TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
8. marca 2023
Amnesty International Slovensko pri príležitosti Medzinárodného dňa žien prináša výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, v ktorom sa respondenti a respondentky vyjadrovali k dôležitosti súhlasu v sexuálnych vzťahoch a aktivitách. Prieskum uskutočnila vo februári 2023 agentúra Focus. Tento v poradí tretí podobný prieskum za uplynulé tri roky jasne ukazuje, že prevažná väčšina slovenskej spoločnosti vníma dôležitosť súhlasu a taktiež považuje za problém, že slovenská definícia znásilnenia nekladie dôraz na slobodný súhlas.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že:
- 91 % opýtaných považuje sex bez súhlasu za znásilnenie;
- 89 % opýtaných si myslí, že sex bez súhlasu by mal byť trestným činom;
- 82 % opýtaných si myslí, že vekovo adekvátna vzťahová a sexuálna výchova by mala byť povinnou súčasťou výučby na základných a stredných školách;
- 86 % opýtaných si myslí, že prípady sexualizovaného násilia sú nahlasované menej často, ako sa skutočne dejú;
- pätina opýtaných (20 %) zastáva názor, že sex bez súhlasu je ospravedlniteľný, ak partner/partnerka išla dobrovoľne s niekým domov do bytu/domu (napríklad po schôdzke alebo večierku).
Výsledky prieskumu verejnej mienky ukazujú, že 9 z 10 ľudí na Slovensku si myslí, že sex bez súhlasu je znásilnením. Zároveň si 89 % opýtaných myslí, že sex bez súhlasu by mal byť trestným činom. Podobné výsledky ukazujú aj prieskumy, ktoré agentúra Focus zrealizovala pre Amnesty International Slovensko v rokoch 2021 a 2022.
Amnesty International Slovensko od roku 2021 vedie kampaň Hovorme o súhlase, ktorej cieľom je podporiť zmenu definície znásilnenia v slovenskom Trestnom zákone. Slovensko totiž stále patrí ku krajinám, ktoré sa v trestnoprávnej definícii znásilnenia zameriavajú na prítomnosť násilia či hrozby násilia. Sme presvedčení a presvedčené, že pozornosť by sa mala presunúť na prítomnosť alebo neprítomnosť súhlasu.
Dosiahnutie tejto dôležitej zmeny pritom ešte v roku 2022 bolo blízko, keďže definícia znásilnenia založená na absencii súhlasu bola súčasťou pôvodného návrhu novely Trestného zákona. Nanešťastie, Ministerstvo spravodlivosti SR od tejto zmeny nakoniec mimoriadne prekvapujúco upustilo.
„Ministerstvo spravodlivosti SR verejne odôvodnilo túto šokujúcu zmenu viacerými argumentami. Berieme ich síce na vedomie, ale nestotožňujeme sa s nimi; naďalej trváme na tom, že ide o trestuhodné premrhanie príležitosti zaradiť Slovensko k mnohým európskym krajinám, ktoré už modernejšiu a lepšiu definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu prijali a prispeli tak k väčšej ochrane obyvateľstva pred sexualizovaným násilím. Postoj ministerstva zároveň nič nemení na urgentnosti potreby novej definície znásilnenia založenej na absencii súhlasu, zhoduje sa na tom odborná, a ako ukazuje náš prieskum verejnej mienky, aj široká verejnosť,“ povedal riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
Politickej reprezentácii nič nestojí v ceste za výraznejšou ochranou ľudí pred sexualizovaným násilím
Podľa výskumu IVPR z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v priebehu svojho života približne 100 000 žien na Slovensku. Výsledky prieskumu tiež poukazujú na pretrvávajúcu stigmatizáciu preživších sexuálneho násilia, o čom svedčia zdôvodnenia, prečo sa ženy neobrátili na políciu. Z výskumu zároveň vyplýva, že veľká väčšina žien (88 %) páchateľa poznala. Sexuálne násilie je na Slovensku nebezpečne rozšíreným spoločenským fenoménom, ktorý priamo zasahuje desaťtisíce ľudí.
Zákonná definícia znásilnenia, ktorá nie je založená na absencii slobodne vyjadreného súhlasu, spolu s nedostatočným prístupom zo strany polície a ďalších štátnych zložiek sa negatívne odráža vo všeobecne nízkej miere nahlasovania sexuálneho násilia, udržiava nízke spoločenské povedomie o výskyte a okolnostiach sexuálneho násilia a v konečnom dôsledku nezabezpečuje ľuďom na území SR ochranu pred znásilnením a sexuálnym násilím vo všetkých podobách.
„Tešíme sa, že široká verejnosť sa zjednocuje v názore, že zdravie a bezpečie sa nás týkajú všetkých bez ohľadu na svetonázor. Ak si 9 z 10 ľudí myslí, že sex bez súhlasu je znásilnením, tvrdí to aj odborná verejnosť a máme tu tiež informácie a dobrú prax z viacerých zahraničných krajín, znie to tak, že by politikom a političkám nemuselo stáť nič v ceste k tomu, aby sa súhlas dostal aj do zákona. Ruka v ruke by to, samozrejme, malo ísť so vzdelávaním o súhlase,“ uviedla Rada Mikšík z organizácie InTYMYta, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu mládeže o zdravej sexualite a vzťahoch.
Legislatíva založená na súhlase je dôležitou súčasťou boja proti sexualizovanému násiliu
„Z prieskumu vyplýva, že 86 % opýtaných si myslí, že prípady sexualizovaného násilia sú nahlasované menej často, ako sa skutočne dejú. Porovnanie údajov z výskumov o výskyte sexuálnej viktimizácie a štatistických údajov o políciou stíhaných prípadoch vypovedajú o veľmi vysokej latencii. Väčšina skutkov nie je ohlásená, a to čiastočne aj preto, že priebeh skutku alebo reakcie naň nezodpovedajú predpokladom súčasnej právnej úpravy,“ hovorí riaditeľka Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC) Barbora Burajová.
Švédsko je jednou z 15 európskych krajín, ktoré vo svojej legislatíve definujú znásilnenie ako sex bez súhlasu, a zároveň krajinou, ktorá dlhodobo systémovo priorizuje ochranu obyvateľstva pred sexualizovaným násilím. Z výskumnej správy švédskej Národnej rady pre prevenciu kriminality (Brå) z roku 2019 vyplýva, že počet nahlásených prípadov znásilnení stúpa už niekoľko rokov. Tento nárast je dôsledkom rastúceho povedomia spoločnosti o tom, čo znásilnenie je (k čomu výrazne prispieva aj legislatívna definícia znásilnenia založená na absencii súhlasu), ako aj vzdelávania policajného zboru v moderných postupoch pri vyšetrovaní znásilnení a sexuálnych trestných činov (založenom na citlivom a rešpektujúcom prístupe a snahe vyhnúť sa opakovanej traumatizácii preživších). Výskumníčka Brå, Stina Holmberg, v rozhovore pre The Local uviedla, že pri náraste počtu nahlásených prípadov ide „skôr o zvýšenú motiváciu nahlásiť trestný čin ako o skutočný nárast kriminality“.
Znásilnenie a iné sexuálne trestné činy sú vážnym útokom na fyzickú a duševnú integritu a telesnú autonómiu preživších. Tieto sú samy osebe porušením ľudských práv a znemožňujú preživším požívať celý rad ľudských práv, akými sú právo na život, fyzické a duševné zdravie, osobnú bezpečnosť, slobodu a rovnosť pred zákonom.
„Ľudia sa boja nahlasovať prípady sexualizovaného násilia a znásilnenia. A jedným z faktov, prečo sa to nedeje, je práve zlá, nedostatočná definícia znásilnenia a sexualizovaného násilia, ktorá vôbec neprihliada na potreby a traumatické skúsenosti preživších, ale naopak chráni agresorov. Preto je extrémne dôležité, aby sme mali v Trestnom zákone jasne definované znásilnenie na základe absencie súhlasu, lebo takto postavená definícia ponúka priestor práve tým ľuďom, ktorých by samotný Trestný zákon mal chrániť, ale nerobí to, a to poškodených a preživších násilia,“ hovorí Ivana Klimentová, ktorá sa venuje sociálnej podpore preživších sexuálneho násilia.
Súhlas je deliacou líniou medzi sexuálnou interakciou a znásilnením a z výsledkov prieskumu vyplýva, že väčšina ľudí na Slovensku má na túto otázku rovnaký názor. Až 86 % opýtaných považuje za problematický fakt, že súčasne platná definícia znásilnenia nekladie dôraz na slobodný súhlas všetkých zúčastnených. Momentálne platná legislatíva tak nezabezpečuje ľuďom na území SR maximálnu ochranu pred znásilnením a sexuálnym násilím vo všetkých podobách.
Vzdelávanie o zdravých vzťahoch a sexualite chráni pred sexuálnym násilím a znásilnením
Až 82 % opýtaných sa stotožňuje s názorom, že adekvátna vzťahová a sexuálna výchova by mala byť povinnou súčasťou výučby na základných a stredných školách. Mnohé výskumy, teória aj odborníčky a odborníci s praktickou skúsenosťou sa zhodujú v tom, že vekovo primeraná sexuálna a vzťahová výchova a vzdelávanie mládeže majú priaznivý vplyv – vedú k zodpovednejšiemu sexuálnemu správaniu a sú účinné v prevencii neželaných tehotenstiev aj sexuálneho obťažovania a násilia.
Sexuálna výchova v školách však dodnes nie je na Slovensku štandardom a úlohu štátu tu suplujú neziskové a súkromné organizácie, ktoré sa snažia v rámci svojich obmedzených kapacít začať veci meniť a šíriť osvetu. Mnohé ďalšie neziskové organizácie na Slovensku prostredníctvom vzdelávania o súhlase a súvisiacich témach prispievajú k búraniu mýtov a predsudkov o sexuálnom vzdelávaní a šíria povedomie o prevencii sexualizovaného násilia a podpore a pomoci pre preživšie a preživších. Bez systémových zmien je to však sizyfovská úloha.
„Vzťahová a sexuálna výchova je primárnou prevenciou pred násilím a obťažovaním. Musí byť vekovo primeraná, aby sa jednotlivé vedomosti, mäkké zručnosti a rešpektujúce postoje postupne nabaľovali o to, čo je pre dieťa v danom veku potrebné pre to, aby bolo v bezpečí. To umožňuje deťom a mládeži včas vnímať znaky zdravých a nezdravých vzťahov, umožňuje im to o súhlase komunikovať, vedieť rešpektovať nesúhlas či vyhľadať dôveryhodný zdroj pomoci a podpory. Je výborné, že široká verejnosť vníma potrebu kvalitnej vzťahovej a sexuálnej výchovy a odvážne sa za ňu stavia – či už v prieskumoch, formou petície, na sociálnych sieťach, v každodennom živote. Spoločne s odbornými hlasmi je to výborný ukazovateľ toho, že ľuďom na kvalitnom vzdelávaní k zdravým vzťahom a bezpečiu záleží,“ povedala Zuzana Bendíková z organizácie InTYMYta.
Štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie preukazujú, že vzdelávanie o sexuálnom zdraví a vzťahoch pozitívne prispieva k fyzickému zdraviu populácie, pomáha ľuďom pri nastavovaní vlastných hraníc a rešpektovaní hraníc ostatných ľudí pri sexuálnych aktivitách a prispieva k spokojnejšiemu životu.
„Vzťahová a sexuálna výchova by mala predovšetkým napomáhať uvedomiť si hodnotu rovnocenných vzťahov a podstatu zdravej sexuality. Pokiaľ by sme všetci a všetky dostali rovnaké informácie o podmienkach ich pozitívneho prežívania a mali by sme možnosť rozprávať sa spoločne o týchto témach v rámci inštitucionálnej výchovy a vzdelávania, myslím si, že by to malo zlepšiť rešpekt k intimite druhých a aj komunikačné schopnosti v tejto oblasti. Už to znižuje riziko, že dôjde k sexu bez súhlasu,“ dodáva Barbora Burajová z KMC.
Prijatie okamžitých a účinných opatrení musí byť prioritou
„Ochrana pred sexuálnym násilím a znásilnením začína výchovou a vzdelávaním o zdravých vzťahoch a sexualite, a to od detského veku až do dospelosti. Vzdelávanie o príčinách, podobách a dôsledkoch sexuálnej viktimizácie je potrebné aj v celom rade odborov, ktorých absolventi a absolventky sa môžu s preživšími alebo páchateľmi stretnúť v rámci svojej práce, od zdravotníckych profesií, cez učiteľstvo až po právnikov a právničky a pod. Len bezprostredná a zodpovedajúca reakcia totiž chráni pred opakovaním viktimizácie prípadne prehlbovaním jej nepriaznivých následkov. V neposlednom rade trestná politika štátu a jej realizácia v praxi by mali zodpovedať tak súčasným poznatkom o znásilnení a sexuálnom násilí, ako aj požiadavke spravodlivosti pre obete. Ochrana je teda komplexná úloha, no napokon, na svojich pleciach ju nenesú jednotlivci alebo jedna či dve profesné skupiny,“ uviedla Barbora Burajová.
Podľa Rady Mikšík a Zuzany Bendíkovej z organizácie InTYMYta musí štát pri ochrane obyvateľstva pred sexuálnym násilím kombinovať viacero ciest. „Absolútne nevyhnutná je primárna prevencia vo forme systematickej a vekovo primeranej vzťahovej a sexuálnej výchovy. Ďalej je to, samozrejme, zmena [zákonnej] definície znásilnenia na takú, ktorá bude klásť dôraz na potrebu súhlasu. Nezabúdajme ani na nevyhnutnú potrebu kvalitného systému na podporu a pomoc ľuďom, ktorí zažívajú násilie. V neposlednom rade je potrebné vytvárať politiky, ktoré budú spieť k rovnosti. Potrebujeme tiež kontinuálne meniť postoje v spoločnosti tak, že sa ľudia nebudú obávať násilie nahlasovať, pretože budú mať dôveru, že ich systém a inštitúcie nebudú ďalej stigmatizovať, ale budú k nim pristupovať odborne a s rešpektom. Na to tiež potrebujeme kvalitné vzdelávanie pre policajný zbor a ďalších ľudí pracujúcich pre orgány činné v trestnom konaní.“
Amnesty International Slovensko vyzýva na prijatie okamžitých, komplexných a účinných opatrení na ochranu ľudí žijúcich na Slovensku pred sexualizovaným násilím a znásilnením. Kľúčovou súčasťou týchto opatrení je aj zmena definície znásilnenia v Trestnom zákone na takú, ktorá bude založená na absencii súhlasu a zabezpečí ochranu pred znásilnením a sexualizovaným násilím vo všetkých podobách.
Kompletné výsledky prieskumu nájdete na tomto odkaze.
Viac o dôležitosti zmeny legislatívnej definície znásilnenia sa dočítate na webe kampane Hovorme o súhlase.
KONIEC
V prípade otázok alebo záujmu o rozhovor s riaditeľom Amnesty International Slovensko ma neváhajte kontaktovať e-mailom na adrese [email protected] alebo telefonicky či správou na čísle 0940 998 174.