Čo je to životné minimum a prečo je to otázka ľudských práv?

Každý človek má hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Patria medzi ne právo na bývanie, stravu, vodu a hygienu, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Mnohí ľudia majú prístup k týmto právam prostredníctvom mzdy alebo príjmu, ktorý im umožňuje platiť za tieto tovary a služby. Nie každý pracujúci človek má však dostatočne vysokú mzdu na zabezpečenie týchto základných potrieb.

Takmer 241 miliónov pracujúcich na celom svete žije v extrémnej chudobe. To znamená, že nezarábajú dosť na zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre seba a svoje rodiny. Pracujúca chudoba je rozšírená v odvetviach s rozsiahlymi, zložitými a globálnymi dodávateľskými reťazcami. Patrí medzi ne napríklad odevný priemysel, kde pracujúci dostávajú nižšie mzdy, než aké potrebujú na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne.

Aktivisti a aktivistky bojujúce za ľudské a pracovné práva žiadajú, aby sa pracujúcim vyplácala mzda zodpovedajúca životnému minimu. Toto opatrenie by umožnilo ľuďom vymaniť sa z chudoby a pracujúcim by zabezpečilo dôstojnú prácu.

Čo je životné minimum?

Životné minimum je minimálny príjem potrebný na to, aby si pracujúci mohli zabezpečiť svoje základné potreby a uplatňovať svoje ľudské práva. Zohľadňuje životné náklady, ktoré zahŕňajú základné potreby, ako

  • strava,
  • bývanie,
  • energie,
  • voda,
  • hygiena,
  • zdravotná starostlivosť,
  • vzdelávanie,
  • oblečenie
  • a doprava.

Životné minimum by mal človek zarobiť za štandardný pracovný týždeň. Nemalo by byť podmienené neprimerane dlhým a vykorisťujúcim pracovným časom.

Životné náklady sa líšia v závislosti od miesta bydliska. Výšku mzdy potrebnej na dosiahnutie dôstojnej kvality života ekonómovia určujú pomocou zložitých metód a vzorcov, ako sú napríklad Ankerova metóda alebo výpočty aliancie Asia Floor Wage Alliance. Tieto metódy zohľadňujú aj vplyv inflácie na životné náklady.

Prečo je životné minimum otázkou ľudských práv?

Poskytnutie mzdy na úrovni životného minima môže pracujúcich vyviesť z kolobehu chudoby a umožniť im prístup k ich ekonomickým, sociálnym a kultúrnym právam.

Požiadavka, aby zamestnávatelia vyplácali svojim pracujúcim mzdu na úrovni životného minima, môže tiež zabrániť rastúcim globálnym rozdielom v odmeňovaní žien a mužov. Rozdiely v odmeňovaní vystavujú ženy vyššiemu riziku chudoby. Na celom svete zarábajú ženy o 20 % menej ako muži.

Koncept životného minima je v súlade so zárukami ľudských práv obsiahnutými vo viacerých kľúčových medzinárodných právnych rámcoch. Patrí medzi ne Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý ratifikovalo 172 štátov, a Ústava Medzinárodnej organizácie práce, ktorá má 187 členských štátov.

Vyplácanie mzdy na úrovni životného minima má aj ekonomický zmysel. Svetové ekonomické fórum odhaduje, že globálna mzda na úrovni životného minima pre všetkých pracujúcich by mohla každoročne priniesť o 4,6 bilióna dolárov HDP viac ako doteraz.

V ktorých krajinách musia zamestnávatelia vyplácať mzdu na úrovni životného minima?

Neexistujú krajiny, ktoré by od zamestnávateľov právne vyžadovali, aby svojim pracujúcim vyplácali skutočnú mzdu na úrovni životného minima, ktorá by zodpovedala životným nákladom a bola v súlade so zásadami Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

Výhody mzdy na úrovni životného minima sú jednoznačné a tento koncept je v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi a normami v oblasti ľudských práv. Štáty však stále nedokázali zaviesť túto požiadavku do svojich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zamestnanosti. Bez vnútroštátnych požiadaviek je takmer nemožné zabrániť zamestnávateľom vo vyplácaní miezd, ktoré pracujúcich dostávajú pod hranicu chudoby.

Je životné minimum to isté ako minimálna mzda?

Na celom svete sa zaviedli zákonom predpísané minimálne mzdy s cieľom riešiť problém nízkych miezd. Tieto mzdy však často nestačia.

Minimálne mzdy nemusia dostatočne zohľadňovať životné náklady v danej krajine a niekedy sa neupravujú celé desaťročia. Referenčné hodnoty, ktoré potom určujú najnižšiu sumu, ktorú môže zamestnávateľ legálne vyplácať pracujúcim, môžu vychádzať z údajov, ako sú medián alebo priemerný príjem.

Keď vláda určí najnižšiu sumu, ktorú musí pracujúci dostať, často sa táto suma stane najvyššou sumou, ktorú pracujúci v niektorých odvetviach zarobia bez neprimeraných nadčasov. V dôsledku toho pre mnohých ľudí slúži minimálna mzda skôr ako strop než ako spodná hranica.

Minimálna mzda je teda síce lepšia ako nič, ale v porovnaní so životným minimom je oveľa menej účinná a často uväzní ľudí v kolobehu chudoby.

Prečo sú minimálne mzdy také nízke?

Politické a sociálne naratívy týkajúce sa minimálnej mzdy sa v jednotlivých krajinách líšia. Takmer v každom kontexte však diskusii dominujú záujmy najbohatších a najmocnejších skupín spoločnosti. Už desaťročia zástancovia udržiavania nízkych miezd argumentujú tým, že rýchlejší hospodársky rast, často vďaka úspechu firiem, je v konečnom dôsledku prospešný pre práva a živobytie pracujúcich ľudí. Tento argument, ktorý je často súčasťou prístupu tzv. „trickle-down economics“, do značnej miery vyvrátil výskum, ktorý dokazuje, že „zvyšovanie podielu príjmov chudobných a strednej triedy v skutočnosti zvyšuje rast“, zatiaľ čo „zvyšovanie podielu príjmov 20 % najbohatších vedie k nižšiemu rastu“.

Mnohí pracujúci v krajinách s rozvíjajúcou sa ekonomikou musia prežiť z ešte nižších minimálnych miezd. Je to preto, že niektoré podniky, často veľké nadnárodné korporácie, ktoré profitujú z nadmernej výroby a nadmernej spotreby tovarov v krajinách s vysokými príjmami, využívajú lacnú pracovnú silu, dlhý pracovný čas a nedostatočné práva pracujúcich.

Príklad: Nízke mzdy v odevnom priemysle

Štruktúra odevného priemyslu a podstata jeho obchodného modelu vyžadujú značné množstvo pracovnej sily. To vedie k tomu, že firmy sa často snažia znížiť svoje náklady prostredníctvom lacnej pracovnej sily. Štáty chcú túto lacnú pracovnú silu poskytnúť, aby prilákali investície týchto firiem. Vznikajú tak preteky o najnižšie mzdy, keďže zamestnávatelia znižujú mzdy pracujúcim, aby mohli súťažiť o kupujúcich. Stanovením čo najnižších minimálnych miezd štáty tiež vytvárajú väčšie rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Nízke mzdy totiž najviac zasahujú ženy, najmä v odevnom priemysle.

Celosvetový prieskum, ktorý v roku 2017 uskutočnila Medzinárodná organizácia práce, potvrdil, že nákupné praktiky značiek a dodávateľov priamo ovplyvňujú mzdy pracujúcich v odevnom priemysle. Mzdy by sa namiesto toho mali určovať podľa toho, čo pracujúci, resp. pracujúca potrebuje na zabezpečenie svojich najnutnejších potrieb a práv.

Ide o učebnicový príklad toho, ako veľké značky často využívajú svoju moc a vplyv na regionálnych dodávateľov na to, aby im predpisovali náklady, namiesto toho, aby uznali skutočné náklady na prácu, ktorá stojí za ich výrobkami.

Ako môžem pomôcť zabezpečiť, že každý človek bude dostávať mzdu na úrovni životného minima?

Štáty majú zákonnú povinnosť rešpektovať, chrániť a napĺňať ľudské práva. To znamená, že musia zabezpečiť dôstojný život pre pracujúcich a ich rodiny.

Aktivisti, aktivistky a odborové zväzy na celom svete vyzývajú svoje vlády, aby si uvedomili túto povinnosť. Vyzývajú ich, aby konečne zaručili všetkým pracujúcim mzdu na úrovni životného minima. Títo aktivisti a aktivistky sú poprednými odborníkmi na prístup k spravodlivým mzdám a ďalším pracovným právam založený na ľudských právach. Štáty musia preto zabezpečiť, aby sa títo odborníci a odborníčky zúčastňovali na všetkých procesoch zameraných na zlepšenie miezd a pracovných podmienok.

Takéto aktivity stoja na obyčajných ľuďoch, ako ste vy, ktorí sa verejne ozývajú a vyjadrujú svoju podporu. Iba tak dokážeme spoločne vyvážiť mocenskú nerovnováhu a zabezpečiť práva pracujúcich pre každého.

Prečítajte si viac o našej práci