TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
12. NOVEMBRA 2025
- Medzinárodný výskum ako prvý svojho druhu odhaľuje rozsah a mieru škôd spôsobených fosílnym priemyslom.
- 520 miliónov detí žije do 5 km od fosílnej infraštruktúry – často v tzv. „obetovaných zónach“.
- Fosílny priemysel spôsobuje znečistenie a drancuje miestne kultúry. Zároveň používa nátlak a zastrašovanie, aby umlčal obrancov a obrankyne práv na pôdu a zdravé životné prostredie.
Fosílna infraštruktúra ohrozuje zdravie a živobytie najmenej dvoch miliárd ľudí na svete – teda približne štvrtiny globálnej populácie. Uvádza to nová správa Amnesty International a Better Planet Laboratory o škodlivých vplyvoch fosílneho priemyslu na klímu, ľudí a ekosystémy.
Správa s názvom Ťažba, ktorá vedie k vyhynutiu: Prečo životný cyklus fosílnych palív ohrozuje život, prírodu a ľudské práva ukazuje, že celý celý proces získavania, výroby a používania fosílnych palív ničí nenahraditeľné ekosystémy a podkopáva ľudské práva. Najväčšmi zasahuje ľudí žijúcich v blízkosti zariadení fosílneho priemyslu.
Éra fosílnych palív sa musí skončiť – teraz!
Generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard
Život v blízkosti uhoľných baní, ropných vrtov či plynovodov dokázateľne zvyšuje riziko rakoviny, srdcových a cievnych chorôb, vrodených vývojových chýb a ďalších chorôb. Amnesty International v spolupráci s Better Planet Laboratory (Laboratórium pre lepšiu planétu, BPL) na Coloradskej univerzite v Boulderi uskutočnila prvé globálne mapovanie s cieľom odhadnúť rozsah škôd spôsobených existujúcimi aj plánovanými fosílnymi projektmi.
„Fosílny priemysel, ktorý sa neustále rozširuje, ohrozuje miliardy životov a nezvratne mení klímu. Až doteraz neexistoval žiadny celosvetový odhad počtu ľudí, ktorí žijú v blízkosti takýchto zariadení. Naša práca s BPL odhaľuje obrovský rozsah rizík, ktoré fosílne palivá predstavujú počas celého svojho životného cyklu. Projekty ťažby uhlia, ropy a plynu poháňajú klimatický chaos a poškodzujú ľudí aj prírodu.
Táto správa prináša ďalší dôkaz o naliehavej potrebe ‚defosilizovať‘ globálnu ekonomiku. Štáty a korporácie musia zmierniť najhoršie dôsledky klimatickej krízy na ľudské práva. Éra fosílnych palív sa musí skončiť – teraz,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.
Obrovské množstvo ohrozených ľudí
Najmenej dve miliardy ľudí žijú do piatich kilometrov od niektorého z viac ako 18-tisíc prevádzkovaných zariadení fosílneho priemyslu vo viac než 170 krajinách. Z toho viac ako 520 miliónov sú deti. Aspoň 463 miliónov ľudí žije do jedného kilometra od týchto miest, kde čelia ešte vyšším zdravotným a environmentálnym rizikám.
Pôvodné obyvateľstvo je vystavené tomuto riziku v neúmerne väčšej miere. Viac než 16 percent všetkých fosílnych projektov sa nachádza na územiach pôvodného obyvateľstva. Najmenej 32 percent zariadení fosílneho priemyslu zároveň zasahuje do tzv. kritických ekosystémov. Ide o prírodné prostredia s vysokou druhovou rozmanitosťou, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zachytávaní uhlíka, respektíve v ktorých by pokračujúca degradácia životného prostredia či prírodné katastrofy mohli spustiť reťazový kolaps ekosystémov.
Fosílny priemysel sa ďalej rozširuje – celosvetovo je viac ako 3 500 lokalít vo fáze návrhu, výstavby alebo prípravy. Tieto projekty by mohli ohroziť ďalších 135 miliónov ľudí. Počet ropných a plynových projektov stúpa na všetkých kontinentoch, zatiaľ čo nové uhoľné elektrárne a bane pribúdajú najmä v Číne a Indii.
„Štáty sľúbili postupné vyradenie fosílnych palív, no teraz máme jasné dôkazy o tom, že ďalej budujú nové fosílne projekty. Často k tomu dochádza práve v najdôležitejších ekosystémoch sveta. To je v priamom rozpore s deklarovanými klimatickými cieľmi,“ povedala hlavná dátová analytička BPL, Ginni Braich, ktorá viedla výskum stojaci za globálnymi zisteniami tejto správy.
Ľudská cena fosílnej ťažby
„Zažívame medzigeneračnú únavu z neustáleho boja… Fyzicky to neprežijeme. Nikdy sme nepatrili k tým, čo konflikt vyvolali, ale znášame najväčšiu časť násilia,“ povedala Tsakë ze’ Sleydo’ (Molly Wickham), obrankyňa pôdy Wet’suwet’en v Kanade, ktorú ohrozuje výstavba nových kompresorov pre plynovod Coastal GasLink.
Ťažba, spracovanie a preprava fosílnych palív podkopávajú ľudské práva komunít žijúcich v ich blízkosti. Spôsobujú závažnú degradáciu životného prostredia, ohrozujú zdravie a vedú k strate kultúry a živobytia.
Niektoré z opýtaných skupín opísali ťažbu ako formu ekonomického alebo kultúrneho drancovania, ktorú korporácie presadzujú prostredníctvom zastrašovania a nátlaku.
„Nejde nám o peniaze, chceme len to, čo nám patrí. Chceme iba loviť ryby v zátoke Guanabara – to je naše právo. A oni nám ho berú,“ povedal mestský rybár z Ria de Janeiro, Bruno Alves de Vega.
Všetci obrancovia a obrankyne pôdy pôvodného obyvateľstva a práva na zdravé životné prostredie, s ktorými Amnesty International hovorila, čelia vážnym bezpečnostným rizikám. Tie často vyplývajú zo sporov so spoločnosťami, ktorých činnosť ohrozuje tradičné spôsoby života a celistvosť ekosystémov.
Súdne príkazy ako koloniálna právna zbraň
Okrem fyzických a online hrozieb sa štáty a korporácie často uchyľujú k tzv. právnej vojne – zneužívaniu právnych krokov vrátane trestných konaní – s cieľom umlčať, spochybniť a zastrašiť obrancov práv.
„Keď sa postavíme na obranu yin’tah [nášho územia], kriminalizujú nás. Civilné súdne príkazy sú koloniálnou právnou zbraňou, ktorá sa zmenila na nástroj militarizácie našej komunity a kriminalizácie našich komunít. Zároveň umožňujú spoločnostiam vykonávať deštruktívnu ťažbu bez súhlasu pôvodného obyvateľstva,“ uviedli ďalší obrancovia a obrankyne pôdy národa Wet’suwet’en.
Členovia a členky komunít, ktoré žijú v tesnej blízkosti fosílnej infraštruktúry, kritizovali korporácie za transparentnosť a neochotu priamo a zmysluplne s nimi konzultovať svoje plány. Mnoho z nich uviedlo, že nepoznajú rozsah prebiehajúcich aktivít ani plány na rozširovanie prevádzok. Projekty zasahujúce do ich územia korporácie často realizujú bez ich súhlasu.
Ľudia, s ktorými Amnesty International viedla rozhovory v delte Saloum v Senegale, vyjadrili znepokojenie nad slabým zverejňovaním prístupných informácií o možných environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvoch projektu Sangomar zo strany úradov a spoločnosti Woodside. Woodside je významná austrálska spoločnosť pôsobiaca v oblasti fosílnych palív.
„Tieto príklady sú len zlomkom globálneho problému. Zasiahnuté komunity poukazujú na nerovnováhu moci a nedostatok účinných nápravných mechanizmov. Éra fosílnych palív sa končí. Štáty musia prestať kriminalizovať obrancov a obrankyne životného prostredia, ktorí a ktoré bránia ľudské práva svojich komunít“ povedala výskumníčka a právna poradkyňa Amnesty International pre klimatickú spravodlivosť Candy Ofime.
Štáty musia prešetriť fyzické aj online hrozby, ktorým čelia ochrancovia práv, a zaviesť účinné programy ochrany. Tie musia zabezpečiť, aby kritické hlasy volajúce po spravodlivej a rýchlej energetickej transformácii mohli bezpečne a zmysluplne ovplyvňovať klimatické opatrenia.
Ničenie nenahraditeľných ekosystémov
Väčšina zdokumentovaných projektov vytvorila zóny s extrémnym znečistením, ktoré premieňajú kritické ekosystémy na tzv. obetované zóny. Ide o silne znečistené územie, na ktorom nízkopríjmové a marginalizované skupiny nesú neprimeranú záťaž v dôsledku vystavenia znečisteniu a toxickým látkam.
Predťažobný výskum, spracovanie fosílnych palív, preprava, budovanie aj odstavovanie prevádzok poškodili alebo ohrozili zdravie ľudí aj prírodu. Viedli k vážnemu znečisteniu, emisiám skleníkových plynov a poškodeniu oblastí s vysokou biodiverzitou či slúžiacich ako zachytávače uhlíkových emisií.
Napriek záväzkom v rámci medzinárodných klimatických dohôd a opakovaným výzvam OSN na urýchlené ukončenie éry fosílnych palív sú kroky vlád úplne nedostatočné.
Fosílne palivá stále tvoria 80 percent svetových primárnych zdrojov energie. Zástupcovia tohto priemyslu zintenzívňujú snahy ovplyvňovať klimatické predpisy a brániť prechodu na obnoviteľné zdroje energie.
Spoločne musíme požadovať od svetových lídrov, aby si splnili svoje povinnosti a záväzky. Ľudstvo musí zvíťaziť!
Agnès Callamard
„Štáty musia okamžite začať s úplným, rýchlym, spravodlivým a dostatočne financovaným ukončovaním éry fosílnych palív a prechodom na obnoviteľné zdroje. Získavanie energie z obnoviteľných zdrojov musí pritom prebiehať v súlade s ľudskými právami. Amnesty International naliehavo žiada prijatie a uplatnenie Zmluvy o nešírení fosílnych palív,“ upozornila Agnès Callamard.
„Klimatická kríza je prejavomhlbokých nespravodlivostí, ktoré ďalej prehlbuje. Táto správa nadväzuje na víziu Brazílie ako hostiteľskej krajiny COP30, ktorá chce vytvoriť priestor na zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti vrátane komunít pôvodného obyvateľstva a komunít, ktoré žijú tradičným spôsobom života. Naša správa odhaľuje rozsah škôd, ktoré fosílny priemysel spôsobuje ľuďom a prírode po celom svete.
Fosílny priemysela jeho štátni podporovatelia už desaťročia tvrdia, že ľudský rozvoj si vyžaduje fosílne palivá. Vieme však, že pod zámienkou hospodárskeho rastu chamtivo sledujú svoj zisk. Bez akýchkoľvek hraníc pri tom systematicky porušujú ľudské práva a takmer s úplnou beztrestnosťou a ničia atmosféru, biosféru aj oceány.
Musíme vzdorovať týmto pretrvávajúcim vzorcom a globálnej politickej ekonomike útlaku, ktorá sa spája s fosílnymi palivami. Spoločne musíme požadovať od svetových lídrov, aby si splnili svoje povinnosti a záväzky. Ľudstvo musí zvíťaziť,“ uzavrela Callamard.
Metodológia
Better Planet Laboratory (BPL) zmapovalo rozsah vystavenia ľudí fosílnej infraštruktúre. Údaje o známych lokalitách uhoľných, ropných a plynových zariadení spojilo s údajmi o hustote obyvateľstva, súbormi údajov z databáz ukazovateľov kritických ekosystémov, globálnymi údajmi o denných emisiách a údajmi o územiach pôvodného obyvateľstva.
Zistenia BPL pravdepodobne podhodnocujú skutočný globálny rozsah problému, keďže dokumentácia fosílnych projektov v jednotlivých krajinách sa líši a mnohé krajiny disponujú obmedzenými sčítacími údajmi.
Správa vychádza aj z podrobného kvalitatívneho výskumu, ktorý vznikol v partnerstve s klinikou ľudských práv na Právnickej fakulte Kolumbijskej univerzity (Columbia Law School’s Smith Family Human Rights Clinic).
Výskum zahŕňal rozhovory s viac ako 90 osobami. Medzi respondentmi a respondentkami boli ľudia z priamo zasiahnutých komunít, ako sú drobní rybári v Brazílii (záliv Guanabara), obrancovia a obrankyne pôdy pôvodného obyvateľstva v Kanade (územie Wet’suwet’en) a osoby z pobrežných komunít v Senegale (delta Saloum). Ďalšou respondentskou skupinou boli akademičky, novinári, zástupkyne občianskych organizácií a štátni úradníci.
Správa zároveň využíva otvorené dátové zdroje a diaľkový prieskum Zeme, ktoré pomohli overiť a vizualizovať zistenia. Tieto poznatky dopĺňajú výsledky a závery z predchádzajúcich výskumov Amnesty International a z prebiehajúcich kampaní proti ropným a plynovým gigantom v Ekvádore, Kolumbii a Nigérii.