Najvyšší súdu v Turecku potvrdil doživotný trest pre Osmana Kavalu. Okrem toho potvrdil aj 18-ročné tresty odňatia slobody pre Çiğdem Mater, Cana Atalaya, Mine Özerden a Tayfuna Kahramana.
„Toto politicky motivované rozhodnutie je zničujúcim úderom pre ľudské práva. Rozhodnutie súdu sa vymyká akejkoľvek logike. Orgány činné v trestnom konaní opakovane nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili nepodložené obvinenia vznesené voči obžalovaným. Ukazuje, že celý ‚proces Gezi‘ od samého začiatku slúžil ako snaha o umlčanie kritických hlasov. Toto rozhodnutie otvorene podkopáva systém ochrany ESĽP. Zároveň hrubo porušuje rozhodnutia štrasburského súdu, ktorý sa vyslovil v prospech prepustenia Osmana Kavalu.
Kavalu, ktorý sa v týchto dňoch dožíva 66 rokov, svojvoľne väznia viac ako päť rokov iba za pokojný aktivizmus. Nemôžeme a nedáme sa umlčať. Budeme pokračovať v našej výzve a žiadať, aby úrady okamžite prepustili Osmana Kavalu a ďalších väzňov a väzenkýň svedomia z protestov v parku Gezi,“ uviedla v reakcii na rozhodnutie riaditeľka kampaní Amnesty International pre Európu Ruth Tanner.
Prečítajte si viac o prípade na tomto odkaze.
Pretrvávajúce zásahy štátnej moci proti občianskej spoločnosti
Väznenie Osmana Kavalu či odsúdenie čestného predsedu Amnesty International Turecko, Tanera Kılıça a ďalších obrankýň a obrancu ľudských práv v prípade z Büyükady, patrí k jedným z mnohých príkladov útokov na občiansku spoločnosť v Turecku. Na týchto prípadoch i na množstve ďalších sa jasne ukazuje, že Turecké orgány využívajú protiteroristické opatrenia ako zbraň proti politickým oponentom a oponentkám. To sa týka novinárok, obrancov ľudských práv a ďalších ľudí aktívnych v organizáciách občianskej spoločnosti.
Obavy z toho, že aktívni ľudia budú označení ako „teroristi“ a ich práca ako „bezpečnostná hrozba“ vedú k tomu, že priestor na slobodné združovanie a slobodu prejavu sa v Turecku viac a viac zužuje. Keď počas núdzového stavu od roku 2016 do roku 2018 vláda prostredníctvom vyhlášok natrvalo ukončila činnosť viac ako 1 300 združení a nadácií, ako aj viac ako 180 masovokomunikačných prostriedkov, a to kvôli ich údajnému, bližšie nešpecifikovanému prepojeniu na „teroristické“ organizácie, dôsledky týchto krokov na stav tureckej občianskej spoločnosti boli doslova devastačné. V takejto situácii sa nedávno začalo s implementáciou novej legislatívy, ktorá je pre občiansku spoločnosť podobným ohrozením.