Obyvateľstvo východoukrajinského mesta Izjum sa kvôli neustávajúcim útokom ruských ozbrojených síl nachádza na pokraji humanitárnej katastrofy. Amnesty International zozbierala svedectvá civilistov a civilistiek, ktorým sa podarilo z mesta utiecť.
Izjum leží v Charkovskej oblasti a je prakticky pod blokádou. Prvé správy o útokoch ruskej armády na Izjum sa objavili 28. februára a od 3. marca mesto čelí nepretržitému ostreľovaniu. Zásoby potravín a vody sa stenčujú a civilné obyvateľstvo, ktoré v meste zostalo, sa musí ukrývať v pivniciach. Väčšina obytných zón je v dôsledku útokov odrezaná od elektriny, plynu, kúrenia aj mobilnej telefónnej siete. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry bolo pri ničivom útoku 3. marca zabitých osem civilistov a civilistiek vrátane dvoch detí. Tento útok spôsobil aj značné škody na centrálnej nemocnici v meste. Odvtedy boli hlásené ďalšie obete.
Amnesty International sa v období od 9. do 12. marca rozprávala s 26 obyvateľmi a obyvateľkami Izjumu bezprostredne po ich evakuácii do mesta Sviatohirsk v Doneckej oblasti, ktoré zostáva z veľkej časti pod ukrajinskou kontrolou, hoci ani v ňom boje neutíchajú. Svedectvá z Izjumu odhaľujú hrôzu, ktorú zažíva civilné obyvateľstvo na frontovej línii. Izjum a desiatky ďalších miest a dedín teraz naliehavo potrebujú humanitárne koridory, ktoré umožnia bezpečnú evakuáciu civilistiek a civilistov, ktorí chcú odísť, a dodávky humanitárnych zásob pre zostávajúcich.
„Všetko bolo pod paľbou“
Osoby, s ktorými sa Amnesty International rozprávala, uviedli, že ruské ozbrojené sily uskutočnili útoky, pri ktorých boli zabití a zranení civilisti. Okrem toho bola zničená alebo poškodená civilná infraštruktúra vrátane obytných domov, škôl, materských škôl, zdravotníckych zariadení a skladov potravín. Podľa všetkého niektoré útoky nerozlišovali medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Takéto nerozlišujúce útoky sú podľa medzinárodného práva prísne zakázané.
Satelitné snímky z 12. marca, ktoré Amnesty International preskúmala, jasne ukázali krátery a škody v blízkosti budov, ktoré sú podľa dostupných informácií skutočne školami a nemocnicami.
Svitlana má 72 rokov a v Izjume žije ako vnútorne vysídlená osoba, odkedy opustila Doneck, ktorý je od roku 2014 pod kontrolou ozbrojených skupín podporovaných Ruskom. Pre Amnesty International povedala: „Keď nás začali bombardovať, 3. alebo 4. [marca], už sme nemohli vyjsť von. Vo dne v noci bolo počuť ostreľovanie… Ak to bude pokračovať ešte niekoľko dní, tak je po meste – a po ľuďoch, ktorí v ňom sú.“ Od začiatku útokov zostali zatvorené alebo zničené viaceré obchody s potravinami, takže obyvatelia Izjumu sú odkázaní na osobné zásoby alebo humanitárnu pomoc. Trpia aj nedostatkom vody a chladom.
Tetiana, ktorá zostala v mestskom kryte so svojím päťmesačným dieťaťom, povedala: „Keď sme odchádzali [aby nás evakuovali], zostávali tam tri päťlitrové bandasky pre 55 ľudí. Neviem, ako prežijú.“ Dodávky humanitárnej pomoci a chleba boli v tom čase už len sporadické. Kvôli výpadkom energie a znemožnenej komunikácii sa doručené produkty dostávali len k niektorým civilistom, hlavne tým, ktorí sa ukrývajú vo väčších krytoch, často v budovách škôl.
Respondentky a respondenti Amnesty International povedali, že ľudia, ktorí bývajú v rodinných domoch, mali veľký problém dostať sa k potravinám, pretože ich štvrte patria k najviac poškodeným. Väčšina rodinných domov navyše má len veľmi malú alebo dokonca nemá žiadnu pivnicu, kde by sa dalo ukryť. Natália, ktorá býva v rodinnom dome v Izjume, povedala: „V pivnici sme strávili šesť dní. Je v nej veľmi málo miesta, musíte stáť. Nijako si tam nedokážete ľahnúť. Len čo to [útoky] ustalo, rýchlo sme vybehli von zobrať sliepkam vajíčka… Naše dieťa bolo hladné, keďže sme takmer nejedli. Mali sme len zvyšky suchého chleba, jablká z pivnice, zaváranú zeleninu a džem… Iné jedlo sme nemali kde zohnať, nemohli sme vyjsť z domu. Všetko bolo pod paľbou.“
Dvaja respondenti uviedli, že sa ocitli uprostred krížovej paľby, keď prebiehali boje v husto obývanom mestskom priestore. Jeden muž povedal, že v jednom z bytov v ich dome, ktorý sa stal terčom útoku, sa nachádzalo niekoľko ukrajinských bojovníkov – ktorých by podľa pravidiel vojny bolo možné považovať za oprávnený cieľ útoku. Iní obyvatelia Izjumu vo svojich svedectvách pre Amnesty International povedali, že v okruhu ich zbombardovaných štvrtí sa nenachádzali žiadne vojenské základne ani iné vojenské ciele.
Prvoradé je vytvoriť humanitárne koridory
Podľa miestnych zdrojov neutíchajúce priame zásahy a nepriama paľba 9. marca spôsobili, že miestne orgány dokázali z Izjumu evakuovať len 250 ľudí namiesto plánovaných 5 000. Dňa 10. marca sa podarilo evakuovať ďalších 2 000 ľudí. Popri miestnych orgánoch sa do evakuácie civilistiek a civilistov zapojili aj aktivisti a miestni dobrovoľníci so svojimi osobnými autami. Mnoho civilistov a civilistiek, predovšetkým starších ľudí a osôb so zdravotným znevýhodnením, sa rozhodlo zostať, resp. nedokázalo odísť.
Medzinárodné humanitárne právo zakazuje úmyselné útoky na civilistov a civilné objekty, ako aj nerozlišujúce a neprimerané útoky. Ruské ozbrojené sily musia prijať všetky uskutočniteľné preventívne opatrenia, aby ich útoky nezasahovali civilné obyvateľstvo a civilné objekty.
Ukrajinské sily by takisto mali prijať všetky uskutočniteľné preventívne opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva a civilných objektov pod svojou kontrolou pred následkami útokov. Predovšetkým by sa mali vyhýbať operovaniu v obytných zónach a z obývaných objektov, aby na ne nepriťahovali odvetnú paľbu, ktorá by mohla viesť k zvýšeným stratám na životoch civilistiek a civilistov, zraneniam a škodám na civilných objektoch a infraštruktúre.
Amnesty International už skôr vyzvala všetkých účastníkov bojov, aby civilistom a civilistkám, ktorých domovy boli zničené, ako aj ostatným osobám, ktoré sa obávajú o svoj život, umožnili prístup k bezpečným humanitárnym koridorom. Amnesty International považuje ruskú inváziu na Ukrajinu za akt agresie a vyzýva Ruskú federáciu na jej okamžité a bezpodmienečné zastavenie.
Prečítajte si viac o invázii ruských vojsk na Ukrajinu
Amnesty International pracuje na monitorovaní a odhaľovaní porušení medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv na Ukrajine. Je nevyhnutné, aby sme sa spoločnými silami postavili za jednoznačnú prioritu ochrany ľudských životov a práv všetkých obyvateľov a obyvateliek na Ukrajine.
Amnesty international o invázii ruských vojsk na ukrajinu