ROZŠÍRENÁ TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
20. OKTÓBRA 2023
Izraelské ozbrojené sily naďalej zintenzívňujú svoj kataklizmatický útok na okupované pásmo Gazy. Amnesty International doteraz zdokumentovala početné nezákonné izraelské útoky vrátane útokov, pri ktorých armáda nerozlišovala medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Tieto útoky usmrtili mnoho civilných obetí a musia byť vyšetrované ako vojnové zločiny.
Organizácia vyzýva:
- aby medzinárodný trestný súd (ICC) vyšetril vojnové zločiny, ktoré spáchal Hamas a ďalšie ozbrojené skupiny v Izraeli
- aby ICC vyšetril vojnové zločiny, ktoré spáchal Izrael na Okupovaných palestínskych územiach a v pásme Gazy
- na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane zastavenia útokov, ktoré nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi, a tiež cielených útokov na civilnú populáciu a objekty
- na zastavenie nezákonnej blokády Gazy a umožnenie prísunu humanitárnej pomoci do pásma Gazy
Organizácia overila útoky, ktoré izraelské ozbrojené sily uskutočnili v období od 7. do 12. októbra. Náš tím sa rozprával s preživšími a očitými svedkami a svedkyňami, analyzoval satelitné snímky a overoval fotografie a videozáznamy. Naším cieľom bolo vyšetriť nesmierne ničivé letecké bombardovanie izraelských ozbrojených síl, ktoré v niektorých prípadoch vyhladili celé rodiny. Organizácia vo tejto správe predkladá hĺbkovú analýzu zistení, ktoré sa týkajú piatich prípadov nezákonných útokov. V každom z týchto prípadov izraelské zložky porušili medzinárodné humanitárne právo (ďalej len „MHP“).
Konkrétne porušenia MHP zahŕňajú:
- neprijatie uskutočniteľných opatrení na ochranu životov civilistov a civilistiek
- útoky, pri ktorých armáda nerozlišovala medzi civilnými a vojenskými cieľmi,
- útoky, ktoré mohli byť namierené priamo proti civilným objektom.
„Izraelské sily deklarovali zámer použiť všetky [dostupné] prostriedky na zničenie Hamasu. Pri napĺňaní tohto cieľa preukázali šokujúcu neúctu k životom civilistov a civilistiek. [Ich útoky] rozmetali na prach jednu ulicu plnú obytných budov za druhou. Pri tom masovo zabíjali civilistov a civilistky a ničili základnú infraštruktúru. Nové obmedzenia, [ktoré Izrael uvalil na pásmo Gazy] znamenajú, že v Gaze rýchlo dochádza pitná voda, lieky, palivo a obyvateľstvo má stále obmedzenejší prístup k elektrine. Svedectvá očitých svedkov, svedkýň a preživších opakovane poukazujú na to, ako izraelské útoky decimujú palestínske rodiny. Okrem toho spôsobujú takú deštrukciu, že pozostalí a preživšie majú namiesto pozostatkov svojich blízkych, ktoré by mohli pochovať, len trosky,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
Väznica pod holým nebom, z ktorej sa čoskoro môže stať obrovský cintorín
„Pätica prípadov, ktorým sa v tejto správe venujeme, sotva kĺže po povrchu hrôzy, ktorú Amnesty International [v Gaze] zdokumentovala. Naše zistenia ilustrujú ničivý vplyv izraelského leteckého bombardovania na ľudí v Gaze. Izraelská nezákonná blokáda už 16 rokov robí z Gazy najväčšie väzenie pod holým nebom na svete. Medzinárodné spoločenstvo musí okamžite konať, aby sa z tohto územia nestal obrovský cintorín. Vyzývame izraelské ozbrojené sily, aby okamžite ukončili nezákonné útoky v Gaze. Okrem toho ich vyzývame, aby zabezpečili prijatie všetkých opatrení na minimalizáciu strát na životoch civilného obyvateľstva, ako aj škôd na civilných objektoch. Spojenci Izraela musia s ohľadom na závažné porušovanie medzinárodného práva okamžite zaviesť komplexné zbrojné embargo,“ doplnila Callamard.
Od 7. októbra uskutočnili izraelské ozbrojené sily tisíce leteckých útokov na pásmo Gazy. Podľa informácií získaných od palestínskeho ministerstva zdravotníctva pri útokoch zahynulo najmenej 3 793 ľudí, väčšinou civilistov a civilistiek vrátane viac ako 1 500 detí. Približne 12 500 osôb utrpelo zranenia. Viac ako 1 000 tiel obetí ostáva uväznených pod troskami budov.
Podľa informácií získaných od izraelského ministerstva zdravotníctva prišlo v Izraeli po tom, ako 7. októbra ozbrojené skupiny pôsobiace z pásma Gazy začali bezprecedentný útok na Izrael, o život viac ako 1 400 ľudí, väčšinou civilistov a civilistiek. Približne 3 300 ďalších osôb utrpelo zranenia. Útočníci odpaľovali rakety, ktoré nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Okrem toho útočníci z Hamasu spáchali v južnom Izraeli mnoho vojnových zločinov vrátane úmyselného zabíjania civilistov a civilistiek a brania rukojemníkov. Podľa tvrdení izraelskej armády odvliekol Hamas do pásma Gazy viac ako 200 civilných rukojemníkov, rukojemníčok a zajatcov z izraelskej armády.
„Amnesty International vyzýva Hamas a ostatné ozbrojené skupiny, aby urýchlene prepustili všetkých civilných rukojemníkov a rukojemníčky. Okrem toho ich vyzývame, aby okamžite prestali odpaľovať rakety, ktoré nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Úmyselné zabíjanie civilistov a civilistiek nemožno ospravedlniť za žiadnych okolností,“ uviedla Agnès Callamard.
Masívne bombardovanie, ostreľovanie civilných cieľov a vraždy civilnej populácie
Niekoľko hodín po začiatku útokov Hamasu na Izrael začali izraelské sily masívne bombardovať pásmo Gazy. Od začiatku bojov Hamas a ďalšie ozbrojené skupiny pokračovali v ostreľovaní civilných oblastí Izraela, pričom pri útokoch nerozlišovali medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Tieto útoky musia byť vyšetrené ako vojnové zločiny.
Amnesty skúma aj okolnosti smrti 79 Palestínčanov vrátane 20 detí zabitých na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane východnej časti Jeruzalema. K vraždám došlo po eskalácii štátom podporovaného násilia zo strany osadníkov a nadmerného používania sily izraelskou armádou.
Amnesty International naďalej skúma desiatky útokov, ku ktorým v Gaze došlo. Táto rozšírená tlačová správa sa zameriava na päť nezákonných útokov, ktoré zasiahli obytné budovy, utečenecký tábor, rodinný dom a verejné trhovisko.
Nedostatočné a neexistujúce varovania
Izraelská armáda tvrdí, že útočí len na vojenské ciele. Amnesty International však vo viacerých prípadoch nenašla žiadne dôkazy o tom, že by sa v čase izraelských útokov na bombardovaných miestach alebo v ich blízkosti nachádzali bojovníci Hamasu alebo iné vojenské ciele. Amnesty International tiež zistila, že izraelská armáda pred útokmi neprijala všetky dostupné preventívne opatrenia. V niektorých prípadoch palestínskych civilistov a civilistky vopred dostatočne nevarovala, v niektorých prípadoch civilistov pred útokmi nevarovala vôbec.
„Náš výskum obsahuje usvedčujúce dôkazy o vojnových zločinoch, ktoré spáchal Izrael bombardovaním Gazy. Tieto zločiny sa musia urýchlene vyšetriť. Desaťročia beztrestnosti a nespravodlivosti nasledované bezprecedentným počtom obetí a škôd spôsobených počas súčasnej ofenzívy povedú len k ďalšiemu násiliu a nestabilite v Izraeli aj na Okupovaných palestínskych územiach,“ uviedla Agnès Callamard.
Podľa Callamard je nevyhnutné, aby Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) urýchlil prebiehajúce vyšetrovanie vojnových zločinoch a iných zločinov spáchaných podľa medzinárodného práva, a to tak zo strany Izraela, ako zo strany Hamasu a ďalších ozbrojených skupín. Hrozné utrpenie civilistov a civilistiek, ktoré teraz sledujeme, nemôže skončiť bez toho, aby sme zabezpečili spravodlivosť a odstránili izraelský systém apartheidu voči palestínskej populácii.
Humanitárna kríza a kolabujúce nemocnice
Neustále bombardovanie Gazy prinieslo nepredstaviteľné utrpenie ľuďom, ktorí beztak čelia hrozivej humanitárnej kríze. Po 16 rokoch nezákonnej izraelskej blokády je systém zdravotnej starostlivosti aj hospodárstvo Gazy v troskách. Nemocnice kolabujú a nedokážu zvládnuť obrovský počet zranených. Zariadeniam zúfalo chýbajú životne dôležité lieky a vybavenie na záchranu životov.
Amnesty International vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby naliehalo na ukončenie izraelskej blokády, ktorá odrezala obyvateľstvo Gazy od potravín, vody, elektriny a paliva. Zároveň vyzývame, aby Izrael urýchlene umožnil prísun humanitárnej pomoci do pásma Gazy. Medzinárodné spoločenstvo zároveň musí naliehať na Izrael, aby zrušil svoju dlhodobú blokádu Gazy. Tá predstavuje kľúčový aspekt izraelského systému apartheidu – kolektívny trest civilného obyvateľstva Gazy, ktorý je vojnovým zločinom. Izraelské orgány musia tiež zrušiť „príkaz na evakuáciu“, ktorý môže viesť k nútenému vysídleniu obyvateľstva.
Civilná populácia Gazy platí najvyššiu cenu
Amnesty International preskúmala päť izraelských útokov na pásmo Gazy, ku ktorým došlo v období od 7. do 12. októbra 2023. V rokoch 2012 až 2022 izraelské orgány odmietli všetky žiadosti Amnesty International o prístup do pásma Gazy, respektíve na tieto žiadosti nereagovali. Z tohto dôvodu organizácia spolupracovala s miestnym terénnym pracovníkom v Gaze, ktorý navštívil miesta útokov a zhromažďoval svedectvá a ďalšie dôkazy. Výskumný tím Amnesty International viedol telefonické rozhovory so 17 preživšími a inými očitými svedkami a svedkyňami. Okrem toho tím telefonoval so šiestimi príbuznými obetí. Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré skúma postup aktérov a dokumentuje prípady porušovania ľudských práv v krízových situáciách vo svete, analyzovalo satelitné snímky a overovalo fotografie a videá z miest jednotlivých útokov.
Amnesty International zistila, že v piatich prípadoch, ktorým sa venujeme v tejto rozšírenej tlačovej správe, izraelské sily vykonali útoky, ktoré porušujú MHP. Tieto porušenia sa týkajú neprijatia uskutočniteľných opatrení na ochranu životov civilistov a civilistiek, podnikania útokov, pri ktorých armáda nerozlišovala medzi civilnými a vojenskými cieľmi, ako aj útokov, ktoré mohli byť namierené priamo proti civilným objektom.
Podľa MHP musia všetky strany konfliktu vždy rozlišovať medzi civilnými cieľmi a osobami a vojenskými cieľmi. Všetky strany konfliktu majú povinnosť smerovať útoky len na bojovníkov nepriateľskej strany a vojenské ciele. Priame útoky na civilnú populáciu alebo objekty MHP zakazuje a takéto útoky predstavujú vojnové zločiny. Vojnovým zločinom je aj usmrtenie alebo zranenie civilistov a civilistiek pri útokoch, ktoré nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Zakázané sú aj neprimerané útoky, teda také, pri ktorých je očakávaná ujma na civilnom obyvateľstve a objektoch nadmerne vysoká v pomere ku „konkrétnej a priamo očakávanej vojenskej výhode“, ktorú môžu útokom získať. Vedomé uskutočnenie neprimeraného útoku je považované za vojnový zločin.
Vyhladenie celých rodín
Dňa 7. októbra, približne o 20.20 hod., izraelské sily zasiahli trojposchodovú obytnú budovu vo štvrti al-Zeitoun v meste Gaza. V budove bývali tri generácie rodiny al-Dos. Pri útoku zahynulo 15 členov rodiny, z toho sedem detí. Medzi obeťami sú Awni a Ibtissam al-Dos, ich vnuci a menovci Awni (12) a Ibtissam (17), Adel a Ilham al-Dos a všetkých ich päť detí. Najmladšou obeťou bol malý Adam, ktorý mal len 18 mesiacov.
Mohammad al-Dos, ktorý pri útoku prišiel o päťročného syna Rakana, pre Amnesty uviedol, že „dve bomby náhle dopadli na budovu a zničili ju. Ja a moja manželka sme mali šťastie, že sme prežili, pretože sme bývali na najvyššom poschodí. [Manželka] bola v deviatom mesiaci tehotenstva a deň po útoku porodila v nemocnici al-Šifa. [Útok] zničil celú našu rodinu.“
Amnesty International viedla rozhovor so susedom, ktorého dom uvedené bombardovanie tiež poškodilo. Podobne ako Mohammad al-Dos, aj on povedal, že jeho ani nikoho z jeho rodiny izraelské sily pred útokom nevarovali. „Bolo to náhle, bum, nikto nám nič nepovedal,“ uviedol sused.
Pred útokom nedostali žiadne varovanie
Skutočnosť, že budova bola v čase náletu plná civilistov, podporuje výpovede preživších, ktorí uviedli, že izraelské sily nevydali pred útokom žiadne varovanie. Príbuzným, susedom a záchranným tímom trvalo viac ako šesť hodín, kým spod trosiek vytiahli telá obetí.
Výskum Amnesty International nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by sa v čase útoku v oblasti nachádzali vojenské ciele. Ak izraelské sily zaútočili na túto obytnú budovu s vedomím, že v čase útoku sa v nej nachádzali len civilisti, išlo by o priamy útok na civilný objekt a populáciu. Takéto útoky sú zakázané a predstavujú vojnový zločin. Izrael k incidentu neposkytol žiadne vysvetlenie. Povinnosťou útočníka je pritom preukázať oprávnenosť svojho vojenského konania. Aj keby izraelské sily zaútočili na objekt, ktorý považovali za vojenský cieľ, útok na obytnú budovu nachádzajúcu sa v centre husto obývanej civilnej štvrte v čase, keď bola plná civilistov, spôsobom, ktorý spôsobil takýto počet civilných obetí a takýto stupeň ničenia, medzinárodné právo by takýto útok považovalo za nerozlišujúci medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Nerozlišujúce útoky, ktoré vedú k úmrtiam a zraneniam civilistov, predstavujú vojnové zločiny.
Útok na rodinný dom na ulici al-Sahaba
Dňa 10. októbra pri izraelskom leteckom útoku na rodinný dom na ulici al-Sahaba v meste Gaza zahynulo 12 členov rodiny Hidžazi a štyria ich susedia. Medzi obeťami boli aj tri deti. Izraelská armáda uviedla, že v oblasti zasiahla ciele Hamasu, neposkytla však žiadne ďalšie informácie ani dôkazy o prítomnosti vojenských cieľov. Výskum Amnesty International nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by sa v čase útoku v oblasti nachádzali vojenské ciele.
Amnesty International hovorila s Kamalom Hidžazim, ktorý pri útoku prišiel o svoju sestru, dvoch bratov a ich manželky, päť neterí a synovcov a dvoch bratrancov. Hidžazi uviedol, že „náš rodinný dom, trojposchodový dom, zbombardovali o 17.15 hod. Bolo to náhle, bez akéhokoľvek varovania, preto boli všetci doma.“
Pri útoku zomrel aj Ahmad Chalid Al-Sik, jeden zo susedov rodiny Hidžazi. Ahmad mal 37 rokov a tri malé deti, ktoré pri útoku utrpeli zranenia. Ahmadov otec opísal, že bol doma „v našom byte a Ahmad bol na prízemí, keď dom oproti [patriaci rodine Hidžazi] zbombardovali a jeho [Ahmada] pritom zabili. Išiel sa ostrihať k holičovi, ktorý pracuje hneď vedľa vchodu do našej budovy. Keď Ahmad odišiel k holičovi, nemyslel som si, že ho už neuvidím. Bombový útok bol náhly, nečakaný. Nedostali sme žiadne varovanie, ľudia boli zaneprázdnení svojimi každodennými činnosťami.“
Pri útoku zahynul tiež holič, ktorý sa chystal Ahmada ostrihať. Podľa zistení Amnesty International sa v dome ani v jeho bezprostrednej blízkosti nenachádzali žiadne vojenské ciele. Tieto zistenia naznačujú, že môže ísť o priamy útok na civilnú populáciu alebo objekt, čo predstavuje vojnový zločin.
Snímka od vojenského letectva: Ulica Al-Sahaba, Gaza. Satelitné snímky z 10. októbra 2023 zobrazujú budovy pozdĺž ulice pred bombardovaním. Na snímke z 15. októbra 2023 sa budovy javia ako značne poškodené alebo zničené.
Nedostatočné varovania
V prípadoch zdokumentovaných Amnesty International organizácia opakovane zistila, že izraelská armáda buď vôbec nevarovala civilistov a civilistky pred útokmi, alebo vydala nedostatočné varovania. Amnesty zaznamenala aj prípady, v ktorých armáda informovala jedinú osobu o útoku na celé budovy alebo ulice plné ľudí. V iných prípadoch nejasné príkazy na „evakuáciu“ spôsobili zmätenie o časovom rámci útoku. V žiadnom z preskúmaných prípadov izraelské sily nezabezpečili, aby mali civilisti a civilistky k dispozícii bezpečné miesto na evakuáciu. Pri jednom útoku na trhovisko v Džabalii ľudia uposlúchli príkaz na „evakuáciu“ a opustili svoje domovy. Na mieste, kam utiekli, ich však zabilo bombardovanie.
Dňa 8. októbra izraelské letectvo zasiahlo utečenecký tábor Nuseirat v centre pásma Gazy. Pri útoku zahynuli Mohammed a Šuruq al-Naqla a ich dve deti – trojročný syn Omar a päťročný syn Jusef. Ich dvojročná dcéra Mariam a trojročný synovec Abdel Karim utrpeli zranenia. Pri zásahu utrpelo zranenia aj ďalších približne 20 ľudí.
Prišli si vyzdvihnúť len pár osobných vecí
Mohammedov brat a otec Abdela Karima, Ismail al-Naqla, pre Amnesty uviedol, že ich susedovi okolo 10.30 hod. zatelefonoval príslušník izraelskej armády s varovaním, že budovu, v ktorej žije, budú bombardovať. Ismail, Mohammed a ich rodiny a susedia budovu okamžite opustili. Do 15.30 hod. k žiadnemu útoku nedošlo, a tak sa rodina al-Naqla a ostatní obyvatelia vrátili domov, aby si vyzdvihli osobné veci. Ismail vysvetlil, že si mysleli, že to bude bezpečné, keďže od varovania uplynulo päť hodín, a budovu plánovali opäť veľmi rýchlo opustiť.
Keď sa však vracali do svojich bytov, vedľajšiu budovu zasiahla bomba, ktorá zničila aj dom, v ktorom žila rodina al-Naqla a poškodila ďalšie domy v okolí. Mohammed a jeho rodina sa nachádzali na dvore pred budovou, kde ich útok zabil. Ismail opísal, že videl telo svojho synovca Jusefa, ktorému časť mozgu vytŕčala „von z hlavy“. Telo trojročného Omara sa podarilo vytiahnuť spod trosiek až na druhý deň. Ismail uviedol, že preživšie deti – Mariam a Abdel Karim – kvôli preťaženiu nemocníc prepustili z nemocnice veľmi rýchlo po ošetrení.
Varovanie civilistov pred útokom nezbavuje ozbrojené sily ich ďalších povinností podľa MHP. Najmä vzhľadom na čas, ktorý uplynul medzi varovaním a útokom, mali osoby, ktoré útok vykonali, pred pokračovaním v útoku skontrolovať, či sa v objekte nachádzajú civilisti. Okrem toho, ak išlo o priamy útok na civilný objekt, tento útok by mohol predstavovať vojnový zločin.
Útok na trhovisko v Džabalii
Dňa 9. októbra, približne o 10.30 hod., izraelské nálety zasiahli trhovisko v utečeneckom tábore Džabalia. Tábor sa nachádza niekoľko kilometrov severne od mesta Gaza. Pri útoku zahynulo najmenej 69 ľudí. Ulica, na ktorej sa nachádza trhovisko, je známa ako jedna z najrušnejších obchodných oblastí v severnej časti Gazy. V ten deň bola táto oblasť ešte preplnenejšia ako zvyčajne, pretože sa na nech nachádzali tisíce ľudí z okolitých oblastí, ktorí v ten deň ráno utiekli zo svojich domovov s prázdnymi rukami po tom, ako dostali textové správy s varovaním o bombardovaní od izraelskej armády.
Investigatívne laboratórium Amnesty International preskúmalo šesť videozáznamov zachytávajúcich následky leteckého útoku na trh v tábore Džabalia. Na záberoch vidieť husto obývanú oblasť s viacposchodovými budovami. Videozáznamy následkov a satelitné snímky ukazujú najmenej tri úplne zničené viacpodlažné budovy a niekoľko ďalších výrazne poškodených stavieb v okolí. Na záberoch vidieť aj množstvo mŕtvych tiel zakliesnených pod troskami budov.
Na satelitnej snímke z 8. októbra 2023, ktorá vznikla v utečeneckom tábore Džabalia v pásme Gazy, vidno budovy pozdĺž ulice pred bombardovaním. Na snímke z 10. októbra 2023 vyzerajú mnohé budovy značne poškodené alebo úplne zničené.
Podľa izraelskej armády pri útoku na trh v Džabalii jej piloti mierili na „mešitu, v ktorej sa nachádzali členovia Hamasu“, svoje tvrdenie však nepodložila žiadnymi dôkazmi. Zároveň treba upozorniť, že členstvo v politickej skupine samo o sebe neznamená, že sa jednotlivec môže stať terčom útoku. Satelitné snímky, ktoré Amnesty International analyzovala, neukazovali žiadnu mešitu v bezprostrednej blízkosti ulice, na ktorej sa trhovisko nachádza.
Na základe svedeckých výpovedí, satelitných snímok a overených videozáznamov išlo o útok, ktorý nerozlišoval medzi vojenskými a civilnými cieľmi, a preto musí byť vyšetrený ako vojnový zločin.
Každý hľadal svoje deti
Devätnásťročný Imad Hamad zahynul pri tom, ako šiel na trh v Džabalii kúpiť chlieb a matrace pre svoju rodinu. Jeho otec Zijad Hamad pre Amnesty International uviedol, že deň predtým ich rodina dostala varovnú správu od izraelskej armády a opustila svoj domov v meste Beit Hanún (na severe pásma Gazy). Rodina prešla takmer päť kilometrov do školy prevádzkovanej agentúrou OSN – UNRWA, ktorá v tábore Džabalia poskytovala prístrešie vysídleným ľuďom.
Imad cestou do Džabalie niesol na pleciach svojho malého brata. Na druhý deň Zijad niesol Imadovo mŕtve telo na vlastných pleciach, aby ho mohol pochovať. Ziyad opísal pekelné výjavy z márnice, kam si prišiel vyzdvihnúť telo svojho syna.
„Telá boli spálené, bál som sa na ne pozrieť. Nechcel som sa pozerať, bál som sa pozrieť na Imadovu tvár. Podlaha bola posiata telami. Každý hľadal svoje deti v týchto hromadách [tiel]. Svojho syna som spoznal len podľa jeho nohavíc. Chcel som ho okamžite pochovať, tak som ho vyniesol von,“ uviedol Zijad.
Telá boli spálené, bál som sa na ne pozrieť
Amnesty International hovorila so Zijadom a jeho vysídlenou rodinou počas toho, ako sa nachádzali v škole, ktorú spravuje UNRWA. Škola poskytuje útočisko vnútorne vysídleným ľuďom. Zijad uviedol, že v škole neboli počas ich pobytu k dispozícii základné služby, hygienické zariadenia ani matrace. Zijadovo zúfalstvo z nespravodlivosti, ktorej on a jeho rodina čelí, je hmatateľné.
„Čím som si to zaslúžil, aby som prišiel o syna, o dom, aby som spal na podlahe v triede? Moje deti sa pomočujú, z paniky, zo strachu, zo zimy. My s tým nemáme nič spoločné. Akým činom sme sa previnili? Vychovával som svoje dieťa, celý život, na čo? Aby som videl, ako zomrie pri kupovaní chleba?“ pýtal sa Ziyad.
Kým výskumník Amnesty telefonoval so Zijadom, miesto neďaleko školy zasiahol ďalší nálet.
Od 10. októbra, keď výskumný tím Amnesty viedol rozhovor so Zijadom, sa podmienky pre vnútorne vysídlené osoby ešte zhoršili. Dôvodmi sú masový rozsah vysídlenia, rozsah ničivého bombardovania a ničivé dôsledky blokády pásma Gazy. Podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí dosiahol dňa 19. októbra počet vnútorne vysídlených osôb v Gaze 1 milión. To zahŕňa viac ako 527 500 osôb, ktoré sa zdržiavajú v núdzových prístreškoch UNRWA v centrálnej a južnej časti Gazy.
Svojich mŕtvych nevieme ani spočítať
Dňa 10. októbra o 16.30 hod. zasiahol izraelský nálet šesťposchodovú budovu v štvrti Šeich Radwan v meste Gaza. Útok budovu úplne zničil a zabil najmenej 40 civilistov a civilistiek.
Satelitné snímky naznačujú poškodenie budov na tejto ulici niekedy medzi 12.11 hod. UTC 10. októbra a 7.30 hod. UTC 11. októbra. Investigatívne laboratórium Amnesty International lokalizovalo dve videá zverejnené na sociálnych sieťach, ktoré potvrdzujú zničenie domov v Šeich Radwan. Na jednom z videí zverejnenom na internete 10. októbra vidieť, ako ľudia vyťahujú z trosiek telo mŕtveho dieťaťa.
Amnesty International sa rozprávala s Mahmúdom Ašúrom, ktorého dcéra Iman a jej štyri deti – šesťmesačný Hamza, dvojročný Ahmad, šesťročný Abdelhamid a osemročný Rihab – pri útoku zahynuli.
„Moja dcéra a jej deti sem prišli hľadať bezpečie, pretože táto oblasť bola pri predchádzajúcich útokoch relatívne bezpečná. Nemohol som ich však ochrániť, po mojej dcére nezostala ani stopa… Keď s vami teraz hovorím, snažím sa ručne odhádzať trosky. Svojich mŕtvych nevieme ani spočítať,“ uviedol Mahmúd.
Bombardovanie civilných budov
Šesťdesiatjedenročný Fawzi Naffar povedal, že pri nálete zahynulo 19 členov jeho rodiny vrátane manželky, detí a vnúčat. Amnesty International hovorila s Fawzim päť dní po nálete. V tom čase sa mu podarilo z trosiek dostať len pozostatky jeho nevesty a „synovo rameno“.
Amnesty International zistila, že na jednom z poschodí bombardovanej budovy býval člen Hamasu, ktorý sa však v čase náletu nenachádzal doma. Samotná príslušnosť k politickej skupine nerobí z jednotlivca vojenský cieľ. Zároveň platí, že aj keby tento jednotlivec bol bojovníkom Hamasu, jeho prítomnosť v civilnej budove automaticky z budovy ani civilistov, ktorí v nej žijú, nerobí vojenský cieľ. MHP vyžaduje, aby izraelské sily prijali všetky možné opatrenia na minimalizáciu strát na životoch civilného obyvateľstva a škôd na civilnom majetku. To zahŕňa aj zrušenie alebo odloženie útoku, ak sa ukáže, že by útok nerozlišoval medzi vojenskými a civilnými cieľmi alebo by bol inak nezákonný.
Izraelská armáda tieto opatrenia pred leteckým útokom v Šeich Radwan neprijala. V čase útoku bolo známe, že budova je plná civilistov vrátane mnohých detí, a bolo možné predpokladať nebezpečenstvo, ktoré im pri útoku hrozí. Tento útok je možné považovať za taký, pri ktorom útočník nerozlišoval medzi civilnými a vojenskými cieľmi, a teda musí byť vyšetrovaný ako vojnový zločin.
Amnesty International vyzýva Izraelské orgány, aby:
- okamžite ukončili nezákonné útoky a dodržiavali medzinárodné humanitárne právo vrátane zabezpečenia prijatia všetkých možných opatrení na minimalizáciu strát na životoch civilného obyvateľstva a škôd na civilných objektoch. Zároveň sa musia zdržať priamych útokov na civilné obyvateľstvo a civilné objekty, útokov, pri ktorých nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi a neprimeraných útokov;
- okamžite umožnili nerušené dodávky humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu pásma Gazy;
- okamžite uvoľnili nezákonnú blokádu pásma Gazy, ktorá predstavuje kolektívny trest a vojnový zločin, a to aj s ohľadom na súčasnú devastáciu oblasti a naliehavosť humanitárnych potrieb;
- zrušili príkaz na „evakuáciu“, ktorý spôsobil, že viac ako milión ľudí muselo opustiť svoje domovy;
- umožnili okamžitý prístup Nezávislej vyšetrovacej komisii pre Okupované palestínske územia, aby mohla vyšetriť situáciu a zhromaždiť časovo citlivé dôkazy a svedectvá.
Amnesty International vyzýva
medzinárodné spoločenstvo a najmä spojencov Izraela vrátane členských štátov EÚ, USA a Spojeného kráľovstva, aby:
- prijali konkrétne opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva pásma Gazy pred nezákonnými útokmi;
- zaviedli komplexné zbrojné embargo na všetky strany konfliktu vzhľadom na to, že dochádza k závažnému porušovaniu ľudských práv, ktoré predstavuje zločiny podľa medzinárodného práva. Štáty sa musia zdržať dodávok zbraní a vojenského materiálu Izraelu vrátane súvisiacich technológií, súčiastok a komponentov, technickej pomoci, výcviku, finančnej alebo inej pomoci. Mali by tiež vyzvať štáty, ktoré dodávajú zbrane palestínskym ozbrojeným skupinám, aby od toho okamžite upustili;
- zdržali sa akýchkoľvek vyhlásení alebo krokov, ktoré by čo i len nepriamo legitimizovali zločiny Izraela a porušovanie medzinárodného práva v pásme Gaze;
- naliehali na Izrael, aby zrušil svoju nezákonnú 16-ročnú blokádu pásma Gazy, ktorá predstavuje kolektívny trest obyvateľstva pásma Gazy, vojnový zločin a kľúčový aspekt izraelského režimu apartheidu;
- zabezpečili, aby ICC pri prebiehajúcom vyšetrovaní situácie Palestíny získal plnú podporu a všetky potrebné zdroje.
Úrad prokurátora ICC, aby:
- naliehavo urýchlil prebiehajúce vyšetrovanie situácie Palestíny;
- preskúmal potenciálne zločiny všetkých strán konfliktu vrátane zločinu proti ľudskosti, ktorým je apartheid voči palestínskej populácii.
Hamas a ostatné ozbrojené skupiny, aby:
- okamžite ukončili úmyselné útoky na civilistov a civilistky, odpaľovanie rakiet, ktoré nerozlišujú medzi vojenskými a civilnými cieľmi a branie rukojemníkov;
- bezpodmienečne a okamžite prepustili civilných rukojemníkov a rukojemníčky.
Amnesty bude situáciu sledovať aj naďalej
Amnesty International je nestranná ľudskoprávna organizácia. Organizácia chce docieliť, aby všetky strany ozbrojeného konfliktu dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. V súlade s týmto cieľom bude Amnesty International vo svojich budúcich správach skúmať nasadenie izraelskej armády v pásme Gazy v záujme určiť, či Izrael dodržiava pravidlá medzinárodného humanitárneho práva vrátane vykonávania nevyhnutných preventívnych opatrení na minimalizáciu škôd voči civilistom a civilným objektom a zdržania sa nezákonných útokov a kolektívnych trestov voči civilnému obyvateľstvu, ako to vyžaduje medzinárodné právo. Amnesty International bude naďalej sledovať aj aktivity Hamasu a iných palestínskych ozbrojených skupín.