TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
2. MÁJA 2025
Izrael musí okamžite ukončiť ničivú blokádu okupovaného pásma Gazy. Táto blokáda predstavuje akt genocídy, hrubú formu nezákonného kolektívneho trestu a vojnový zločin, ktorým je vyhladovanie civilného obyvateľstva ako prostriedok vojny. Uviedla to Amnesty International pri príležitosti uplynutia dvoch mesiacov od opätovného zavedenia zákazu dovozu humanitárnej pomoci a komerčného tovaru do pásma Gazy. Tento zákaz Izrael vyhlásil 2. marca 2025.
Blokovaním dodávok nevyhnutných na prežitie obyvateľstva Izrael pokračuje vo svojej politike úmyselného vytvárania takých životných podmienok pre palestínske obyvateľstvo v pásme Gazy, ktoré majú za cieľ jeho fyzické zničenie, čo predstavuje genocídu.
„Rozsah ľudského utrpenia v pásme Gazy za posledných 19 mesiacov dosiahol nepredstaviteľné rozmery. Ide o priamy následok pokračujúcej genocídy páchanej Izraelom. S výnimkou krátkeho prerušenia počas dočasného prímeria Izrael vytrvalo a nemilosrdne premieňa pásmo Gazy na peklo plné smrti a deštrukcie,“ uviedla riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky, Erika Guevara Rosas.
„Za posledné dva mesiace Izrael úplne zastavil dodávky humanitárnej pomoci a ďalších tovarov nevyhnutných na prežitie civilného obyvateľstva. Ide o jednoznačný a premyslený pokus kolektívne potrestať viac ako dva milióny civilistov a civilistiek a urobiť z pásma Gazy miesto, kde sa nedá žiť. Je to genocída v praxi.
Medzinárodné spoločenstvo sa nesmie naďalej nečinne prizerať, ako Izrael beztrestne pácha tieto beštiálne zločiny. Štáty, najmä spojenci Izraela, musia ihneď konať a prijať konkrétne opatrenia, ktorými vyvinú tlak na Izrael, aby okamžite zrušil úplnú blokádu a umožnil neobmedzený prístup humanitárnej pomoci a jej bezpečnú distribúciu v celom pásme Gazy. Na zabezpečenie tohto cieľa je nevyhnutné trvalé prímerie.“
Izrael blokuje vstup UNRWA aj humanitárnych organizácií
Tento týždeň Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu uskutočňuje verejné vypočutia. Ich cieľom je preskúmať povinnosti Izraela v súvislosti s prítomnosťou a činnosťou Organizácie Spojených národov (OSN) a iných medzinárodných organizácií na Okupovanom palestínskom území (OPT), vrátane poskytovania humanitárnej pomoci. Amnesty International opätovne zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné umožniť UNRWA, iným agentúram OSN a humanitárnym organizáciám, aby bez prekážok vykonávali svoju životne dôležitú prácu na celom území OPT.
Izrael tým, že odmieta dovoz pomoci do pásma Gazy, porušuje aj opakované nariadenia Medzinárodného súdneho dvora. Ich cieľom je zabezpečiť palestínskemu obyvateľstvu prístup k dostatočnej humanitárnej pomoci a základným službám.
Amnesty International uskutočnila rozhovory s 35 vnútorne presídlenými osobami, ktoré hľadajú útočisko v meste Gaza. Ďalšie rozhovory uskutočnila so šiestimi obyvateľmi Bejt Lahia. Tieto rozhovory vykresľujú pochmúrny obraz obyvateľstva, ktoré sa nachádza na pokraji prežitia.
Okrem blokovania prístupu akejkoľvek pomoci Izrael 9. marca rozhodol o odpojení hlavnej odsoľovacej stanice v Gaze. Tým ešte viac obmedzil prístup ľudí v pásme k čistej vode. Ide o jediné zariadenie v pásme Gazy, ktoré v novembri 2024 opäť pripojili k izraelskej elektrickej sieti po tom, ako od 11. októbra 2023 v pásme úplne odpojili elektrinu.
„Keď idem na ryby, viem, že mi hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa nevrátim domov k svojej rodine…“
Izrael 18. marca porušil prímerie a obnovil útoky, ktoré si odvtedy vyžiadali najmenej 2 325 obetí, z toho 820 detí. Tým zobral Palestínčanom a Palestínčankám v pásme Gazy akúkoľvek nádej.
„Mysleli sme si, že konečne budeme mať šancu v pokoji smútiť za našimi mŕtvymi, pochovať tých, ktorých sme nemohli pochovať, a začať nový život,“ uviedol jeden z obyvateľov pre Amnesty International.
„Boli to veľmi kruté podmienky, ale aspoň sme mohli začať plánovať niečo iné ako smrť.“
Rozsiahle príkazy na „evakuáciu“ a zóny, do ktorých izraelská armáda obyvateľstvu zakazuje vstúpiť, teraz pokrývajú takmer 70 % pásma Gazy. To núti ľudí opustiť to, čo im zostalo z obmedzených zdrojov obživy a prístupu k zdrojom živobytia pre poľnohospodárov a rybárov.
Dôsledkom je nezvratné utrpenie palestínskeho obyvateľstva. Základné potraviny, vrátane rýb a mäsa, zdraželi do neúnosnej miery, čo vystavuje nespočetné množstvo rodín hladu.
Jeden rybár opísal, že keď chytaním rýb sa musí vystavovať životu nebezpečnej situácii. Riskuje totiž, že ho zastrelí izraelská armáda: „Keď idem na ryby, viem, že mi hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa nevrátim domov k svojej rodine… ale nemáme inú možnosť. Prežitie mojej rodiny závisí od peňazí, ktoré zarobíme predajom rýb na trhu – a to vás môže stáť život.“
Závažný nedostatok potravín využívajú a prehlbujú osoby, ktoré hromadia alebo rabujú zásoby a predávajú ich za vydieračské ceny. V dôsledku závažnej krízy likvidity môžu poplatky za výber peňazí dosiahnuť až 30 %. Stravovanie väčšiny Palestínčanov v pásme Gazy teraz závisí od komunitných kuchýň. Vysídlení ľudia čakajú celé hodiny na minimálne množstvo stravy, často len jedno jedlo denne.
„Nepýtame sa, či je jedlo výživné alebo nie, či je čerstvé alebo dobré – to je luxus. My len chceme nasýtiť naše deti. Nechcem, aby moje dieťa zomrelo od hladu,“ povedal jeden z rodičov, ktorý musel opustiť svoj domov.
„Zobudil som sa smädný, nevládal som ani prehovoriť.“
Počas celého konfliktu, vrátane obdobia prímeria, miestne orgány v pásme Gazy nedokázali podniknúť zmysluplné kroky na zastavenie takéhoto vykorisťovania a obohacovania sa. Ich zjavná neúcta voči civilnému obyvateľstvu podnietila stovky protestujúcich v pásme, najmä v Bejt Lahia, aby v uplynulých týždňoch vyšli do ulíc a požadovali pád Hamasu.
Kríza zasiahla s obzvlášť ničivou silou najmä dojčatá, dojčiace matky a tehotné ženy. Podľa OCHA 92 % dojčiat vo veku 6 až 23 mesiacov a tehotných a dojčiacich matiek nemá dostatočný príjem živín.
Nedostatok vody je v pásme Gazy chronickým problémom v dôsledku 17-ročnej blokády Izraelom. Teraz sa však situácia dostala do kritického stavu. Niektorí ľudia sa uchyľujú k pitiu morskej vody. Poškodená infraštruktúra a nedostatok paliva výrazne obmedzili prístup k čistej vode. Obyvatelia a obyvateľky mesta Bejt Lahia uvádzajú, že už päť dní nemajú vodu na osobné použitie.
„Zobudil som sa smädný, nevládal som ani prehovoriť,“ povedal jeden z obyvateľov. „Keď chceme získať aspoň pár fliaš pitnej vody, musím poslať syna, aby stál hodiny v rade, a musí pešo prejsť veľkú vzdialenosť. Vzhľadom na neustále bombardovanie a nebezpečenstvo, ktoré číha na každom kroku, nikdy neviete, čo sa stane. Môžete poslať dieťa po vodu a vráti sa vám v pohrebnom vaku. Takto to tu vyzerá každý deň.“
Nedostatok plynu na varenie a nedostupnosť dreva nútia ľudí spaľovať nebezpečné materiály, ako je odpad a nylon, na varenie a kúrenie. To vedie k rozšíreným ochoreniam dýchacích ciest, najmä u žien, ktoré často varia.
Kolabujúce zdravotníctvo
Zdravotníctvo v pásme Gazy v dôsledku izraelských vojenských útokov a odmietania prístupu humanitárnej pomoci takmer úplne kolabuje. Lekári v detskej nemocnici Al-Rantísí v meste Gaza, ktorú sa podarilo opäť otvoriť len počas prímeria, hlásia kritický nedostatok základných zdravotníckych potrieb a vybavenia.
„Ako jediná nemocnica v pásme Gazy zabezpečujeme dialýzu pre deti… V dôsledku blokády čelíme nedostatku materiálu, vrátane AV fistúl, ktoré lekári potrebujú na prípravu pacientov na dialýzu,“ uviedol jeden z lekárov.
„Pozorujeme tiež účinky hladu na deti, ktoré sem prichádzajú na liečbu: chradnú… odporúčate rodičom, aby venovali dieťaťu osobitnú pozornosť, špeciálnu stravu, ale viete, že to, čo odporúčate, je nemožné.“
Iný lekár poukázal na rastúci počet vážne podvyživených detí vrátane dojčiat, ktorým chýba dojčenská výživa, a na kritický nedostatok životne dôležitých liekov, ako je inzulín.
Amnesty International odsudzuje akékoľvek pokusy o zneužitie pomoci na vojenské ciele, jej využitie na nútené vysídľovanie alebo vytvorenie diskriminačných zón distribúcie pomoci. Toto všetko by bolo v rozpore s medzinárodným právom.
Medzinárodné spoločenstvo zlyhalo
„Je odsúdeniahodné, že ostatné štáty zanedbali svoje zákonné povinnosti zabrániť Izraelu v páchaní genocídy v pásme Gazy a ukončiť ju. Takisto zanedbali svoju povinnosť zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva na okupovaných palestínskych územiach. Desiatky rokov nečinnosti týchto štátov prispeli k všeobecnej beztrestnosti Izraela za jeho neustále porušovanie medzinárodného práva. To má teraz za následok bezprecedentné straty na životoch, ničenie a utrpenie palestínskeho obyvateľstva,“ uviedla Erika Guevara Rosas.
„Štáty musia prijať opatrenia, aby porušovanie práv palestínskeho obyvateľstva zo strany Izraela bolo politicky, diplomaticky a ekonomicky neudržateľné. Blokáda pásma Gazy sa musí okamžite skončiť. Musia uvaliť komplexné zbrojné embargo na Izrael a plne podporovať Medzinárodný trestný súd a spolupracovať s ním.“
Kontext situácie
Od júna 2007 izraelské orgány uvalili na pásmo Gazy nezákonnú pozemnú, námornú a vzdušnú blokádu. Účinne tak kontrolujú celé pásmo a obyvateľstvo zbavujú najzákladnejších práv. Táto blokáda izolovala Palestínčanov a Palestínčanky v pásme Gazy od zvyšku Okupovaného palestínskeho územia a prispela k udržiavaniu izraelského režimu apartheidu. Bezprostredne po útokoch pod vedením Hamasu 7. októbra 2023 Izrael uvalil na pásmo Gazy takmer dvojtýždňovú úplnú blokádu. Aj potom, ako ju musel pod tlakom ukončiť, však zotrval v uplatňovaní prísnych obmedzení dodávok humanitárnej pomoci do pásma Gazy a v rámci neho.