Starni hlasno! 

Dnes spúšťame novú kampaň Starni hlasno! zameranú na ochranu ľudských práv ľudí vo vyššom veku. 

Naše ľudské práva sú univerzálne, bez ohľadu na to, koľko rokov sme na svete. Ale s rastúcim vekom zisťujeme, že mnohé a mnohých z nás spoločnosť vytláča na tienistý okraj. Starší ľudia zostávajú často nepovšimnutí a zabudnutí. Je čas, aby hlasy starších ľudí bolo počuť – a aby sme ich počúvali. Prehovorme a podporme ich volanie, aby spoločnosť prestala diskriminovať ľudí vo vyššom veku. 

Amnesty International bude spolupracovať s rôznorodými aktivistickými skupinami na celom svete, aby sme zosilnili hlasy starších ľudí a prepísali naratív o starnutí. Inšpirujme spoločne ľudí každého veku k tomu, aby žiadali ukončenie vekovej diskriminácie. Žiadajme, aby spoločnosť prestala zanedbávať starších ľudí a porušovať ich ľudské práva.

Pozrite si video k spusteniu kampane Starni hlasno! 

Ešte pred rokom som mal kde bývať

Na Slovensku sme sa v priebehu uplynulého roka v rámci výskumu o práve na bývanie rozprávali s desiatkami ľudí v seniorskom veku, ktorí sú v dôsledku nedostatku cenovo dostupného verejného nájomného bývania nútení dlhodobo bývať v sociálnych službách pre ľudí bez domova (v nocľahárňach a v útulkoch). Až 56 % respondentov a respondentiek pritom v čase výskumu poberalo nejaký typ dôchodku alebo pracovalo. Ich dôchodok či plat však nestačil na bývanie v mestských bytoch ani v komerčných prenájmoch. Kríza bývania má drvivé dôsledky na kvalitu života ľudí v seniorskom veku: 

„Ešte pred rokom som mal kde bývať. Pokiaľ som bol na tom zdravotne tak, že som mohol robiť, tak robotu som si vedel bez problémov nájsť a uhradil som si či už podnájom, alebo ubytovňu. Až pred rokom sa mi prvýkrát stalo, že som dostal výpoveď. Mal som problémy s nohami, ledva som chodil. Teraz už to je lepšie a pracujem zase ako nočný strážnik, ale tá výplata už nie je taká. Bývam tu na nocľahárni, lebo predsa len vrátnici až toľko nezarábajú, aby som si mohol dovoliť zaplatiť nejakú garsónku alebo jednoizbový byt. Zajtra idem do roboty, robím 12-hodinové zmeny s tým, že potom mám dva dni voľna. No nocľaháreň zatvára ráno o siedmej, takže keď ráno prídem z nočnej, musím to nejak vydržať do večera.“ – pán Kristián, 61 rokov, klient nocľahárne

Rázne kroky zo strany zodpovedných úradov, napríklad v podobe funkčného príspevku na bývanie v dostatočnej výške, či výstavby nových verejných nájomných bytov neprichádzajú.

Pridajte sa k nám a spoločne bojujme za svet, v ktorom sú ľudské práva na celý život!