Démonizácia, očierňovanie a vyhrážanie – čomu čelia MVO na Slovensku v dôsledku autoritárskych praktík

Amnesty International Slovensko zaslala na jar 2025 organizáciám občianskej spoločnosti dotazník o výzvach, ktorým dnes na Slovensku čelia. Cieľom prieskumu bolo zdokumentovať konkrétne skúsenosti za uplynulých 16 mesiacov (január 2024 – apríl 2025), a to aj v kontexte viacerých autoritárskych praktík¹ zo strany štátu, vrátane prebiehajúcich diskusií a následného prijatia tzv. „lex atentát“ a „lex MVO“, umlčiavania mimovládnych organizácií formou obmedzovania alebo rušenia finančných zdrojov, zvýšeného byrokratického dozoru, a najmä démonizácie², očierňovania, vyhrážania a stigmatizácie občianskej spoločnosti zo strany štátnych orgánov. 

Tento prieskum je súčasťou nášho dlhodobého záväzku chrániť práva občianskej spoločnosti. Amnesty International Slovensko už od svojho počiatku sleduje a dokumentuje ohrozujúce vplyvy na ľudské práva, vrátane neustáleho tlaku na mimovládne organizácie, obrancov a obrankyne ľudských práv, a to najmä tých, ktorí a ktoré sa venujú právam menšín a znevýhodnených skupín na Slovensku. V kontexte zvýšeného tlaku za posledných 16 mesiacov sme sa rozhodli intenzívnejšie venovať celkovému obrazu postupujúcich autoritárskych praktík zo strany štátu. 

Na dotazník nám odpovedalo vyše 120 organizácií, ktoré sa venujú ľudským právam, ochrane životného prostredia, poskytovaniu sociálnych služieb alebo boju proti korupcii, a to pomerne zo všetkých krajov na Slovensku. Pýtali sme sa ich konkrétne na hrozby a obťažovanie v online a offline priestore, obmedzovanie finančných zdrojov, zvýšený dohľad alebo monitorovanie od štátnych inštitúcií či možnosti zapojenia do tvorby verejných politík. 

Obťažovanie a hrozby v online a offline priestore 

Slovenská republika má povinnosť chrániť obrancov a obrankyne ľudských práv, vrátane mimovládnych organizácií so zameraním na obranu ľudských práv, a vytvárať bezpečné prostredie pre ich prácu. Prípadné obťažovanie a hrozby voči nim má povinnosť účinne a efektívne vyšetriť, vytvoriť priaznivý právny a inštitucionálny rámec na ich nahlasovanie a vyšetrovanie a vytvoriť účinné politiky ochrany a verejnej podpory. Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj výzvy, ktorým čelia obrancovia a obrankyne ľudských práv žien a dievčat a LGBTI+ ľudí (Osobitný spravodajca OSN pre situáciu obrancov ľudských práv, A/HRC/40/60, 2019, bod 19 a A/HRC/25/55, 2013). 

Malo by byť úplnou samozrejmosťou, že práve samotní predstavitelia verejnej moci sa zdržia akéhokoľvek obťažovania, vyhrážania alebo hrozieb voči obrancom a obrankyniam ľudských práv, vrátane ľudskoprávnych mimovládnych organizácií. Podľa dotazníkového prieskumu sa však mimovládne organizácie stretávajú okrem nenávistných prejavov zo strany verejnosti aj s obťažovaním od politikov a političiek alebo influencerov, ktorí sú s nimi spriaznení. 

Až 35 % organizácií uviedlo, že mali ako celok alebo časť jej členstva a zamestnanectva v uplynulých mesiacoch skúsenosti s obťažovaním alebo hrozbami v online priestore (sociálne siete, webstránky a pod.). Páchateľmi obťažovania a hrozieb bola v tomto prípade najmä verejnosť. V niektorých prípadoch vedeli organizácie nájsť aj konkrétnu spojitosť medzi obťažovaním od verejnosti a kritickými vyjadreniami politikov a političiek na ich adresu alebo sa stretli s obťažovaním influencermi blízkymi vláde. Obťažovania a hrozieb v online priestore sa dopúšťali aj priamo politici a političky alebo konkrétne (dezinformačné) médiá. 

Organizácie alebo ich členstvo/zamestnanectvo sa pritom v online prostredí stretali najmä s kyberšikanou, nenávistnými komentármi na sociálnych sieťach, nenávistnými e-mailmi, pokusmi o hacking, doxxingom, očierňujúcimi kampaňami a videami, uverejňovaním zoznamov alebo vyhrážkami násilím. Niektoré organizácie sa pritom s takýmito útokmi stretávajú denne a v dlhšom časovom období, než len posledných 16 mesiacov. 

Na otázku o tom, s akými konkrétnymi hrozbami alebo obťažovaním v online priestore sa stretli za uplynulé obdobie, jedna z organizácií odpovedala nasledovne: „Vyhrážky a urážky pod postami na sociálnych sieťach Facebook, Instagram, prípadne zaslané do mailu organizácie. Zaznamenali sme tiež viaceré pokusy o prienik do nášho účtu na soc. sieti Facebook.“ 

Až 18 % organizácií alebo ich zamestnanectva má skúsenosti aj s obťažovaním v „offline priestore“, teda osobne, na ulici, v priestore kancelárií, alebo v hromadnej doprave, a to konkrétne formou vulgarizmov, vyhrážok, osobných útokov aj s ublížením na tele, natáčania videí, sledovania alebo poškodzovania majetku. 

Na otázku, kto bol páchateľom hrozieb a obťažovania v offline priestore, okrem súkromných osôb viaceré organizácie spomenuli aj politikov a političky a orgány štátu, prípadne osoby s nimi spriaznené: 

„Viacerí ‚influenceri‘ z dezinfo scény, ktorí si napríklad pred našou kanceláriou natáčali videá (v reakcii na kritiku našej činnosti zo strany vládnych politických strán.“ 

V následnosti na obťažovanie v online aj offline priestore bolo 31 % oslovených organizácií nútených prijať dodatočné opatrenia na svoju ochranu. 

Ohrozenie finančnej podpory alebo jej zastavenie 

Snaha o umlčiavanie a diskreditáciu občianskej spoločnosti na Slovensku, a to najmä organizácií, ktoré sa venujú ľudskoprávnej činnosti v jej širokom zábere, spočívala v tomto období aj v obmedzení dlhoročnej finančnej podpory zo strany štátu (a to aj na diskriminačnom základe). Na základe medzinárodných ľudskoprávnych štandardov pritom majú obrancovia a obrankyne ľudských práv právo žiadať, prijímať a využívať prostriedky na účely obrany ľudských práv, vrátane prijímania finančných prostriedkov zo zahraničia (Deklarácia o obrancoch ľudských práv, A/RES/53/144, čl. 13). 

Podľa nášho doterajšieho prieskumu organizácie občianskej spoločnosti majú za posledných 16 mesiacov skúsenosti najmä so znížením financovania z vládnych grantov alebo dotácií, respektíve so zvýšenými prevádzkovými nákladmi. Niektoré organizácie majú skúsenosť aj s pozastavením financovania cez finančné mechanizmy vlády USA. 

Okrem straty donorov jedna z organizácií spomenula aj komplikácie súvisiace s prijímaním zahraničnej podpory a pocit hanby, ktorej čelia v zahraničí pri komunikácii s partnermi: 

„Pre nás je to hlavne o hanbe, ktorej čelíme a budeme asi čeliť v zahraničí. Už teraz vedieme nekonečné hovory s partnermi mimo SR o tom, čo sa to tu deje.“ 

Vyše tretina organizácií uvažuje aj o obmedzení aktivít alebo znížení počtu zamestnanectva z finančných dôvodov. Až 90 % organizácií sa zároveň spolieha aj na prácu dobrovoľníctva. Niektoré organizácie pripomenuli, že aj zamestnanectvo na plný úväzok je mimoriadne vyťažené, pričom si organizácie nemôžu dovoliť zaplatiť ďalšiu pracovnú silu. 

Zvýšený dohľad alebo monitorovanie zo strany štátnych inštitúcií 

Za posledných 16 mesiacov takmer tretina mimovládnych organizácií vnímala zvýšený dohľad a monitorovanie zo strany štátnych inštitúcií. Vo väčšej miere ešte tieto organizácie nestihli reflektovať praktické účinky novely zákona o neziskových organizáciách (Zákon č. 109/2025 Z. z.), ale vyjadrili svoje obavy z jej potenciálnej hrozby pre ich fungovanie. Novela zákona o neziskových organizáciách totiž vymedzuje viaceré administratívne povinnosti pre mimovládne organizácie, ktoré predstavujú neprimeranú administratívnu záťaž a zavádzajú široké kontrolné právomoci registrových orgánov voči organizáciám. Zároveň vymedzuje mimovládne organizácie ako povinný subjekt na účely poskytovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. 

Takéto nadmerné kontroly alebo ich hrozba potom môžu mať odstrašujúci účinok (tzv. chilling effect) na ich aktivity alebo vyžadovať presmerovanie ich kapacít na prípadné administratívne kontroly miesto aktívnej participácie. Až 54 % organizácií pritom tvrdí, že takáto kontrola je silnejšia ako v predchádzajúcom päťročnom období. 

Dohľad v uplynulom období sa konkrétne týkal najmä požiadaviek na dodatočnú dokumentáciu alebo neplánované audity a inšpekcie. 

Až 85 % organizácií má zároveň obavy do budúcnosti v súvislosti s prijatím novely zákona o MVO. Týkajú sa hlavne nadbytočného reportovania alebo nových povinností na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám (č. 211/2000 Z. z.).  

„Zatiaľ sme kontroly nemali, ale myslíme si, že budú pribúdať. Je to stres, nevieme, čo konkrétne sa bude kontrolovať a za akým účelom. Takže si užívame asi posledné momenty, kedy môžeme robiť viac-menej slobodne.“ 

Viaceré organizácie však dodali, že majú pravidelné nezávislé audity a finančné zdroje dlhodobo transparentne uvádzajú na svojich webových stránkach alebo vo výročných správach, prípadne sú na takéto kontroly zvyknuté. Zvýšená administratívna záťaž však podľa niektorých môže odradiť pravidelných darcov do budúcnosti alebo vytvárať právnu neistotu: 

„Nový zákon prináša veľké riziká, právnu neistotu, je potenciálnym nástrojom na šikanu organizácií.“ 

Negatívny diskurz ohľadom nutnosti prijímania novely zákona o MVO má aj potenciálny vplyv v podobe zvyšovania nedôvery v mimovládne organizácie zo strany verejnosti: 

„[Máme] obavy z nárastu a zvýšenej byrokracie, z nárastu nedôvery v MVO zo strany štátu a možného zvyšovania nedôvery zo strany verejnosti z dôvodu ovplyvňovania verejnej mienky zo strany štátu.“ 

Obavy na nasledujúce obdobie 

Slovenská republika má aj v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi povinnosť vytvárať bezpečné a podporné prostredie pre prácu mimovládnych organizácií a obrancov a obrankýň ľudských práv. Štátne orgány majú takisto povinnosť zdržať sa zastrašovania a prenasledovania občianskej spoločnosti – naopak majú rešpektovať a podporovať ich aktivity a prijímať zákony a politiky, ktoré vytvoria čo najpriaznivejšie prostredie pre ich prácu. Dlhodobo však sledujeme práve opačné trendy. Otvorený alebo skrytý nenávistný a stigmatizujúci diskurz predstaviteľov štátu, využívanie dezinformácií, umlčiavanie kritických hlasov, prijímanie zákonov, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi, koncentrácia moci alebo netransparentné rozhodovanie sú príkladmi takýchto autoritárskych praktík. 

Viaceré ľudskoprávne organizácie pociťujú v tomto kontexte aj väčší strach alebo obavy o budúcnosť. Jedna z organizácií vyjadrila svoje najväčšie obavy na rok 2025 nasledovne: 

„Obrovská polarizácia, fragmentácia a rozhádanosť spoločnosti s neschopnosťou hľadať spoločne riešenia a vecne spolupracovať naprieč politickým presvedčeniam, vylučovanie a ignorácia tých, ktorí nemajú totožný (fanatický a neraz populistický a neodborný) názor a postoj, keď nejdeš s nami, si proti nám a náš nepriateľ (…).“ 

Na záver je dôležité dodať, že napriek existencii autoritárskych praktík, zvýšenej neistote a neprestávajúcim útokom zo strany štátu alebo verejnosti mnohé organizácie vyjadrili odhodlanie neprestať so svojou dôležitou prácou, podporovať ostatné mimovládne organizácie a ďalej deklaratívne brániť ľudské práva na Slovensku. 

„Bezohľadné stupňovanie démonizácie mimovládnych organizácií, rozličné snahy o sťaženie alebo znemožnenie ich práce či využívanie rozličných autoritárskych praktík zo strany súčasnej vládnej garnitúry ohrozujú ľudské práva a dôstojnosť nás všetkých. Takéto konanie politikov je zradou našich medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov a musí okamžite prestať. Existuje jediná cesta, po ktorej by sa politici mali bez meškania vydať – zabezpečiť, aby mohli mimovládne organizácie či aktivisti a aktivistky vykonávať svoju činnosť v priaznivom a bezpečnom prostredí bez prenasledovania, represií či akéhokoľvek zastrašovania.“ komentoval riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda. 

Amnesty International Slovensko monitoruje situáciu a detailnejšie mapuje prostredie pre mimovládne organizácie a prekážky pre ich prácu. V priebehu roka preto budeme pre potreby hlbšej analýzy s niektorými organizáciami ďalej komunikovať aj formou individuálnych rozhovorov a následne vydáme komplexnú výskumnú správu o výzvach, ktorým momentálne čelia mimovládne organizácie na Slovensku. 

Odporúčania vláde Slovenskej republiky 

Amnesty International v tejto súvislosti odporúča vláde Slovenskej republiky: 

• dodržiavať medzinárodné ľudskoprávne štandardy s ohľadom na slobodu zhromažďovania, slobodu združovania a slobodu prejavu; 

• prijať konkrétne opatrenia na vyšetrenie obvinení týkajúcich sa prenasledovania a zastrašovania obrancov a obrankýň ľudských práv a novinárov a novinárok a zdržať sa ich prenasledovania a zastrašovania; 

• zabezpečiť, aby obrancovia a obrankyne ľudských práv a aktéri a aktérky občianskej spoločnosti na Slovensku mohli vykonávať svoju činnosť v priaznivom a bezpečnom prostredí bez obáv z prenasledovania, represií alebo akéhokoľvek zastrašovania; 

• zabezpečiť, aby všetky zákony a politiky zabezpečovali medzinárodné ľudskoprávne štandardy, a zrušiť alebo zmeniť zákony a politiky štátu, ktoré tieto štandardy nezabezpečujú. Pri formovaní a implementácii zákonov a politík, najmä tých, ktoré majú priamy vplyv na činnosť obrancov a obrankýň ľudských práv, vrátane mimovládnych organizácií, zabezpečiť ich účinnú a efektívnu participáciu a zohľadniť ich pripomienky; 

• prijať udržateľnú a dlhodobú inštitucionálnu podporu vrátane finančných mechanizmov pre organizácie občianskej spoločnosti a obrancov a obrankyne ľudských práv na nediskriminačnom základe, vrátane pre členov a členky znevýhodnených skupín. 

---