TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL A MOŽNOSŤ VOĽBY
6. NOVEMBRA 2025
Európske vlády musia konať, aby zabezpečili rovný a univerzálny prístup k interrupčnej starostlivosti.
Amnesty International vo svojej novej správe upozorňuje, že napriek reformám zákonov v mnohých krajinách Európy pretrvávajú závažné obmedzenia. Narastajú aj snahy ďalej sťažovať prístup k interrupciám.
Výskumná správa Keď práva nie sú skutočné pre všetkých: Boj za prístup k interrupcii v Európe odhaľuje, že aj napriek ťažko vydobytému pokroku existujú škodlivé a nebezpečné prekážky v prístupe k interrupčnej starostlivosti.
Sťažovanie prístupu k interrupciám sledujeme v prostredí, kde silne financované antirodové hnutia zintenzívňujú svoje snahy negatívne ovplyvňovať predpisy a legislatívu. Často pri tom využívajú šírenie strachu a dezinformácií s cieľom ešte viac obmedziť prístup k interrupciám.
„Obmedzovanie prístupu k interrupciám je stále drsnou realitou naprieč Európou. Dochádza k nemu aj napriek významnému pokroku, v dôsledku znepokojivej kombinácie viditeľných aj skrytých bariér,“ povedala koordinátorka kampaní Amnesty International pre práva žien v Európe, Monica Costa Riba.
„Ťažko vydobyté víťazstvá v oblasti reprodukčných práv vážne ohrozuje vlna regresívnych politík, ktoré presadzujú antirodové hnutia a populistickí politickí aktéri používajúci autoritárske praktiky,“ uviedla Costa Riba.
Prekážky v prístupe k interrupciám
Hoci v mnohých európskych krajinách – s niekoľkými výnimkami – legislatívne reformy zlepšili dostupnosť interrupcií, stále existujú početné administratívne, spoločenské a praktické bariéry, ktoré bránia univerzálnemu prístupu. Patria medzi ne:
- zdržujúce vedecky neopodstatnené medicínske požiadavky,
- odmietanie poskytovania starostlivosti z dôvodu náboženského presvedčenia (tzv. výhrada vo svedomí),
- nedostatok odborne vyškoleného personálu,
- časové limity,
- vysoké finančné náklady.
Tieto prekážky najviac zasahujú marginalizované skupiny – ľudí s nízkymi príjmami, dospievajúcich, osoby so zdravotným znevýhodnením, LGBTI+ osoby, pracovníčky a pracovníkov v sexbiznise či ľudí so žiadosťou o azyl alebo s neistým migračným statusom.
Prekážky, spolu s rôznymi stupňami kriminalizácie, vedú k stigmatizácii a oneskoreniam alebo priamo bránia prístupu k nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti.
Aspoň 20 krajín v regióne uplatňuje trestné sankcie voči tehotným osobám, ktoré podstúpia interrupciu mimo zákonom stanoveného rámca.
Bariéry sa v krajinách líšia
Okrem časových limitov a kriminalizácie patria medzi hlavné prekážky aj finančné a systémové obmedzenia.
V krajinách ako Slovensko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Chorvátsko, Lotyšsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Kosovo a Srbsko nie je interrupčná starostlivosť na žiadosť zahrnutá v zdravotnom poistení alebo národnom systéme zdravotnej starostlivosti, čo výrazne zvyšuje jej cenu.
V Taliansku, Chorvátsku a Rumunsku sa rozšírilo odmietanie interrupcií z dôvodu práva na výhradu vo svedomí. Vlády pritom neplnia svoje záväzky podľa medzinárodného práva – neprijímajú opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov a nezaručujú prístup k potrebnej starostlivosti.
Najmenej 12 európskych krajín stále uplatňuje povinné čakacie doby a 13 krajín vyžaduje povinné poradenstvo pred legálnou interrupciou. Albánsko, Belgicko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko a Portugalsko vyžadujú oboje.
V Maďarsku si musia osoby žiadajúce o interrupciu vypočuť zvuk, ktorým ultrazvukový prístroj premieňa elektrické impulzy – vychádzajúce z formujúcich sa srdcových buniek embrya (plodu) – do zvuku mylne označovaného ako tlkot srdca.
V Turecku musia vydaté ženy staršie ako 18 rokov získať súhlas manžela, ak chcú ukončiť tehotenstvo v rámci zákonom povoleného 10-týždňového limitu.
Každý rok sú tisíce ľudí nútené cestovať do zahraničia, aby získali potrebnú zdravotnú starostlivosť, ku ktorej majú vo vlastnej krajine sťažený prístup.
Snahy o obmedzenie prístupu k interrupciám
K pokusom o obmedzenie prístupu k interrupciám dochádza pod vedením silno financovaného medzinárodného antirodového hnutia. V tomto hnutí sa spájajú konzervatívne a náboženské skupiny, inštitúcie, think-tanky, občianske združenia či mediálni influenceri a influencerky.
V Chorvátsku sa spája vplyv antirodovo orientovaných politikov so silným postavením katolíckej cirkvi.
Maďarsko zaviedlo nové prekážky v prístupe k interrupciám, antikoncepcii a plánovanému rodičovstvu. Vládna strana v Taliansku umožnila, aby antiinterrupčné skupiny mali prístup do zdravotných stredísk, ktoré poskytujú povinné poradenstvo. Tieto opatrenia vlády odôvodňujú falošnou a rasistickou rétorikou o „nahrádzaní“ bieleho „domáceho“ obyvateľstva migrantmi.
Agresívne a niekedy násilné protiinterrupčné protesty pred klinikami sexuálneho a reprodukčného zdravia sa stávajú čoraz väčšou prekážkou. V Poľsku čelí zdravotné stredisko poskytujúce interrupcie vo Varšave pravidelnému obťažovaniu a zastrašovaniu.
Vo Francúzsku, Rakúsku a Nemecku sú kliniky a poradenské centrá terčom útokov antirodových skupín.
Situácia na Slovensku
Na Slovensku sa parlament opakovane pokúsil obmedziť alebo zakázať prístup k interrupciám.
Za posledných päť rokov bolo v parlamente predložených viac ako 30 reštriktívnych návrhov zákonov na ďalšie obmedzenie prístupu k interrupciám. Viaceré z nich zahŕňali snahu o predĺženie povinnej čakacej doby alebo zavedenie povinnosti prevziať výtlačok zo sonografického vyšetrenia zobrazujúceho embryo alebo plod. Iné navrhovali úplný zákaz interrupcií alebo skrátenie zákonom stanovenej lehoty na ich vykonanie na šesť týždňov.
Vďaka vytrvalému a systematickému tlaku feministických ľudskoprávnych organizácií a iniciatív tieto návrhy nakoniec neprešli. Avšak prekážky v prístupe ku kvalitnej interrupčnej starostlivosti, ako aj stigmatizácia žien, dievčat a všetkých osôb, ktoré môžu otehotnieť, ako aj obrankýň a obrancov reprodukčných práv pretrvávajú.
Vážnym ohrozením reprodukčných práv sú aj ústavné zmeny prijaté v septembri tohto roka.
„Dostupnosť interrupcií na Slovensku patrí k najhorším v Európe. Ženy a ostatné tehotné osoby čelia nedostatku informácií, odmietnutiu alebo ubližujúcemu prístupu, ale aj povinným čakacím dobám, vysokej cene či nemožnosti podstúpiť modernú, neinvazívnu tabletkovú formu interrupcie.
Alarmujúcu situáciu dokresľuje fakt, že v niektorých regiónoch interrupciu nevykonávajú vôbec, v iných musia ženy opakovane prekonávať stovky kilometrov, aby sa k tejto službe zdravotnej starostlivosti vôbec dostali. Takéto porušovanie práv najviac zasahuje chudobných ľudí, osamelé matky či ženy zažívajúce násilie. Aj Slovensko by sa malo začať dôsledne starať o zdravie žien a odstrániť všetky prekážky, ktorým čelia v prístupe k bezpečným interrupciám,“ uviedla štatutárna zástupkyňa organizácie Možnosť voľby, Adriana Mesochoritisová.
Interrupcia je základná zdravotná starostlivosť a ľudské právo
„Európske vlády a inštitúcie musia rozhodne konať – dekriminalizovať interrupcie, odstrániť existujúce prekážky a dôsledne odolávať snahám antirodových skupín. Tieto skupiny ohrozujú prístup ľudí k bezpečnej a včasnej interrupčnej starostlivosti a vystavujú riziku ich zdravie či dokonca život,“ doplnil riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda.
Viac o novej výskumnej správe
Správa hodnotí situáciu v 40 krajinách Európy a čerpá z výskumu Amnesty International za posledné desaťročie, ako aj z údajov dôveryhodných organizácií v oblasti ľudských práv a verejného zdravia, ako sú Centrum pre reprodukčné práva(CRR), Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva (EPF) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Obsahuje aj poznatky z rozhovorov s 11 aktivistkami a aktivistami za interrupčné práva a organizáciami pôsobiacimi v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ktoré sa uskutočnili od mája do septembra 2025.