TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
12. MARCA 2026
Izraelské letecké útoky na miesta spojené s neziskovou finančnou inštitúciou Qard al-Hassan musia byť vyšetrované ako vojnové zločiny. Napriek prepojeniu s Hizballáhom podľa medzinárodného humanitárneho práva nepredstavujú legitímne vojenské ciele, uviedla Amnesty International.
Od 2. marca 2026 izraelská armáda oznámila, že bude cieliť na všetky pobočky Qard al-Hassan v Libanone. Do 10. marca uviedla, že počas uplynulého týždňa zasiahla „približne 30 pobočiek“. Mnohé kancelárie Qard al-Hassan sa nachádzajú v obytných budovách alebo husto obývaných štvrtiach.
Útoky na južné predmestia Bejrútu, juh Libanonu a údolie Biká (angl. Bekaa) zničili zariadenia, ktoré desaťtisíce civilistov využívali na prístup k finančným službám vrátane pôžičiek na školné, zdravotnú starostlivosť či dopravu do práce.
„Opakovane sa zdá, že izraelská armáda predpokladá, že stačí niečo označiť za prepojené s Hizballáhom – či už ide o zdravotnícky personál, domy v pohraničných dedinách alebo finančné inštitúcie – a automaticky sa z toho stane legitímny terč vojenských útokov. To je nesprávne,“ uviedla regionálna riaditeľka Amnesty International pre juhozápadnú Áziu a severnú Afriku Heba Morayef.
„Tvrdenia o finančných väzbách samy osebe nemenia civilnú osobu ani civilnú budovu na vojenský cieľ. Rozlišovanie medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi je základným princípom medzinárodného humanitárneho práva. Hizballáh je vojenský aj politický aktér, no prevádzkuje aj služby a charitatívne inštitúcie, v ktorých pracujú civilisti.
Civilisti a civilné objekty sa nestávajú legitímnymi cieľmi len kvôli prepojeniu alebo domnelej väzbe. Napriek tomu Izrael opäť ničí pobočky finančnej inštitúcie, ktorá predstavuje životnú oporu pre tisíce ľudí v núdzi. Tieto útoky sú nezákonné a musia byť vyšetrované ako vojnové zločiny,“ priblížila Heba Morayef.
Amnesty International preskúmala tvrdenia izraelskej armády o útokoch, overila zábery zo štyroch zasiahnutých lokalít z 2. a 9. marca a uskutočnila rozhovory s 12 ľuďmi z rôznych prostredí, ktorí využívali finančné služby Qard al-Hassan. (Na ochranu ich súkromia a bezpečnosti sú použité pseudonymy.)
Útoky na civilnú infraštruktúru
Združenie Qard al-Hassan je dlhodobo jedným z hlavných poskytovateľov mikropôžičiek v krajine. Funguje na základe licencie mimovládnej organizácie vydanej libanonskou vládou od roku 1987, nemá licenciu od centrálnej banky Libanonu na poskytovanie finančných služieb.
Od roku 2007 podlieha sankciám USA pre väzby na Hizballáh. V júli 2025 centrálna banka nariadila licencovaným finančným inštitúciám zastaviť spoluprácu so subjektmi bez licencie a podliehajúcimi zahraničným sankciám. Opatrenie sa týkalo aj Qard al-Hassan.
Podľa medzinárodného humanitárneho práva sú civilné objekty – vrátane finančných inštitúcií – chránené. Legitímnymi cieľmi môžu byť len vojenské objekty, a to výlučne tie, ktoré účinne prispievajú k vojenským operáciám a ktorých zničenie prináša konkrétnu vojenskú výhodu.
Amnesty International nezistila žiadne dôkazy od izraelských orgánov, že by pobočky tejto finančnej inštitúcie spĺňali tieto kritériá.
Vágne tvrdenia o „terorizme“
V komunikácii o útokoch na kancelárie Qard al-Hassan izraelská armáda netvrdila, že sa aktuálne využívajú na priame vojenské účely. Hovorca armády 2. marca uviedol, že Qard al-Hassan „využíva vklady civilného obyvateľstva na poskytovanie finančných služieb Hizballáhu a jeho operatívcom na teroristické účely“. 9. marca označil združenie za „teroristickú infraštruktúru“ a „kľúčový prvok financovania teroristických aktivít Hizballáhu“.
Aj keby boli tieto tvrdenia pravdivé, neznamená to, že budovy strácajú ochranu podľa medzinárodného humanitárneho práva.
„Štáty musia jasne povedať, že vojenské útoky na finančné inštitúcie sú nezákonné. Finančná podpora alebo prepojenie nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sa stali terčom vojenských útokov. Tieto útoky sú obzvlášť znepokojujúce, pretože majú ničivé dôsledky na civilnú infraštruktúru a živobytie,“ uviedla Heba Morayef.
Ide o tretiu vlnu izraelských útokov na Qard al-Hassan. Počas eskalácie v roku 2024 izraelská armáda 21. októbra uviedla, že zasiahla „takmer 30“ jej objektov. Amnesty International už vtedy vyzvala na ich vyšetrovanie ako vojnových zločinov.
V decembri 2024, po vyhlásení prímeria, združenie oznámilo opätovné otvorenie 16 pobočiek. Po najnovších útokoch niektoré budovy síce zostali stáť, no prestali fungovať.
„Už viac ako dva roky izraelská armáda pácha v Libanone závažné nezákonné činy bez toho, aby za ne niesla zodpovednosť. K takýmto nezákonným činom patria aj opakované útoky na civilné objekty. Štáty, ktoré majú vplyv na Izrael, musia konať a zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti. Iba tak sa podarí ukončiť ničivý cyklus porušovania ľudských práv a medzinárodného práva,“ uviedla Heba Morayef.
Viacnásobné útoky, s varovaním aj bez neho
Útoky prebehli v dvoch hlavných vlnách, 2. a 9. marca.
2. marca 2026 približne o 13.55 hod. hovorca izraelskej armády oznámil začiatok „útokov na infraštruktúru Qard al-Hassan patriacu Hizballáhu“ a vyzval obyvateľstvo v okruhu 300 metrov od 18 lokalít na okamžitú evakuáciu. Následne zverejnil mapy jednotlivých cieľov naprieč krajinou.
Varovania sa týkali početných lokalít vrátane Burdž al-Barádžina na južnom predmestí Bejrútu, troch miest v regióne Baalbek a ďalších miest v lokalitách Bednajel a Hermel. Nasledovali výstrahy adresované obyvateľstvu na špecifických miestach v mestách a obciach ako Súr (Tyros), Mašghara, Dejr Kanún al-Nahr a potom aj Bint Džbejl, Kana, Maarúb, Nabatíja al-Tahta. Nakoniec varovali obyvateľstvo na vyznačených miestach v Dejr al-Zahrání, al-Sutaníja, Túl a Habbúš.
Krátko pred 16.00 hod. začali izraelské sily tieto miesta bombardovať. O 19.38 hod. oznámili ukončenie operácie.
Varovania ustali, útoky nie
Zábery overené Amnesty International z 2. marca ukazujú zásah trojposchodovej budovy v obytno-komerčnej oblasti v meste Súr. Následné videá zachytávajú rozsiahle škody vrátane zničeného obchodného centra, kde sa nachádzali aj reštaurácie či lekárne. O necelé dva kilometre ďalej útok zničil 11-poschodovú pobočku Qard al-Hassan, ktorá stála oproti základnej škole.
5. marca izraelské sily vydali príkaz na hromadnú evakuáciu štyroch hlavných štvrtí južných predmestí Bejrútu. Všeobecnú výzvu zopakovali ešte v ten istý deň a 7. marca a opakovane útočili na viaceré oblasti v týchto štvrtiach, vo dne aj v noci, bez toho, aby vydali konkrétne varovania.
O týždeň neskôr, 9. marca o 8.49 hod., hovorca izraelskej armády oznámil ďalšie útoky na pobočky združenia Qard al-Hassan, pričom tentoraz výslovne varoval pred útokmi na južných predmestiach Bejrútu.
Na rozdiel od špecifických varovaní z 2. marca však oznam z 9. marca poukazoval iba na „teroristickú infraštruktúru združenia Qard al-Hassan“ na južných predmestiach Bejrútu. Neuvádzali sa v ňom konkrétne miesta a neobsahoval mapu.
Dve hodiny po všeobecnejšom varovaní z 9. marca, o 10.50 hod., izraelské sily spustili ďalšiu vlnu leteckých útokov na južné predmestia Bejrútu. Zasiahli viac ako tucet budov vrátane takých, kde sídlili pobočky Qard al-Hassan.
Finančná opora pre rôznorodú komunitu
V Libanone mnohí ľudia dlhodobo využívajú alternatívne finančné služby mimo formálneho bankového systému. Po kolapse ekonomiky v roku 2019 banky často odmietali sprístupniť úspory klientov alebo zatvárali pobočky.
„Brala som si pôžičky na školné pre deti a splácala asi 50 dolárov mesačne. Keď som mala nové výdavky, vyplatila som jednu pôžičku a zobrala som si novú. Presne tak, ako to robia aj iní rodičia, aby zabezpečili deťom vzdelanie,“ povedala pre Amnesty International Umm Ali, ktorá využívala služby Qard al-Hassan viac než 27 rokov.
Mayyada uviedla, že jej rodina využívala služby viac než osem rokov a považovala ich za spoľahlivejšie než banky.
Nouhad založila požičaný náhrdelník, aby si mohla kúpiť motor do šijacieho stroja – jediného zdroja príjmu: „Bez týchto peňazí by som si nemohla zarobiť na živobytie.“
Služby využívali aj ľudia mimo šiitskej komunity. Maria z kresťanskej oblasti uviedla, že prvýkrát si zobrala pôžičku v roku 2023: „Až neskôr som zistila, že táto možnosť je dostupná pre každého.“
Podobne muž zo Saidy uviedol, že služby začal využívať len nedávno, hoci nie je šiita, a oceňuje najmä bezúročné pôžičky.
Kontext situácie
2. marca 2026 Hizballáh obnovil útoky na Izrael v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího v rámci spoločného útoku USA a Izraela na Irán.
Izraelská armáda následne oznámila na sociálnej sieti X, že jej jednotky útočia na ciele Hizballáhu po celom Libanone v rámci operácie „Rev leva“. V nasledujúcich dňoch Izrael uskutočnil stovky útokov po celej krajine a vydal sériu príkazov na hromadnú evakuáciu.
Hizballáh naďalej každý deň vystreľuje rakety na Izrael. Už v roku 2024 Amnesty International zistila, že Hizballáh pri svojich útokoch na Izrael opakovane používal zbrane, ktoré sú zo svojej podstaty nepresné.
Pred koncom februára uplynul rok od termínu, v ktorom mal Izrael na základe dohody o prímerí stiahnuť svoje vojenské sily z južného Libanonu. Izrael napriek tomu pokračoval vo vojenských útokoch na Libanon takmer denne. Počas platnosti dohody o prímerí Izrael v Libanone zabil viac ako 380 ľudí vrátane najmenej 127 civilistov a civilistiek. Izraelská armáda zostala v častiach libanonského územia a pokračovala v rozsiahlom ničení civilných stavieb a infraštruktúry, čím zabránila desaťtisícom ľudí v návrate do svojich domovov.
Podľa monitorovania izraelských médií a kanálov na Telegrame, ktoré od 28. februára 2026 Amnesty International vykonáva, bolo v Izraeli v dôsledku útokov z Iránu hlásených najmenej 12 civilných obetí. Libanonská jednotka pre riadenie katastrof k 11. marcu hlásila 634 zabitých v Libanone, vrátane detí, a 816 700 vysídlených osôb.