretnúť so svojimi najbližšími.
Amnesty International zásadne odmieta trest smrti vo všetkých prípadoch. Trest smrti nepovažujeme za vhodný trest bez ohľadu na to, kto a za akých okolností čelí obvineniam, aký trestný čin (údajne) spáchal, či je vinný, alebo nevinný, a takisto bez ohľadu na spôsob popravy.
Trest smrti hrubo porušuje základné ľudské práva vrátane práva na život, práva nezažívať mučenie alebo iné formy krutého a neľudského zaobchádzania a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Tieto práva sú chránené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorú prijala OSN v roku 1948 a ku ktorej dodržiavaniu sa zaviazala absolútna väčšina krajín sveta.
Medzinárodné spoločenstvo prijalo niekoľko nástrojov, ktoré zakazujú vykonávanie trestu smrti. Patria k nim:
- Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, zameraný na zrušenie trestu smrti;
- Protokol č. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, týkajúci sa zrušenia trestu smrti;
- Protokol č. 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach, o zrušení trestu smrti za každých okolností;
- Protokol Amerického dohovoru o ľudských právach, za zrušenie trestu smrti.
Medzinárodné právo považuje trest smrti za prípustný iba v prípade, že je udelený ako trest za spáchanie najzávažnejších trestných činov, a teda úkladnej vraždy. Z pohľadu Amnesty International však trest smrti nie je riešením za žiadnych okolností. Dôležitým argumentom proti vykonávaniu popráv je aj omylnosť justície. Mnohých ľudí v minulosti popravili aj napriek vážnym pochybnostiam o ich vine a vo viacerých prípadoch sa dokonca podarilo dokázať nevinu popravených ľudí post mortem.
Trest smrti je symptómom kultúry násilia, nie jej riešením.
Metódy popravy, ktoré sa v súčasnosti používajú:
- Sťatie hlavy;
- Usmrtenie elektrickým prúdom;
- Obesenie;
- Usmrtenie smrtiacou injekciou;
- Zastrelenie.
Popravy mladistvých
Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv zakazuje udeľovať trest smrti deťom a ľuďom, ktorí boli v čase (údajného) spáchania zločinu mladší ako 18 rokov. Niektoré štáty však toto pravidlo nerešpektujú. Popravy mladistvých tvoria malý podiel celkového počtu ročne zaznamenaných popráv. Bez ohľadu na ich počet je však toto konanie vážnym dôvodom na pochybnosti o tom, či predmetné krajiny dodržiavajú svoje medzinárodne ľudskoprávne záväzky.
Od roku 1990 zaznamenala Amnesty International minimálne 156 popráv mladých ľudí, ktorí mali v čase spáchania trestného činu menej než 18 rokov. K týmto popravám došlo v 10 krajinách, konkrétne v Číne, Iráne, Jemene, Južnom Sudáne, Konžskej demokratickej republike, Nigérii, Pakistane, Saudskej Arábii, Sudáne a USA. Niektoré z týchto krajín medzičasom vykonávanie popráv mladistvých zakázali. V tejto smutnej štatistike dlhodobo dominuje Irán, kde popravili takmer 2-krát toľko mladistvých páchateľov a páchateliek ako vo všetkých ostatných spomenutých krajinách dohromady.
(Tieto štatistiky vychádzajú z oficiálnych údajov, ktoré má organizácia k dispozícii, nakoľko Čína dlhodobo verejne neuvádza počet ročne vykonaných popráv).
V ktorých krajinách dochádza k najväčšiemu počtu popráv?
V roku 2021 udelila najviac trestov smrti Čína. Skutočný rozsah uplatňovania trestu smrti v Číne nie je známy, nakoľko tieto údaje podliehajú štátnemu tajomstvu. Súhrnný počet (najmenej) 579 popráv, ktoré boli vykonané v roku 2021, teda nezahŕňa popravy vykonané v Číne, ktorých počet sa odhaduje na tisíce. Do globálneho súhrnu nie sú zaradené ani štatistiky pre Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (hovorovo Severná Kórea) a Vietnam, kde sa štátne orgány pravdepodobne vo veľkom rozsahu uchyľujú k vykonávaniu popráv, avšak stupeň utajenia tejto praxe a obmedzený prístup k nezávislým informáciám v týchto krajinách znemožnili ich monitorovanie.
Vynechávajúc Čínu, 80 % všetkých zaznamenaných popráv bolo vykonaných len v troch krajinách sveta: v Iráne (314+, z toho najmenej 14 žien), Egypte (83+, z toho najmenej 8 žien) a Saudskej Arábii (65+, z toho najmenej 1 žena).
Popravy žien
Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti trestu smrti (10. októbra 2021) vydala Amnesty International špeciálnu správu venovanú ženám odsúdeným na trest smrti. Podľa správy nie je zriedkavé, že súdy pri odsúdení žien na trest smrti neprihliadajú na (často dlhodobé) fyzické a sexuálne násilie a týranie, ktoré predchádzalo trestným činom, za ktoré boli ženy odsúdené. Správa taktiež upozorňuje na fakt, že mnoho rozsudkov smrti voči ženám vzišlo z nespravodlivých súdnych procesov a že ženy v cele smrti čelia často ďalšiemu ponižovaniu, obťažovaniu a zlému zaobchádzaniu aj zo strany väzenského personálu.
Celú správu si môžete prečítať na tomto odkaze.
Počet vykonaných popráv mal v roku 2021 stúpajúcu tendenciu
Amnesty International zaznamenala v roku 2021 najmenej 579 popráv v 18 krajinách sveta. Toto číslo predstavuje nárast o 20 % oproti roku 2020. V roku 2021 zaznamenala Amnesty 2. najnižší počet vykonaných popráv prinajmenšom od roku 2010. Počet krajín, o ktorých je známe, že vykonávali popravy, bol druhý rok po sebe najnižší, aký organizácia zaznamenala.
Prečo je nevyhnutné zrušiť trest smrti?
Trest smrti je nezvratný a ľudia (aj sudkyne a sudcovia) sú omylní
Poprava je konečným a nezvratným trestom. Ani krajiny s najlepšie fungujúcou justíciou a najdôkladnejšie formulovanými zákonmi však nedokážu úplne odstrániť riziko popravy nevinného človeka. Od roku 1973 len v Spojených štátoch amerických odsúdili na trest smrti viac než 185 ľudí, u ktorých sa následne podarilo dokázať nevinu a zbavili ich obvinení. Mnohí iní odsúdení ľudia boli popravení aj napriek vážnym pochybnostiam o ich vine alebo mentálnej spôsobilosti niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Výnimočné nie sú ani prípady, keď sa podarí dokázať nevinu popravených ľudí post mortem, ako napríklad v prípade Ogonskej deviatky.
Vykonávanie popráv neznižuje počet spáchaných trestných činov
Krajiny, ktoré vykonávajú popravy, tvrdia, že trest smrti odrádza ľudí od páchania trestných činov. Toto tvrdenie však bolo opakovane vyvrátené. V prospech tvrdenia, že trest smrti je pri prevencii závažnej kriminality efektívnejší ako trest odňatia slobody na dlhé roky či doživotie, neexistujú dôkazy.
Trest smrti často vykonávajú práve krajiny, ktoré majú pokrivený systém trestného súdnictva
Amnesty International zaznamenala mnoho prípadov, v ktorých ľudí odsúdili a popravili na základe nesmierne nespravodlivých súdnych konaní, bez adekvátneho prístupu k právnemu zastúpeniu a neraz na báze priznaní získaných mučením. V niektorých krajinách dokonca súd v prípade uznania viny za vybrané trestné činy nemá inú možnosť ako páchateľa či páchateľku odsúdiť na trest smrti. Sudcovia a sudkyne pri udeľovaní trestu v týchto prípadoch nemôžu brať do úvahy okolnosti trestného činu alebo situáciu či spôsobilosť páchateľa alebo páchateľky.
Trest smrti je udeľovaný diskriminačne
Ľudia, ktorí pochádzajú zo znevýhodnených sociálno-ekonomických pomerov alebo patria k rasovej, etnickej či náboženskej menšine, čelia vo väčšine krajín neúmerne vyššiemu riziku, že ich odsúdia na trest smrti. Mnohí príslušníci a príslušníčky týchto skupín majú zároveň limitovaný prístup k právnemu zastúpeniu alebo zažívajú obrovské znevýhodnenie v rámci existujúcej praxe v systéme trestného súdnictva.
Trest smrti je politický nástroj
V niektorých krajinách, napríklad v Iráne či Sudáne, štátna moc používa trest smrti na umlčanie svojich politických oponentov a oponentiek. Viaceré krajiny prostredníctvom trestu smrti potláčajú občianske práva a ľudské práva vrátane práv žien alebo práv aktivistov a aktivistiek.
Ako Amnesty bojuje za zrušenie trestu smrti?
Amnesty International už vyše 45 rokov vedie kampaň za zrušenie trestu smrti na celom svete. Organizácia monitoruje vykonávanie trestu smrti v jednotlivých krajinách, a zároveň vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vyvodilo zodpovednosť voči vládam krajín, ktoré tento krutý, neľudský a ponižujúci trest aj naďalej udeľujú. Každoročne uverejňujeme aj výročnú správu o treste smrti, ktorá obsahuje počty vykonaných popráv a analýzu vývoja v tejto oblasti v jednotlivých krajinách.
Keď Amnesty International v roku 1977 spustila kampaň za zrušenie trestu smrti, vykonávanie popráv bolo zakázané iba v 16 krajinách. Po viac ako 4 dekádach advokačných aktivít, kampaní a projektov zakázalo udeľovanie a vykonávanie trestu smrti až 108 štátov. Viac než dve tretiny všetkých krajín zrušili trest smrti zákonom alebo ho nevykonávajú v praxi.
Amnesty International v rámci advokačných aktivít podporuje úspešnú implementáciu uznesení Moratória OSN na vykonávanie trestu smrti v jednotlivých krajinách, vyvíjame nátlak v prípadoch, v ktorých ľuďom hrozí poprava, a podporujeme ďalšie iniciatívy proti trestu smrti.
Viac informácií o našej práci v tejto oblasti a štatistiky za jednotlivé roky nájdete vo výročných správach nižšie.