Pri výkone protipandemických karanténnych opatrení sa policajné zložky v rámci celej Európy, vrátane Slovenska, v neprimeranej miere zamerali najmä na sledovanie etnických menšín a marginalizovaných skupín, pričom tieto skupiny boli často vystavované násiliu, diskriminačným kontrolám totožnosti, nútenej karanténe a pokutám, uvádza Amnesty International v novej správe.
Správa Dohľad a disciplinácia počas pandémie dokumentuje prípady zo Slovenska a ďalších 11 európskych krajín a odhaľuje znepokojivý vzorec rasových predsudkov, vzbudzujúcich obavy z inštitucionálneho rasizmu v policajných štruktúrach, aké zaznievajú po celom svete v rámci prebiehajúcich protestov Black Lives Matter (Na černošských životoch záleží).
Marginalizované rómske komunity podrobené militarizovaným karanténam
Na Slovensku a v Bulharsku sa diskriminácia v rámci protipandemických opatrení prejavila v podobe vládnych nariadení o povinnej karanténe prevažne marginalizovaných rómskych komunít.
Slovenská vláda pritom toto opatrenie zdôvodnila tým, že izolácia celých komunít je nevyhnutná pre ochranu verejného zdravia, vzhľadom na 31 pozitívne testovaných osôb v uvedených piatich lokalitách, v ktorých žije celkovo viac ako 6 800 ľudí.
„Prístup Slovenska k riešeniu pandémie COVID-19 v kontexte ľudských práv bol vo viacerých prípadoch mimoriadne pochybný. Boli sme svedkami neproporčných zásahov do ľudských práv marginalizovaných skupín. Právny základ pre rozhodnutie o povinnej karanténne v prípade rómskych neformálnych sídiel je stále nejasný a mohlo dôjsť k tomu, že sa Slovensko dopustilo svojvoľného zadržiavania osôb, čo je v jasnom rozpore s medzinárodným právom a ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska. Mnohé opatrenia voči Rómom a Rómkam prispeli k ich ďalšej stigmatizácii a predsudkom, zostávajú aj pochybnosti o tom, či karanténe mestečká spĺňali požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie. V neposlednom rade máme aj viaceré závažné sťažnosti o použití nezákonnej sily zo strany polície,“ povedal Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Nad plošnými karanténami zároveň dozorovali policajné zložky a armáda. Amnesty International považuje použitie armády a ozbrojených síl na vykonávanie opatrení v oblasti verejného zdravia za neprimerané. Zapojenie armády je v týchto prípadoch možné len vo veľmi výnimočných situáciách a musí spĺňať prísne kritéria. Podľa Amnesty International neboli na použitie armády v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku dostatočné dôvody.
Obyvatelia a obyvateľky lokalít uzavretých do karantény sa sťažovali na nezákonné použitie sily zo strany polície, pri ktorom mohlo dôjsť k porušeniu ich práv. V Žehre sa Amnesty International dozvedela o udalosti, pri ktorej údajne policajt slovne napadol Róma a vyhrážal sa mu fyzickým násilím. V Starej Maši v Krompachoch nahlásili 27. apríla zneužitie policajnej sily proti piatim deťom.
V rámci povinných karanténnych opatrení v Bulharsku bolo od zvyšku krajiny odrezaných viac ako 50 000 Rómov a Rómok, v dôsledku čoho trpeli veľkým nedostatkom potravín. Prieskum ukázal, že priemerný príjem v oblastiach obývaných rómskym obyvateľstvom sa medzi marcom a májom 2020 znížil o 61 percent. V Burgase úrady používali drony s tepelnými senzormi na diaľkové snímanie teploty obyvateľov a obyvateliek rómskych osád a sledovanie ich pohybu. Podobný postup zvolili aj v meste Jambol, kde úrady používali lietadlá na dezinfekčný postrek rómskej štvrte, v ktorej sa potvrdilo šírenie ochorenia COVID-19. Táto lokalita bola uzavretá v prísnej karanténe aj po ukončení celoštátneho núdzového stavu.
Diskriminačný prístup aj na západe Európy
„Policajné násilie a obavy z inštitucionálneho rasizmu nie sú v Európe ničím novým, no pandémia a nútená karanténa odhalili, že ide o ďaleko rozsiahlejší problém, než sme si mysleli,“ uviedol Marco Perolini, regionálny výskumník Amnesty International pre západnú Európu.
„Európa musí urgentne riešiť trojitú hrozbu, ktorú predstavuje diskriminácia, nezákonné používanie sily a beztrestnosť polície,“ zdôraznil Perolini.
K nezákonnému použitiu sily zo strany polície dochádzalo často počas overovania totožnosti osôb a osobných prehliadok, ktoré polícia požadovala v rámci dozoru nad dodržiavaním karanténnych opatrení. Vo Veľkej Británii, jednej z mála európskych krajín, ktorá zbiera dáta o presadzovaní a vynucovaní práva rozdelené aj podľa etnicity dotknutých osôb, zaznamenala londýnska polícia v období medzi marcom a aprílom 2020 nárast počtu kontrol totožnosti a osobných prehliadok o 22 percent, pričom podiel obyvateľov a obyvateliek čiernej farby pleti, ktorí sa museli podrobiť osobným prehliadkam, vzrástol počas tohto obdobia takmer o tretinu.
Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo 34 videozáznamov z celej Európy, ktoré zachytávajú nezákonné použite sily zo strany polície, mnohokrát v prípadoch, keď nebolo použite sily vôbec potrebné.
Na videu zo španielskeho mesta Bilbao, zverejnenom 29. marca, dvaja policajti zastavia mladého muža, údajne severoafrického pôvodu. Napriek tomu, že nikoho očividne neohrozuje, strkajú doňho a udierajú ho obuškom. Kým muža držia pritlačeného k múru a s rukami za chrbtom, objaví sa jeho matka, ktorá sa policajtom snaží vysvetliť, že jej syn trpí duševnou chorobou. Policajt udrie obuškom aj ju a následne ju traja policajti zložia na zem.
Podľa analýzy Amnesty International príslušníci polície v tomto prípade nekonali tak, aby použili iba silu v nevyhnutnom rozsahu, a otázne je i to, či bolo použitie akýchkoľvek silových donucovacích prostriedkov vôbec potrebné. Niektorým ľuďom zo susedstva, ktorí policajný zákrok nafilmovali, bola uložená pokuta za „neoprávnené použitie“ vizuálnej dokumentácie predstaviteľov orgánov presadzovania práva.
Ďalšie z videí zachytáva prípad z 26. apríla 2020, ku ktorému došlo vo Francúzsku. Samir, 27-ročný egyptský štátny príslušník, ktorý žil 10 rokov vo Francúzsku, na videu skáče do rieky Seiny v Île-Saint-Denis na úteku pred policajtami. Z videozáznamu počuť, ako policajti pri prenasledovaní Samira urážajú (volajú ho pejoratívnym, rasistickým výrazom „bicot“), vysmievajú sa mu a jeden z policajtov hovorí: „mal si mu o členok priviazať nejaké závažie“. Následne Samira zadržali a zbili v policajnej dodávke. Aj keď ho nikdy neobvinili z trestného činu alebo priestupku, bolo mu nariadené, aby opustil krajinu. Obaja policajti boli vďaka videozáznamu identifikovaní a kvôli rasistickým prejavom prepustení.
Zacielené na utečenecké tábory
Srbské orgány zaviedli počas mimoriadneho stavu osobitný režim pre štátne zariadenia pre ľudí na úteku, migrujúcich a žiadajúcich o azyl. Ľudia ubytovaní v týchto zariadeniach boli uzavretí do celodennej karantény, pričom na dodržiavanie zákazu vychádzania dohliadali ozbrojené sily.
Pokuty pre ľudí bez domova
Represívne opatrenia postihli počas pandémie aj ľudí bez domova. V Taliansku mimovládna organizácia Avvocato di Strada zdokumentovala najmenej 17 prípadov, v ktorých ľudia bez domova dostali pokutu za to, že neboli schopní dodržať opatrenia týkajúce sa izolácie a obmedzenia pohybu. Desiatky ďalších pokutovali vo Francúzsku, Španielsku a vo Veľkej Británii.
„Štáty musia skončiť so zriaďovaním diskriminačných plošných karantén a násilným premiestňovaním Rómov a Rómok, utečencov, utečeniek a migrantov a migrantiek. Namiesto toho musia zaručiť právo na bývanie a ochranu zdravia pre všetkých. Úrady zároveň musia reagovať na čoraz častejšie obavy z inštitucionálneho rasizmu a diskriminácie zo strany polície, ktorá sa zreteľne prejavila počas pandémie ochorenia COVID-19. Je na čase, aby Európa čelila rasizmu na svojom vlastnom dvore a skončila s takýmito praktikami,“ zdôraznila Barbora Černušáková, regionálna výskumníčka Amnesty International pre strednú a východnú Európu.
Dohľad a disciplinácia počas pandémie: Porušovanie ľudských práv pri dohliadaní na dodržiavanie opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 v Európe
(Preklad vybraných častí výskumnej správy Dohľad a disciplinácia počas pandémie, str. 16 – 18 a str. 32 – 33)
Slovensko
Slovenské orgány uzavreli päť rómskych komunít do povinnej karantény pod dozorom polície a armády, s odôvodnením, že išlo o nevyhnutný krok v rámci prevencie šírenia koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19.
Opatrenie zaviedli v kontexte pretrvávajúcich obvinení z diskriminačného použitia sily zo strany polície proti Rómom. Neformálne rómske sídla (tzv. osady) sú na Slovensku niekoľko rokov vystavené zvýšenému dozoru a zásahom zo strany polície. Vo viacerých prípadoch došlo k nadmernému použitiu sily a inému zlému zaobchádzaniu, ale väčšina takýchto udalostí nebola riadne vyšetrená. Napríklad v júni 2013 vpadlo do rómskej komunity na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou 63 policajtov. Pri „represívno-pátracej akcii kvôli zvýšenej trestnej činnosti“ zranili viac ako 30 miestnych ľudí, ktorí vypovedali, že voči polícii nevyvinuli žiaden odpor. Medzi zranenými boli aj deti.[1] Ani tento prípad nebol dodnes náležite vyšetrený.[2]
Dňa 3. apríla 2020 začala Slovenská republika s testovaním na prítomnosť koronavírusu v neformálnych rómskych sídlach. V prvej fáze sa testy uskutočnili v 33 lokalitách za asistencie armády. Na Slovensku sa nachádza niekoľko stoviek neformálnych rómskych sídel a testovanie sa spočiatku zameralo na tie, do ktorých sa vrátili ľudia zo zahraničia, najmä z Českej republiky a Veľkej Británie. Amnesty International upozornila slovenskú vládu, že bez toho, aby Rómkam a Rómom zabezpečila potrebné ochranné prostriedky, vrátane prístupu k vode a sanitácii, bude takto zacielené testovanie iba prispievať k ďalšej stigmatizácii a protirómskym predsudkom, pričom pravdepodobnosť šírenia nákazy nezníži.[3]
Deň po Medzinárodnom dni Rómov a Rómok, 9. apríla, sa vláda rozhodla uzavrieť do karantény päť rómskych sídel na východnom Slovensku: tri v Krompachoch a po jednom v Bystranoch a Žehre. Vláda toto opatrenie zdôvodnila tým, že izolácia celých komunít je nevyhnutná pre ochranu verejného zdravia, vzhľadom na 31 pozitívne testovaných osôb v uvedených piatich lokalitách, v ktorých dohromady žije viac ako 6 800 ľudí. Právny základ pre rozhodnutie o povinnej plošnej karanténe je však stále nejasný,[4] preto ostáva otvorená aj otázka, či pri jej zavedení nedošlo k svojvoľnému zadržiavaniu osôb, ktoré je z hľadiska medzinárodného práva v oblasti ľudských práv neoprávnené za každých okolností vrátane obdobia výnimočného stavu.[5]
Karanténa rómskej komunity v Bystranoch bola ukončená 25. apríla, v Krompachoch 1. mája.[6] V Žehre trvala celková povinná karanténu rómskej komunity do 15. mája, pričom do 100 osôb zostalo v karanténe aj po tomto termíne.[7] Išlo o osoby pozitívne testované na koronavírus a ich najbližšie kontakty, ktoré boli umiestnené do obytných kontajnerov v okrajovej časti lokality.[8] Médiá informovali, že Centrálny krízový štáb zabezpečil pre týchto obyvateľov a obyvateľky lekárske služby,[9] ale nebolo potvrdené, či podmienky tzv. karanténneho mestečka spĺňali požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie, ako napríklad dostatočné vetranie a oddelené izby s hygienickými zariadeniami pre jednotlivých infikovaných.[10]
Obyvatelia a obyvateľky lokalít uzavretých do karantény sa sťažovali na nezákonné použitie sily zo strany polície, pri ktorom mohlo dôjsť k porušeniu ich práv. V Žehre sa Amnesty International dozvedela o udalosti, pri ktorej údajne policajt slovne napadol Róma a vyhrážal sa mu fyzickým násilím. V Starej Maši pri Krompachoch nahlásili 27. apríla zneužitie policajnej sily proti piatim deťom.[11] Matka troch z dotknutých detí sa vyjadrila pre médiá, že deti išli na drevo a hrať sa k potoku, na rovnaké miesto, kam ich dovtedy vojaci púšťali. Tento raz ich však odtiaľ vyhnal policajt, s vyhrážkou, že ak ich tam opäť uvidí, zastrelí ich. Následne deti zatiahol do tunela, kde ich zbil.[12] Zbité dievča povedalo, že svedkom činu bol aj jeden vojak.
Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity[13] oznámila prostredníctvom sociálnej siete, že k udalosti došlo po tom, ako skupinka detí opustila vymedzené karanténne územie.[14] Vyhlásila tiež, že z jej úradu okamžite podnikli výjazd na miesto činu a zhotovili fotodokumentáciu modrín a odrenín, ktoré deťom mohol spôsobiť obušok. Verejná ochrankyňa práv 29. apríla oznámila, že sa komplexne pozrie na problematiku karantenizovaných osád.[15] Dňa 6. mája inšpektorát ministerstva vnútra začal vyšetrovanie vo veci údajného zneužitia sily príslušníkom polície.[16] V čase zhotovenia tejto správy, v polovici júna, vyšetrovanie pokračovalo.
Okrem obvinení z nezákonného použitia sily zdokumentovala Amnesty International aj skutočnosť, že počas prvých dní povinnej karantény piatich rómskych lokalít neboli ich obyvateľom a obyvateľkám poskytnuté dostatočné informácie o podmienkach karantény či o tom, dokedy karanténa potrvá, a že zodpovedné orgány nezabezpečili oddelenie osôb, ktoré boli pozitívne testované na COVID-19, od zvyšku komunity.
Poznámky:
[1] https://www.errc.org/press-releases/slovak-authorities-must-investigate-the-police-action-in-romani-settlement-moldava-nad-bodvou
[3] Letters to the Minister of the Interior of Slovakia, dated 1 April 2020, and to the Prime Minister of Slovakia, dated 8 April 2020.
[4] According to an analysis published by a lawyer Slávka Henčeková, the decisions of the “National Crisis Committee” were not issued in compliance with Slovak administrative law. This concern applies also to the mandatory quarantines of Roma settlements. See https://www.facebook.com/notes/sl%C3%A1vka-hen%C4%8Dekov%C3%A1/anal%C3%BDza-pr%C3%A1vnej-povahy-opatren%C3%AD-%C3%BAradu-verejn%C3%A9ho-zdravotn%C3%ADctva-sr-na-zamedzenie-%C5%A1/10222705778495168/
[5] UN Working Group on Arbitrary Detention, 8 May 2020, para. 5, https://www.ohchr.org/Documents/Issues/Detention/DeliberationNo11.pdf
[6] https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/549724-v-bystranoch-zrusili-karantenu-v-zehre-su-osadnici-nedisciplinovani https://kosicednes.sk/udalosti/v-krompachoch-zrusili-karantenu-v-troch-osadach/ The Public Health Authority (Kancelária hlavného hygienika) called the measure a “ban on any contact between the residents of the Roma settlement [in Bystrany and Krompachy] in the district of Spišská Nová Ves with the rest of the population”.
[7] https://www.ta3.com/clanok/1183343/v-osade-v-zehre-zrusili-karantenu-radost-ludi-zachytili-na-videu.htm
[9] https://spis.korzar.sme.sk/c/22401321/na-dreveniku-v-zehre-buduju-karantenne-mestecko-pre-sto-ludi.html
[10] https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/331497/WHO-2019-nCoV-IHR_Quarantine-2020.2-eng.pdf
[11] https://www.romea.cz/en/news/world/slovak-police-officer-said-to-have-beaten-five-romani-children-in-krompachy-settlement-and-threatened-to-shoot-them
[12] https://www.gipsytv.eu/gipsy-television/spravy/slovensko/video-policajt-mal-zbit-pat-romskych-deti-z-krompach..html?page_id=5280
[13] A government institution designed to address the situation of Roma in the country and coordinate the relevant policies, https://www.minv.sk/?ulohy_usvrk
[16] https://domov.sme.sk/c/22399313/pre-udajny-utok-policajta-na-romske-deti-zacali-trestne-stihanie.html
ZÁVERY A ODPORÚČANIA
Pandémia COVID-19 spôsobila na celom svete výnimočnú situáciu. Zdravotná kríza takéhoto rozsahu si môže vyžiadať zavedenie mimoriadnych opatrení na zastavenie šírenia infekcie. Medzinárodné právo umožňuje udeliť vládam zvláštne právomoci v záujme zachovania práva na zdravie, keď dôjde k takému významnému ohrozeniu, aké predstavuje šírenie koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19. Mnohé európske štáty preto zaviedli opatrenia, ktorými obmedzili niektoré ľudské práva, ako napríklad právo na slobodu pohybu a pokojné zhromažďovanie, právo na prácu alebo právo na osobný a rodinný život.
Rozhodnutia vlády pristúpiť k obmedzeniu ľudských práv však musia sledovať legitímne ciele v oblasti verejného zdravia a vychádzať z dôveryhodných vedeckých podkladov. Reštriktívne opatrenia musia byť vyhlásené verejne a nesmú byť svojvoľné, t. j. musia pozostávať len z nevyhnutných a primeraných krokov, pričom nesmú byť diskriminačne zacielené na skupinu ľudí. Medzinárodné dohody, ako Európska dohoda o ľudských právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, stanovujú aj postupy, ktoré musia štáty dodržať v prípade, ak sa rozhodnú od niektorých aspektov týchto dohôd v čase núdzového stavu ustúpiť.
Obmedziť ľudské práva v núdzovom stave je podľa medzinárodných dohôd možné len po splnení prísnych podmienok: reštriktívne opatrenia musia mať čo najmenší rozsah, časovo obmedzenú platnosť (zahŕňať ustanovenie o skončení platnosti) a musia podliehať parlamentnému a nezávislému dohľadu. Pravidelná revízia zavedených núdzových opatrení musí slúžiť na zhodnotenie, či je ich trvanie naďalej nevyhnutné a či sa výnimočné právomoci postupne nestávajú súčasťou bežného právneho režimu.
Amnesty International je znepokojená skutočnosťou, že zavádzanie karanténnych opatrení počas pandémie COVID-19 vo viacerých európskych krajinách sprevádzalo porušovanie ľudských práv. Reštriktívne opatrenia disproporčne zasiahli ľudské práva príslušníkov a príslušníčok marginalizovaných skupín a osoby, ktoré zažívali stigmatizáciu, diskrimináciu a násilie už pred vypuknutím pandémie. Obavy vyvolávajú aj početné správy o prípadoch, v ktorých orgány presadzovania práva pri vymáhaní karanténnych opatrení pristúpili k nezákonnému použitiu sily proti ľuďom, ktorí nevyvíjali žiaden odpor a nikoho priamo neohrozovali. Porušenie zákazu vychádzania ani iných obmedzení slobody pohybu neospravedlňuje nadmerné použitie sily zo strany polície.[1]
Odporúčania
Na základe zistení uvedených v tejto súhrnnej výskumnej správe o porušovaní ľudských práv pri dohliadaní na dodržiavanie opatrení zavedených s cieľom zastaviť šírenie ochorenia COVID-19 v Európe Amnesty International vyzýva európske štáty,
- aby sa zdržali násilného vymáhania karanténnych opatrení, ako aj udeľovania nadštandardných právomocí orgánom povereným ich vymáhaním. K násilnému vymáhaniu opatrení na ochranu verejného zdravia by sa mali uchyľovať iba ako k poslednej a nevyhnutnej možnosti. Obzvlášť by sa mali vyhnúť kriminalizácii nedodržania karanténnych opatrení a vymáhaniu ich dodržiavania prostredníctvom trestov odňatia slobody.
V záujme ochrany pred diskrimináciou počas pandémie ochorenia COVID-19 a po nej Amnesty International vyzýva európske štáty,
- aby zabezpečili, že všetky opatrenia zavedené úradmi na rôznych úrovniach s cieľom chrániť verejné zdravie a bojovať s pandémiou COVID-19, budú implementované proporčným a dôsledne nediskriminačným spôsobom;
- aby bezodkladne navrhli opatrenia, ktoré budú minimalizovať disproporčný dosah a následky karanténnych opatrení voči marginalizovaným skupinám a jednotlivcom, ako sú napríklad obyvatelia a obyvateľky neformálnych sídiel; migranti a migrantky, žiadatelia a žiadateľky o azyl, ľudia žijúci v utečeneckých táboroch; ako aj všetci ľudia bez domova;
- aby ukončili diskriminačné karanténne opatrenia voči rómskym komunitám a zaručili, že už k nim opakovane nepristúpia;
- aby prijali také opatrenia, ktorými okamžite zaistia ľuďom žijúcim v neformálnych sídlach primeraný prístup k zdravotne nezávadnej vode a sanitácii, kľúčový pre spomalenie šírenia vírusu (domácnostiam, ktoré si nemôžu dovoliť za vodu platiť, by mala byť poskytovaná bezplatne v množstve potrebnom na napĺňanie životných a hygienických potrieb), a aby poskytli ľuďom primeranú sociálnu a materiálnu pomoc, vďaka ktorej budú schopní dodržiavať opatrenia na ochranu verejného zdravia;
- aby zrušili pokuty udelené ľuďom bez domova za nedodržiavanie protipandemických opatrení, ak ich k tomu viedlo bezdomovectvo;
V záujme používania policajnej a vojenskej sily výlučne zákonným spôsobom Amnesty International pripomína európskym štátom, že
- všetky bezpečnostné sily a služby musia dodržiavať medzinárodné štandardy pre použitie sily, zvlášť Kódex správania OSN pre príslušníkov orgánov presadzovania práva a Základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva;
- v súlade s týmito štandardmi môžu príslušníci orgánov presadzovania práva používať silu výlučne v takých prípadoch, keď je to nevyhnutné, a to v primeranom rozsahu a ako prostriedok na dosiahnutie legitímneho cieľa – z tohto hľadiska použitie signifikantnej sily pri vymáhaní karanténnych opatrení nikdy nemôže byť považované za primerané a vynucovanie karanténnych opatrení silou by malo byť len celkom poslednou inštanciou;
- musia mať mechanizmy na vyvodenie zodpovednosti, ktoré zabezpečia riadne, bezodkladné a nezávislé vyšetrenie obvinení z nadmerného použitia sily príslušníkmi orgánov presadzovania práva;
- povolanie armády na pomoc s vymáhaním dodržiavania protipandemických opatrení musí byť dočasné, a to na čo najkratšie obdobie, počas ktorého musí byť zároveň pravidelne revidované; pričom vojsko by malo mať k dispozícii všetky potrebné inštrukcie a vybavenie potrebné na dodržanie medzinárodných štandardov, absolvovať výcvik a po celý čas podliehať civilnej kontrole;
- v policajnom práve musia výslovne zakázať akúkoľvek diskriminačnú prax, vrátane diskriminačných výziev na preukázanie totožnosti, a vypracovať zodpovedajúce smernice, protokoly a výcvikový plán pre príslušníkov orgánov presadzovania práva.
Amnesty International tiež vyzýva Európsku komisiu,
- aby neodkladne uplatnila všetky svoje právomoci vrátane tých, ktoré vyplývajú z Článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a presadila Článok 3.1(h) Smernice 2000/43/EC o rasovej rovnosti, ktorá by v kontexte presadzovania a vymáhania práva mala byť interpretovaná ako zakazujúca diskrimináciu, a to aj pri prevencii a vyšetrovaní zločinov a pridružených aktivitách, ako je napríklad kontrola totožnosti a osobná prehliadka podozrivých osôb.
[1] Statement of a group of UN Special Rapporteurs, https://www.ohchr.org/en/NewsEvents/Pages/DisplayNews.aspx?NewsID=25802&LangID=E , 17 April 2020.