NOVÝ VÝSKUM AMNESTY INTERNATIONAL
19. JÚNA 2025
Amnesty International vydáva novú výskumnú správu: „Nemôžem dýchať“: Obvinenia z mučenia a iného zlého zaobchádzania počas protestov v marci. Organizácia v správe dokumentuje policajné násilie počas a po prevažne pokojných celonárodných protestoch. Demonštrácie vypukli potom, ako polícia 19. marca 2025 zadržala primátora Istanbulu a prezidentského kandidáta opozičnej Republikánskej strany ľudí (CHP) Ekrema İmamoğlua a 91 ďalších osôb. Amnesty vyzýva turecké orgány, aby bezodkladne, nezávisle, nestranne a účinne vyšetrili obvinenia z porušovania ľudských práv bezpečnostnými zložkami počas masových protestov v marci 2025. Niektoré prípady môžu podľa Amnesty International predstavovať mučenie.
„Odhalili sme dôkazy o tom, že príslušníci bezpečnostných zložiek naprieč Tureckými mestami používali nezákonnú silu proti pokojným demonštrantom. Proti ľuďom, ktorí si uplatňovali svoje práva, používali slzotvorný plyn, dráždivý sprej, nárazové projektily a vodné delá. Zaznamenané prípady porušovania ľudských práv predstavujú kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a v niektorých prípadoch môžu dokonca predstavovať mučenie. Turecké orgány musia tieto nezákonné násilné činy bezodkladne vyšetriť a zabezpečiť, aby páchatelia predstúpili pred spravodlivý súd,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa Amnesty International pre výskum v Európe, Esther Major.
Všetci okolo mňa kričali: „Nemôžem dýchať.“ … Všetci ležali na sebe ako ľudská pyramída… asi 30 ľudí
Pokojní demonštranti a demonštrantky utrpeli početné zranenia a niektorých museli hospitalizovať. Podľa oficiálnych informácií zadržali príslušníci bezpečnostných zložiek najmenej 1 879 ľudí. Do konca marca vzali do vyšetrovacej väzby viac ako 300 ľudí. Na základe zákona o zhromaždeniach a demonštráciách, ktorý kriminalizuje účasť na nepovolených zhromaždeniach, obžalovali najmenej osem novinárov a štyroch právnikov. V apríli začali desiatky trestných stíhaní voči stovkám ľudí. Ďalšie pojednávania sú naplánované na nasledujúce mesiace.
„Ťahali ma, keď som bola na kolenách. Myslela som si, že zomriem.“
Amnesty International vypočula 17 demonštrantov a demonštrantiek, ako aj niekoľkých právnikov. Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo desiatky videí, ktoré zaznamenávajú, ako príslušníci bezpečnostných zložiek bili, kopali a ťahali po zemi demonštrantov a demonštrantky, aj keď sa rozchádzali, nekládli odpor alebo už boli spútaní. Výskumný tím organizácie tiež získal a preskúmal súdne dokumenty, lekárske správy a trestné oznámenia, ktoré protestujúci podali voči príslušníkom polície. V týchto dokumentoch boli zaznamenané podrobnosti o obvineniach zo zlého zaobchádzania a zraneniach, ktoré potvrdzujú poskytnuté výpovede.
Protestujúci čelili útokom polície, ktorá používala vodné delá, slzotvorný plyn a nárazové projektily, často z veľmi blízkej vzdialenosti a cielila pritom priamo na hlavu a hornú časť tela. Takéto konanie je v rozpore s medzinárodným právom a normami v oblasti ľudských práv. Policajti striekali slzotvorný sprej ľuďom priamo do tváre, často zo vzdialenosti menej ako jeden meter, čím spôsobili demonštrantom pálenie, bolesť a zápal.
Varovania polície pred rozohnaním demonštrantov opakovane nespĺňali normy vyžadované vnútroštátnym aj medzinárodným právom. Účastníctvo nemalo dostatok času a priestoru na to, aby mohlo bezpečne a dobrovoľne opustiť protesty. Takmer všetci oslovení ľudia v rozhovore s Amnesty International uviedli, že oznámenia polície o rozpustení protestu z megafónov vôbec nepočuli alebo že polícia hneď po vydaní varovania pristúpila k použitiu sily.
Všetci okolo mňa kričali: ‚Nemôžem dýchať.‘.
Jedna osoba v rozhovore s Amnesty International opísala, ako počas demonštrácie v Istanbule 23. marca polícia nariadila rozohnanie demonštrantov bez toho, aby im dala čas na odchod, a ihneď použila slzotvorný plyn a nárazové projektily. Opísala, ako mnoho ľudí, ktorí sa snažili utiecť, padalo na kopu ako domino. Polícia pritom pokračovala v používaní slzotvorného spreja a bití ľudí, ktorí ležali na zemi: „Všetci okolo mňa kričali: ‚Nemôžem dýchať.‘… Všetci ležali na sebe ako ľudská pyramída… asi 30 ľudí.“
23. marca na istanbulskom námestí Saraçhane zasiahol jedného muža do oka nárazový projektil. Muž v dôsledku zranení podstúpil vitrektómiu, operačný zákrok na odstránenie sklovca. Po operácii mu oznámili, že zrak na tomto oku sa mu už nikdy nemusí úplne vrátiť. Inému demonštrantovi v Ankare rozdrvili nohu vodným delom.
27-ročná študentka, ktorá sa 22. marca zúčastnila protestu v Istanbule, sa cez svojho právnika s Amnesty International podelila o svoju skúsenosť. „Kopali ma tak silno, že som nemohla poriadne chodiť. Neustále som padala. Ťahali ma, keď som bola na kolenách. Myslela som si, že zomriem.“
„Strčíme ťa do autobusu poriadkovej polície zadnými dverami a tvoja mŕtvola vypadne prednými.“
Ďalší muž, ktorý sa 23. marca zúčastnil demonštrácie v Istanbule, povedal Amnesty International o násilí, ktorému čelil. „Asi šesť alebo sedem policajtov z poriadkovej jednotky ma kopalo a bilo, aj do tváre a hlavy. Jeden z nich ma kopol do hrude. Pri bitke sa mi začali kývať niektoré zuby. Keď ma bili, kričali urážky ako ‚Po***em tvoju matku, tvoju sestru‘, sk***y syn.“
O vyhrážkach násilím vrátane sexuálneho násilia informovali aj ďalší ľudia. Eren Üner je študent, ktorého 24. marca polícia zadržala vo vlastnom byte v Istanbule a zbila po tom, ako na sociálnych sieťach zdieľal príspevky policajtov, ktorí sa chválili tým, ako zle zaobchádzajú s demonštrantmi. Üner opísal, ako mu policajti, ktorí ho zadržali, povedali: „Strčíme ťa do autobusu poriadkovej polície zadnými dverami a tvoja mŕtvola vypadne prednými… Vyššie postavení policajti povedali, že do mňa strčia obušok, a požiadali ostatných, aby im ho podali. Nakoniec to však neurobili.“
„Z našich zistení jasne vyplýva, že to, čo sa v Turecku dialo počas týchto prevažne pokojných protestov v marci, bolo hrubým porušením práva na slobodu prejavu a pokojného zhromažďovania. Prípady zbytočného použitia sily neboli ojedinelé. Zdá sa, že naopak odrážajú systémový prístup príslušníkov bezpečnostných zložiek. Tí systematicky útočili na ľudí, ktorí pokojne protestovali, stáli opodiaľ alebo sa snažili rozísť. Tieto porušenia ľudských práv sú najnovšími prípadmi v dlhom zozname závažných a pokračujúcich zásahov proti pokojným prejavom odporu. Vyzývame turecké orgány, aby zabezpečili vyšetrenie týchto prípadov a zabezpečili, že páchatelia budú postavení pred súd. Žiadame tiež, aby preživších a preživšie odškodnili za utrpenie, ktoré im polícia spôsobila,“ uviedla Esther Major.
Kontext situácie
Podľa medzinárodného práva majú štáty zákonnú povinnosť rešpektovať a zabezpečiť právo na slobodu pokojného zhromažďovania. Akékoľvek obmedzenia práva na pokojné zhromažďovanie musia byť stanovené zákonom, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutné a primerané tomuto cieľu.
Paušálne zákazy protestov sa a priori pokladajú za neprimerané. Obmedzenia zhromaždení musia byť založené na individuálnom posúdení správania konkrétnych účastníkov alebo konkrétneho zhromaždenia zo strany príslušných orgánov. Akékoľvek použitie sily zo strany príslušníkov bezpečnostných zložiek sa musí striktne obmedzovať len na prípady, keď je to nevyhnutné. Polícia smie pri tom použiť len minimálnu a nevyhnutnú silu. Príslušníci bezpečnostných zložiek, ktorí použijú nezákonnú silu, musia niesť za svoje konanie zodpovednosť.
Ekrem İmamoğlu 23. marca po symbolických primárkach s účasťou viac ako 15 miliónov ľudí získal nomináciu na hlavného opozičného kandidáta do najbližších prezidentských volieb. Polícia ho následne vzala do vyšetrovacej väzby. İmamoğlua odvolali z funkcie primátora spolu s primátormi okresov Şişli a Beylikdüzü, ktorí tiež čelia trestnému stíhaniu. Do začiatku júna došlo k ďalším štyrom vlnám zatýkania. Polícia zadržala desiatky volených zástupcov, zamestnancov metropolitnej samosprávy Istanbulu, ako aj ľudí z okresných samospráv.