Novinári a novinárky po celom svete čelia umlčiavaniu, väzneniu a zmiznutiam. K tomuto porušovaniu ľudských práv novinárov a novinárok dochádza len preto, že robia svoju prácu. Od Guatemaly po USA, od Ruska po Pakistan vlády čoraz častejšie využívajú autoritárske praktiky, zneužívajú vágne zákony a súdne systémy a používajú hrubú silu na potláčanie slobody tlače.
Tieto útoky na novinárov a novinárky nie sú ojedinelými incidentmi. Často tvoria jadro zámernej stratégie zameranej na rozvrátenie samotných základov ľudských práv. Obmedzovanie slobody tlače je varovným signálom, ktorý upozorňuje na celkový posun smerom k autoritárstvu.
Pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače poukazujeme na stav slobody tlače vo svete. Upozorňujeme na niektoré znepokojujúce trendy a vysvetľujeme niektoré nedávne udalosti, ktoré ohrozujú novinárov a novinárky.
Prečo je sloboda tlače dôležitá?
Sloboda tlače je nevyhnutná pre uplatňovanie ľudského práva na slobodu prejavu, najmä práva vyhľadávať, šíriť a prijímať informácie a myšlienky akéhokoľvek druhu. Slobodná tlač zohráva kľúčovú úlohu vo vyvodzovaní zodpovednosti voči vládam a iným mocným aktérom. Na to musí mať tlač možnosť slobodne a nezávisle informovať bez ohrozenia, zastrašovania alebo trestania.
Slobodná tlač informujúca o otázkach verejného záujmu, ktoré ovplyvňujú naše životy, je základným pilierom každej spoločnosti rešpektujúcej ľudské práva. V mnohých krajinách však novinári a novinárky čelia represiám a útokom.
Vlády musia podporovať a chrániť slobodné a nezávislé médiá a maximalizovať transparentnosť a prístup k informáciám, nie ich obmedzovať.
Ako je v súčasnosti obmedzovaná sloboda tlače v USA?
Prezident Trump prijal rôzne opatrenia, ktorými neprimerane obmedzil právo na slobodu prejavu a slobodu tlače, vrátane výberu médií, ktoré môžu informovať o dianí v Bielom dome, a démonizovania novinárov a novinárok. Predtým, ako sa stal prezidentom, žaloval médiá CBS News a Des Moines Register za uverejnenie informácií, s ktorými nesúhlasil. Zakázal agentúre Associated Press informovať o dianí v Bielom dome, pretože nesúhlasil s jej redakčným rozhodnutím používať výraz „Mexický záliv“ namiesto „Americký záliv“.
Vyzval médiá, aby prepustili konkrétnych reportérov a reportérky za reportáže, ktoré ho nezobrazujú v pozitívnom svetle. Okrem toho žartoval, že za nepriaznivé reportáže uväzní reportérov a reportérky. Takisto zrušil stanice Voice of America (VOA), Radio Free Asia, Radio Free Europe/Radio Liberty, Radio Marti, ktoré pokrýva Kubu, a stanice vysielajúce pre oblasť Blízkeho východu. Popritom podporuje aj zníženie financovania iných verejnoprávnych rozhlasových a televíznych staníc, ako sú NPR a PBS. Obmedzenie financovania USAID zároveň negatívne ovplyvnilo pomoc novinárom novinárkam v krízových situáciách.
Navyše, zatiaľ čo prezident Trump útočí na slobodu tlače a novinársku integritu, spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete, vrátane Meta a X Elona Muska, zrušili na svojich platformách programy na overovanie faktov, čím prispievajú k šíreniu dezinformácií. To je obzvlášť znepokojujúce, keďže veľká časť Američanov a Američaniek sleduje správy prostredníctvom sociálnych sietí.
Prečo patrí Afganistan medzi krajiny s najhoršou situáciou v oblasti slobody médií?
Taliban naďalej pokračuje v neúprosnom potláčaní slobody prejavu tým, že zakazuje činnosť médií, obmedzuje ich program a nezákonne zadržiava a mučí novinárov a novinárky za kritické spravodajstvo o svojich drakonických politikách a predpisoch. Napríklad v novembri 2024 UNAMA informovala o svojvoľnom zatýkaní, mučení a inom zlom zaobchádzaní, ako aj o vyhrážkach a zastrašovaní 336 novinárov a pracovníčok médií v období od augusta 2021 do septembra 2024. Afganistan pod vládou Talibanu patrí medzi krajiny s najhoršou situáciou v oblasti slobody médií.
Od svojho návratu k moci v roku 2021 Taliban zakázal a pozastavil činnosť mnohých médií, vrátane televíznych a rozhlasových staníc, ktoré kritizovali jeho politiku. Uvalil tiež obmedzenia na novinárky a analytikov, ktorí pracujú pre určité médiá pôsobiace mimo krajiny alebo s nimi spolupracujú.
V rámci pretrvávajúcich útokov na slobodu médií a slobodu prejavu Taliban údajne zaviedol obmedzenia na živé politické diskusné relácie, vrátane obmedzení týkajúcich sa toho, kto sa môže zúčastniť rozhovorov a čo môže povedať. Taliban naďalej vynucuje zákaz natáčania a vysielania „živých vecí“, pretože je to v rozpore s ich zákonom o mravnosti v niekoľkých provinciách.
Ako zaobchádzajú s novinármi a novinárkami izraelské zložky?
Podľa minuloročnej výročnej správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) bolo v roku 2024 pri výkone svojej práce alebo v dôsledku svojej profesie zabitých 54 novinárov a novinárok, z toho tretina izraelskou armádou. Palestína sa tak stala najnebezpečnejšou krajinou pre novinárov a novinárky. Za posledných päť rokov tu zahynulo viac novinárov a novinárok ako v akejkoľvek inej krajine. Podľa Výboru na ochranu novinárov (CPJ) bolo od 7. októbra 2023 do konca roku 2024 na Okupovaných palestínskych územiach, v Izraeli a Libanone zabitých najmenej 163 novinárov, novinárok a iných pracovníkov médií, čo predstavuje najsmrtiacejšie obdobie pre ľudí pracujúcich v novinárskych profesiách od roku 1992, keď CPJ začal zbierať údaje.
Izrael okrem toho potláča slobodu tlače. Izraelské orgány zakázali väčšine medzinárodných novinárov a novinárok vstup do okupovaného pásma Gazy. V máji 2024 izraelské sily vykonali raziu v redakcii Al-Džazíry v okupovanom východnom Jeruzaleme. Rozhodnutie sa opieralo o vtedy nový zákon známy ako „zákon o Al-Džazíre“. Tento zákon udelil ministrovi telekomunikácií právomoc prijať so súhlasom premiéra represívne opatrenia proti zahraničným médiám, ktoré počas vojny proti pásmu Gazy vysielajú obsah považovaný za „ohrozenie národnej bezpečnosti“. V septembri 2024 izraelská armáda vykonala v redakcii Al-Džazíry v Ramalláhu raziu a Izraelský súd následne nariadil zatvorenie redakcie na 45 dní. Zatvorenie redakcie Al-Džazíry v Ramalláhu izraelskými orgánmi predstavovalo ďalší nehanebný útok na právo na slobodu prejavu a zdrvujúci úder pre slobodu tlače.
Izraelská vláda sa bezohľadne snaží obmedziť spravodajstvo o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, aby sa chránila pred kritickým pohľadom médií a kontrolou verejnosti.
Izrael v pásme Gazy tiež obmedzuje prístup k internetu a telekomunikačným službám, čo uľahčuje represie a porušovanie medzinárodných ľudskoprávnych noriem a humanitárneho práva.
Aká je situácia v oblasti slobody tlače vo východnej Európe a strednej Ázii?
V niektorých častiach východnej Európy a strednej Ázie sloboda médií naďalej upadá v dôsledku rastúcej cenzúry a represií voči nezávislým hlasom. Vlády čoraz častejšie využívajú nezákonné sledovanie a zneužívajú právne predpisy na obmedzovanie slobody prejavu a kriminalizáciu kritiky vládnych politík.
V Bielorusku sloboda médií prakticky neexistuje. Nezávislé a opozičné médiá museli odísť do exilu a viac ako 40 novinárov a novinárok zostáva vo väzení.
V Rusku označujú nezávislé médiá za „nežiaduce“. To vedie ku kriminalizácii ich práce, faktickému zákazu ich činnosti a vytláčaniu do zahraničia. Jednotlivých novinárov a novinárky označujú za „zahraničných agentov“. To znamená, že im znižujú financovanie, očierňujú ich povesť a vystavujú ich zastrašovaniu a stíhaniu.
Gruzínske médiá sa ocitli v hľadáčiku pri útokoch vlády na pokojné protesty. Polícia útočí predovšetkým na novinárov a novinárky, aby im zabránila v informovaní o protestoch. V niektorých prípadoch pri tom používa nezákonnú silu. Medzi osobami, ktoré zadržali a označili za podozrivé z trestného činu, je aj prominentná novinárka Mzia Amaglobeli, ktorá sa pripojila k protestujúcim. V celom regióne obmedzujú prístup k spoľahlivým informáciám a verejný priestor čoraz viac ovládajú dezinformácie.
Aké je to, byť novinárom či novinárkou v Strednej Amerike?
Guatemalské orgány zneužívajú trestné právo na potláčanie slobody tlače a umlčanie tých, ktorí odhaľujú korupciu a porušovanie ľudských práv. Novinári a novinárky, ako aj obrancovia a obrankyne ľudských práv a poprední predstavitelia a predstaviteľky pôvodného obyvateľstva čelia fingovaným súdnym procesom, svojvoľnému zadržiavaniu, očierňujúcim kampaniam a vyhrážkam – vrátane sexistických a rasistických útokov – zo strany justičného systému, ktorý slúži ako nástroj politického útlaku.
Novinára Joseho Rubéna Zamoru viac ako 1000 dní nespravodlivo prenasledovali za reportáže o korupcii vo vláde. Po tom, ako strávil 800 dní vo väzení medzi júlom 2022 a októbrom 2024, ho v marci 2025 opäť uväznili.
Patrí k stovkám ľudí, ktorým hrozí trestné stíhanie len za to, že si uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu. Tieto útoky porušujú ľudské práva v Guatemale a ohrozujú samotné základy slobodnej a otvorenej spoločnosti. Naša kampaň „Stop strachu, stop umlčiavaniu“ je výzvou, aby sme sa postavili na stranu tých, ktorí odmietajú mlčať.
Prečo vystavuje Pakistan novinárov a novinárky násilným zmiznutiam?
Pakistanská situácia v oblasti ľudských práv je už dlho poznačená používaním násilného zmiznutia na umlčiavanie novinárov a potláčanie aktivistiek a obrancov ľudských práv, ktorí sa odvážia otvorene kritizovať vládu.
V roku 2024 v Pakistane pri cielených útokoch zabili najmenej sedem novinárov a novinárok. Obzvlášť nebezpečné sú provincie ako Balúčistán a Chajbar Paštúnchvá, kde žije veľké množstvo etnických menšín. Balúčistán označila Amnesty International za „cintorín novinárov“.
Od roku 2011 zaznamenali v Pakistane najmenej 10 078 prípadov násilného zmiznutia. Medzi obeťami týchto zmiznutí boli aj novinári a novinárky. Ľudskoprávne organizácie sa pritom domnievajú, že skutočný počet je oveľa vyšší. Pakistanský Trestný zákon zakazuje únosy a únosy s cieľom vydierania. Násilné zmiznutie ako samostatný trestný čin však žiaden zákon výslovne neupravuje. Súdy často nedokážu stíhať bezpečnostné zložky, čo vedie k absencii zodpovednosti zo strany štátu. Rodiny nezvestných osôb pravidelne čelia prenasledovaniu. Ľudia, ktorí zorganizovali verejné protesty a otvorene sa zasadzovali za spravodlivosť pre svojich blízkych, čelia ešte horšiemu zastrašovaniu. Zákony ako zákon o prevencii elektronických trestných činov a jeho novela z roku 2025 sa využívajú aj na zatýkanie novinárov a novinárok kritických voči štátu.
Ako orgány vo východnej a južnej Afrike zasahujú proti novinárom a novinárkam?
Orgány vo východnej a južnej Afrike naďalej výrazne obmedzovali slobodu médií a právo na slobodu prejavu, a to aj prostredníctvom prijatia nových represívnych zákonov.
Na Madagaskare núti novinárov a novinárky k autocenzúre zákon o počítačovej kriminalite a zákon o komunikácii. V dôsledku týchto zákonov sa novinári a novinárky obávajú represálií. V Zimbabwe prijali zákon o zmene a doplnení Trestného zákona (zákon o vlastenectve), ktorý ohrozuje slobodu médií. Kriminalizuje totiž všetko, čo orgány považujú za „úmyselné poškodenie suverenity a národných záujmov Zimbabwe.“
Tí, ktorí sa odvážia informovať o podozreniach z korupcie a porušovaní ľudských práv, čelia tiež rozsiahlemu zastrašovaniu, prenasledovaniu a zadržiavaniu. V Mozambiku, kde novinári a novinárky bežne čelia vyhrážkam smrťou, násiliu a dokonca aj vraždám, sme zdokumentovali množstvo prípadov, v ktorých orgány útočili na novinárov. V jednom prípade proti nim použili na tlačovej konferencii slzotvorný plyn.
Ako Amnesty International chráni novinárov a novinárky v tejto nepriaznivej globálnej situácii?
Aktívne sa angažujeme v prípadoch novinárov a novinárok, ktoré nespravodlivo uväznili. Okrem toho vyvíjame na vlády tlak, aby dodržiavali právo na slobodu prejavu.
Pravidelne zverejňujeme príbehy novinárok a novinárov z celého sveta, ktorí čelia vyhrážkam alebo zastrašovaniu. Podporujeme rodiny, ktorým násilne uniesli alebo uväznili blízkych. A vyzývame naše podporovateľstvo, aby sa aktívne angažovalo alebo podpísalo naše petície, v ktorých žiadame prepustenie novinárov a novinárok na celom svete.
Budeme naďalej vyzývať na zrušenie všetkých zákonov, ktoré kriminalizujú ľudí, ktorí verejne vyjadrujú svoj názor alebo pokojne protestujú.