TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
1. OKTÓBRA 2025
Čínske súdy systematicky zneužívajú nejasné zákony o národnej bezpečnosti a verejnom poriadku na umlčanie obrancov a obrankýň ľudských práv. Uvádza to Amnesty International v novej správe, ktorá odhaľuje ústrednú úlohu justície pri pokračujúcom útlaku základných slobôd zo strany štátnych orgánov. Krátka výskumná správa s názvom Ako môže byť takýto rozsudok ‚zákonný‘?, ktorú organizácia zverejnila pri príležitosti čínskeho Národného dňa, analyzuje viac než 100 oficiálnych súdnych dokumentov zo 68 prípadov, ktoré sa týkali 64 obrancov a obrankýň ľudských práv za uplynulé desaťročie.
Správa podrobne opisuje, ako čínske súdy vydávajú odsudzujúce rozsudky voči pokojným aktivistkám, novinárom, právničkám či bežným občanom bez riadneho posúdenia – často iba na základe ich vyjadrení, vzťahov alebo medzinárodných kontaktov.
„Čínski lídri radi zdôrazňujú spoluprácu na medzinárodnej úrovni a oddanosť právnemu štátu. Realita však ukazuje, že čínske súdy sú v politicky citlivých prípadoch skôr nástrojom represie než spravodlivosti,“ uviedla Sarah Brooks, riaditeľka Amnesty International pre Čínu.
„Obrancov a obrankyne ľudských práv v Číne považujú za nepriateľov štátu len preto, že verejne vyjadrujú svoj názor, pokojne sa organizujú alebo komunikujú so zahraničím. Kvôli svojej odvahe často končia vo väzení v dôsledku zmanipulovaných súdnych procesov alebo zažívajú mučenie ,“ dodala Brooks.
Nejasné ustanovenia umožňujú kriminalizovať slobodu prejavu a združovania
Vo viac než 90 percentách prípadov, ktoré Amnesty skúmala, sa súdy opierali o ustanovenia o národnej bezpečnosti alebo verejnom poriadku. Tie sú nejasné, príliš široké a nezodpovedajú medzinárodným štandardom. Najčastejšie sa používali obvinenia z „podvracania štátnej moci“, „podnecovania k rozvratu“ či „vyvolávania hádok a provokovania problémov“. Tieto obvinenia umožňujú kriminalizovať pokojnú slobodu prejavu a združovania.
Za „rozvrat“ sa často považovali aj online aktivity – príspevky na blogoch, komentáre na sociálnych sieťach či zdieľanie článkov o ľudských právach. Kontakty zo zahraničím boli rutinne označované za trestnú činnosť. Poskytovanie rozhovorov pre zahraničné médiá, publikovanie na zahraničných portáloch či účasť na tréningoch mimovládnych organizácií v zahraničí sa považovali za dôkaz „kolúzie so zahraničnými silami“.
Amnesty dokumentuje systematické porušovanie práva na spravodlivý proces. Obžalovaným upierali prístup k právnikovi alebo právničke podľa vlastného výberu, mnohýchdlhodobo držali vo vyšetrovacej väzbe či v rámci tzv. „rezidenčného dohľadu v určenom mieste“ (RSDL) – čo predstavuje formu núteného zmiznutia a často predstavuje mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie.
Zo 68 preskúmaných prípadov bol v 67 vynesený odsudzujúci rozsudok. Všetkým odsúdeným, s výnimkou troch, udelili tresty od 18 mesiacov do 19 rokov väzenia.
Kriminalizácia základných slobôd
Amnesty dospela k záveru, že čínske súdy systematicky označujú kritiku vlády za ohrozenie národnej bezpečnosti.
Jedného ľudskoprávneho právnika odsúdili za „rozvracanie štátu“ po tom, čo zastupoval klientov v politicky citlivých prípadoch a podporoval rodiny zadržaných.
Nositeľa Nobelovej ceny Liu Xiaobo odsúdili na 11 rokov väzenia za spoluautorstvo Charty 08, ktorá vyzývala na politické reformy. Obrankyne ľudských práv – sú taktiež terčom. Jednu aktivistku odsúdili za „podnecovanie k rozvratu“ po publikovaní textov o právach žien a o problémoch s pozemkami.
„Úrady môžu akékoľvek vaše konanie – akékoľvek správanie alebo činnosť – považovať za trestný čin,“ uviedol čínsky právnik zaoberajúci sa ľudskými právami, ktorý poskytol do správy rozhovor.
Amnesty zdokumentovala aj stíhanie a trestanie aktivistov a aktivistiek za pracovné práva, ktorí pomáhali pri kolektívnom vyjednávaní, či podávali sťažnosti vyšším úradom. Pokojné zhromaždenia štátne orgány rutinne stíhali ako „narušovanie verejného poriadku“.
Kontakty v zahraničí ako „zločin“
Vo viac ako polovici prípadov súdy prezentovali medzinárodné aktivity ako dôkaz kriminálneho správania. Týmito „dôkazmi“ mohlo byť prijatie symbolického financovania od mimovládnych organizácií, poskytovanie rozhovorov zahraničným médiám aj prenájom serverov v zahraničí.
V jednom prípade štátne orgány označili publikovanie článkov na blokovanom zahraničnom webe za narušovanie verejného poriadku. A to aj napriek tomu, že samotný web je v Číne nedostupný pre tzv. Veľký firewall. V inom prípade súd vyhodnotil držbu verejne dostupných politických dokumentov ako „nelegálne poskytovanie štátnych tajomstiev do zahraničia“.
„Čínska vláda kriminalizuje takmer všetky formy kontaktu s medzinárodným spoločenstvom. Tým sa snaží odrezať obrancov a obrankyne ľudských práv od vonkajšieho sveta. Nie je to otázka národnej bezpečnosti, ale čisto politická kontrola,“ povedala Sarah Brooks.
„Kriminalizácia obrancov a obrankýň ľudských práv v Číne má odstrašujúci účinok. Ten nemá dosah len na ľudí, ktorých sa priamo týka. Tým, že pokojný aktivizmus stotožňujú s ohrozením národnej bezpečnosti, sa úrady snažia umlčať nesúhlasné názory v celej spoločnosti,“ pripomenula Brooks.
Systematické odopieranie spravodlivého procesu
Amnesty zistila, že každý skúmaný prípad bol poznačený porušovaním práva na spravodlivý proces.
Všetkých 68 obžalovaných arbitrárne zadržiavali, mnohých bez kontaktu s okolím, celé mesiace. Aspoň 15 z nich umiestnili do tzv. RSDL (rezidenčný dohľad v určenom mieste), čo predstavuje formu núteného zmiznutia.
V 11 prípadoch, kde právnici a právničky poukázali na mučenie alebo zlé zaobchádzanie, súdy tieto tvrdenia odmietli bez vyšetrovania. Často dokonca presunuli dôkazné bremeno na samotných obžalovaných.
Procesy sa pravidelne odohrávali za zavretými dverami, bez prístupu rodín, médií či diplomacie. Súdy sa odvolávali na „štátne tajomstvá“, hoci obvinenia nesúviseli s utajovanými informáciami. V niektorých prípadoch dokonca tvrdili, že proces bol „verejný“, hoci nebol.
Zo 68 preskúmaných prípadov vyniesli súdy v 67 prípadoch odsudzujúci rozsudok. Väčšine obžalovaných udelili nepodmienečné tresty. K nim sa často pridávalo aj zbavenie politických práv – napríklad zákaz hovoriť na verejnosti, publikovať texty či organizovať aktivity aj po prepustení z väzenia.
„Nikto nie je v bezpečí“
Amnesty International opakovane vyzýva čínske úrady, aby zrušili alebo zásadne prepracovali nejasné ustanovenia Trestného zákona, ako aj Zákon o národnej bezpečnosti z roku 2015.
Zároveň žiada ukončiť všetky formy väzby v izolácii a zrušiť RSDL. Organizácia tiež vyzýva, aby mali obžalované osoby prístup k právnikovi alebo právničke podľa vlastného výberu a vylúčili z posudzovania dôkazy získané mučením.
„Čínska vláda musí okamžite a bezpodmienečne prepustiť všetkých ľudí, ktorých väzníí iba za pokojné uplatňovanie práv na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania,“ zdôraznila Sarah Brooks.
„Keď právnikov väznia za obhajobu klientov, keď ľudí trestajú za podanie sťažnosti a keď spisovateľov väznia za ich slová, odkaz je jasný: nikto nie je v bezpečí. Obrancovia a obrankyne ľudských práv v Číne aj napriek tomu pokračujú vo svojom zápase. A svet sa musí postaviť na ich stranu,“ uzavrela riaditeľka Amnesty International pre Čínu.
Kontext situácie
Správa vychádza z analýzy Amnesty International, ktorá sa týka 102 oficiálnych obžalôb a rozsudkov v 68 prípadoch. Tieto prípady sa týkajú 64 obrancov ľudských práv, na ktoré upozornili mechanizmy OSN pre ľudské práva v rokoch 2014 až 2024.