Náš svet čelí nezvratnej demografickej zmene. Vysokého veku sa dožíva viac ľudí ako kedykoľvek predtým. Očakáva sa, že počet ľudí na svete vo veku nad 65 rokov sa v nasledujúcich desaťročiach zdvojnásobí a do roku 2050 dosiahne približne 1,6 miliardy.
Starší ľudia sú príliš často stereotypne považovaní za ľudí závislých od iných. Spoločnosť ich vníma viac ako príjemcov a príjemkyne dobročinnej pomoci než ako nositeľky a nositeľov práv, ktorí sa môžu sami rozhodovať.
Počas ozbrojených konfliktov starší ľudia neúmerne častejšie čelia násiliu. Napriek tomu sa im pri poskytovaní humanitárnej pomoci často nevenuje náležitá pozornosť.
Počas pandémie Covid-19 vlády prijali politiky, ktoré viedli k tisícom úmrtí ľudí v zariadeniach poskytujúcich služby a starostlivosť pre seniorov a seniorky (ďalej len „zariadenia pre seniorov“) na celom svete. Týmto hromadným úmrtiam sa dalo predísť. Rozhodnutia o zavedení protipandemických opatrení spôsobili tiež bezprecedentnú mieru sociálnej izolácie starších ľudí.
Ochrana ľudských práv starších ľudí je často slabá, niekedy vôbec neexistuje. Amnesty International vedie kampaň za zastavenie diskriminácie na základe veku a vytvorenie zákonov, ktoré chránia práva starších ľudí.
Koho považovať za staršieho človeka?
O veku väčšinou uvažujeme ako o čísle: človek sa zaradí medzi „starších ľudí“, keď dosiahne dôchodkový vek, čo je v jednotlivých krajinách zvyčajne 60 alebo 65 rokov.
Starší vek je však sociálny konštrukt, ktorý sa v rôznych súvislostiach a situáciách mení. Platí to najmä vzhľadom na to, že ľudia dnes žijú dlhšie a zdravšie, čo v mnohých spoločnostiach mení vnímanie a stereotypy o starších ľuďoch.
Ľudia po štyridsiatke alebo päťdesiatke môžu byť vnímaní ako starší pracovníci a pracovníčky a pri uchádzaní sa o nové zamestnanie čeliť diskriminácii. Tá istá osoba však nemusí byť vnímaná ako starší človek vo svojom sociálnom okruhu alebo v lekárskej ambulancii.
Preto Amnesty International uplatňuje tzv. „kontextovo špecifický prístup“ k staršiemu veku, ktorý pri skúmaní porušovania ľudských práv zohľadňuje tieto faktory. Starších ľudí identifikujeme podľa toho, ako sú vnímaní v spoločnosti a ako vnímajú sami seba, nie podľa ich veku.
Aké medzinárodné právne predpisy upravujú práva starších ľudí?
Niektoré skupiny ľudí vrátane detí, žien, osôb so zdravotným znevýhodnením, rasových či etnických menšín sú chránené medzinárodnými dohovormi. Viacero z týchto dokumentov tak zároveň poskytuje ochranu aj starším ľuďom, ako napríklad starším ženám či starším ľuďom so zdravotným znevýhodnením.
Starší ľudia však čelia diskriminácii, ktorá nie je priamo zakázaná existujúcimi zákonmi.
Starší ľudia môžu napríklad čeliť diskriminácii na pracovisku. Zamestnávateľ môže predpokladať, že nie sú schopní používať nové technológie alebo že budú potrebovať viac dní práceneschopnosti ako ostatní.
Diskriminácia založená na predpoklade, že všetci starší ľudia majú chronické ochorenie, dolieha na každého staršieho človeka bez ohľadu na to, či má zdravotné znevýhodnenie. Zákony vytvorené na ochranu osôb so zdravotným znevýhodnením nechránia osoby, ktoré sú diskriminované na základe domnelého zdravotného znevýhodnenia. Toto je len jeden z mnohých príkladov toho, ako súčasné zákony nechránia starších ľudí a prečo potrebujeme samostatný dohovor na ochranu ich práv.
Na ceste k medzinárodnému dohovoru o právach starších ľudí
Dohovor OSN upravujúci práva starších ľudí by predstavoval kľúčový krok k ochrane ich práv. Stanovil by oblasti, v ktorých starší ľudia najviac potrebujú právnu ochranu, či už ide o zneužívanie alebo zanedbávanie v zariadeniach pre seniorov, diskrimináciu v zamestnaní alebo nedostatočné starobné dôchodkové dávky.
Medzinárodný dohovor by tiež prinútil zmluvné štáty prijať aktívne opatrenia na predchádzanie diskriminácii na základe veku a zneužívaniu starších ľudí.
Podľa výskumnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2014 malo len 40 % krajín platné zákony proti zneužívaniu starších ľudí v inštitucionálnych zariadeniach, ako sú napríklad zariadenia pre seniorov. Iba 59 % krajín malo zákony, ktoré chránili starších ľudí pred zneužívaním vo všeobecnosti. Len tretina krajín mala zriadené služby na ochranu dospelých ľudí, ktorých úlohou je vyšetrovať možné prípady zneužívania starších ľudí.
Dohovor by pravdepodobne viedol k zlepšeniu právnej ochrany starších ľudí na úrovni jednotlivých štátov.
Dohovor by tiež rozšíril možnosti starších ľudí na celom svete zasadzovať sa za svoje práva. Okrem toho by poskytol účinnejšie spôsoby rozpoznávania a oznamovania porušovania ľudských práv starších ľudí, čím by zviditeľnil problémy, ktoré boli dlhodobo prehliadané.
Starší ľudia v ozbrojených konfliktoch
Počas ozbrojených konfliktov sú starší ľudia často poslední, ktorí sa rozhodnú utiecť pred nebezpečenstvom. Často sa obávajú, že prídu o svoje svoje domovy a pôdu, čo môže byť tým najcennejším, čo majú. Niekedy majú fyzické, mentálne alebo iné znevýhodnenia, ktoré im sťažujú útek alebo prístup k informáciám o evakuácii. Inokedy zostávajú v nebezpečných zónach jednoducho preto, že nevedia, aký druh humanitárnej alebo inej podpory ich čaká po vysídlení.
Prieskumy medzi rohinskými utečencami a utečenkami v Bangladéši ukázali, že počas útoku mjanmarskej armády na ich dediny v roku 2017 boli najčastejšie zabití ľudia vo veku nad 50 rokov.
Na Ukrajine OSN zistila, že starší ľudia tvorili najmenej 34 % zabitých civilistov a civilistiek, čo je výrazne viac, ako je ich podiel v populácii.
Počas ozbrojeného konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom v roku 2020 viac ako polovicu civilných obetí z radov etnických Arménov a Arménok tvorili ľudia vo veku nad 60 rokov. V niektorých prípadoch bolo zabíjanie mimoriadne brutálne vrátane stínania hláv.
Starších ľudí na severovýchode Nigérie vraždila a mučila organizácia Boko Haram. Bojovníci používali hrozbu násilia, aby miestne obyvateľstvo prinútili vzdať sa dobytka a časti úrody, čo viedlo k extrémnemu nedostatku potravín, ktorý zasiahol najmä mnohých starších ľudí. Tí potom čelili ďalšiemu zneužívaniu zo strany nigérijskej armády, ktorá ich svojvoľne zadržiavala a mučila. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že v nigérijskom vojenskom väzení najčastejšie zomierali starší ľudia, najmä starší muži.
Civilné obyvateľstvo vrátane starších civilistov a civilistiek je v ozbrojenom konflikte chránené medzinárodným právom. Realita je však taká, že starší ľudia sú zriedka ušetrení. Nedostatočné povedomie o rizikách, ktorým starší ľudia čelia, spôsobuje, že vlády a iné subjekty nie sú pripravené pomôcť im pri evakuácii alebo im poskytnúť inú ochranu počas ozbrojeného konfliktu.
Prípadová štúdia: Starší ľudia na Ukrajine čelia kvôli ruskej invázii zvýšeným rizikám
Na Ukrajine tvoria ľudia vo veku nad 60 rokov takmer štvrtinu obyvateľstva, čo z nej robí jednu z „najseniorskejších“ krajín na svete. Preto aj invázia ruských vojsk na Ukrajinu obzvlášť zničujúco zasiahla starších ľudí.
Amnesty International zistila, že veľmi veľa starších ľudí zostalo v oblastiach zasiahnutých vojenským konfliktom. Niektorí sa nedostali k informáciám o evakuačných trasách, iní sa rozhodli, že nechcú utiecť. Starší ľudia zostávali bývať aj v poškodených domoch, v dôsledku čoho boli vystavení drsným zimným podmienkam.
Starší ľudia tvoria neprimerane veľký podiel civilných obetí a zranených pri útokoch ruskej armády.
Po vysídlení mali starší ľudia na Ukrajine často problém nájsť si bývanie. Kvôli veľmi nízkym starobným dôchodkom si mnohí nemôžu dovoliť prenajať byty alebo domy a dočasné ubytovanie nebýva bezbariérové. V dôsledku toho sú tisíce starších ľudí nútené žiť v štátnych zariadeniach pre osoby so zdravotným znevýhodnením, čo predstavuje porušenie ich práv.
Amnesty International vyzýva vlády, ktoré podporujú Ukrajinu, aby financovali intervencie, ktoré zahrnú starších ľudí medzi osoby, ktorým sa prioritne poskytuje ubytovanie a finančná pomoc. Starší ľudia by nemali byť nútení po tom, ako boli vysídlení v dôsledku útokov ruských vojsk, po zvyšok svojho života chradnúť v štátnych zariadeniach.
Situácia starších ľudí počas pandémie COVID-19
Už od začiatku pandémie COVID-19 bolo známe, že starší ľudia sú jednou zo skupín, ktoré sú najviac ohrozené vážnymi zdravotnými ťažkosťami a úmrtím v dôsledku nákazy vírusom. Tisíce starších ľudí v zariadeniach pre seniorov prišli zbytočne o život v dôsledku nedbalých vládnych politík a nedostatočných zdrojov zdravotníckych zariadení. Toto riziko sa ešte znásobilo u ľudí, ktorí už žili s viacerými zdravotnými problémami vrátane telesného znevýhodnenia a demencie.
V Belgicku, Španielsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve sa vírus rozšíril medzi už aj tak zraniteľnú populáciu, a to najmä preto, že úrady nedokázali zariadeniam pre seniorov, ako ani opatrovateľkám a opatrovateľom poskytnúť primerané zdroje na boj s vírusom. Zariadeniam pre seniorov chýbal potrebný personál a opatrovateľky a opatrovatelia často nemali k dispozícii osobné ochranné prostriedky (OOP) a testy na sledovanie vírusu. V dôsledku toho nedokázali zabezpečiť bezpečnosť ani pre seba, ani pre starších ľudí, ktorým poskytovali starostlivosť.
Ľudia žijúci v zariadeniach pre seniorov boli navyše na celé týždne takmer úplne odrezaní od svojich rodín a vonkajšieho sveta. Izolácia má hlboký vplyv na fyzické a duševné zdravie starších ľudí, čo sa prejavuje napríklad znížením pohybových a kognitívnych funkcií, stratou chuti do jedla, depresiou a celkovou stratou vôle a chuti do života.
Podobné riziká predstavovali aj nedostatky v humanitárnej pomoci počas pandémie. Starším ľuďom žijúcim v preplnených utečeneckých táboroch v Bangladéši často neboli poskytnuté dostupné informácie o víruse alebo o tom, ako zostať v bezpečí.
Problémy, ktorým čelia starší ľudia
Ekonomické nerovnosti
V mnohých krajinách sveta sa starší ľudia stretávajú s diskrimináciou v zamestnaní. Táto diskriminácia môže byť priama, napríklad keď spoločnosti stanovujú povinný vek odchodu do dôchodku alebo maximálny vekový limit pri prijímaní do zamestnania. Diskriminácia však môže byť aj nepriama, napríklad keď predpoklady zamestnávateľov týkajúce sa schopností starších ľudí pracovať alebo naučiť sa nové zručnosti, vychádzajú z diskriminačných stereotypov opierajúcich sa o vek.
Diskriminácia na pracovisku
V štúdii, ktorú uskutočnila Amnesty International Belgicko, takmer každý štvrtý starší človek, ktorý zostal pracovať, mal pocit, že po dovŕšení 55. roku s ním na pracovisku zaobchádzali inak. Európske súdy považujú diskrimináciu na základe veku za „menej závažnú“ ako iné formy diskriminácie. To umožňuje zamestnávateľom vylučovať starších ľudí z pracovísk.
Prístup k starobným dôchodkom
Starobné dôchodkové dávky predstavujú pre starších ľudí takpovediac záchranné lano. Starobný dôchodok poberá 68 % starších ľudí na celom svete. Zatiaľ čo v Európe majú ľudia lepší prístup k starobným dôchodkom, vo veľkej časti Afriky, Ázie a na Blízkom východe ho dostáva menej ako 30 % starších ľudí.
Viacnásobná diskriminácia na základe rodu
Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa prejavujú aj v dôchodkovom veku. Keďže ženy častejšie prerušujú formálne zamestnanie z dôvodu opatrovateľských povinností alebo pracujú v neformálnej ekonomike, často dostávajú nižšie starobné dôchodkové dávky než muži. V roku 2019 poberali ženy v EÚ staršie ako 65 rokov starobný dôchodok, ktorý bol v priemere o 29 % nižší než starobný dôchodok mužov. Na Ukrajine sú starobné dôchodky žien v priemere o 30 % nižšie ako dôchodky mužov.
Humanitárna pomoc v krízových situáciách
Starší ľudia sa v čase kríz stávajú ekonomicky zraniteľnejšími. Počas ozbrojených konfliktov dochádza k nútenému vysídľovaniu veľkého počtu starších ľudí, v dôsledku čoho čelia mnohým ekonomickým problémom. Diskriminácia na základe veku je však často súčasťou humanitárnej pomoci – starší ľudia ťažšie získavajú prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, potravinám, finančnej pomoci a bývaniu.
Napríklad pri humanitárnej pomoci pre rohinských utečencov v Bangladéši boli prehliadnuté osobité problémy, ktorým čelili starší ľudia. Nebola zabezpečená ochrana ich práv ani naplnenie ich potrieb vrátane tých, ktoré sa týkajú zdravia, hygieny, potravín a vody, ale aj účasti na rozhodovacích procesoch ohľadom presunov do iných táborov a rozdelenia prostriedkov a zdrojov. V Mjanmarsku Amnesty zistila, že vysídlené staršie osoby boli často vylúčené z programov odbornej prípravy a pomoci na zabezpečenie živobytia pre vysídlené komunity, a to z veľkej časti v dôsledku predpokladov a postojov založených na vekovej diskriminácii.
Čo robí Amnesty International pre ochranu práv starších ľudí?
Amnesty International poukazuje na skúsenosti starších ľudí s cieľom zamedziť ich marginalizácii, predovšetkým v krízových situáciách, počas ozbrojených konfliktov a pri distribúcii humanitárnej pomoci. Aj naďalej budeme posilňovať hlasy starších ľudí a pokračovať vo výskume, advokácii a kampaniach s cieľom nájsť spôsoby, ako chrániť ich práva.
V súčasnosti neexistuje žiaden globálny dohovor alebo dokument, ktorý by zaručoval práva starších ľudí. Existujúce zákony im neposkytujú dostatočnú ochranu a nedostatočne prispievajú k zviditeľneniu porušovania ľudských práv starších ľudí. Amnesty International žiada vytvorenie dohovoru OSN, ktorý bude zameraný špecificky na ochranu práv starších ľudí a zabezpečí im náležitú dôstojnosť a bezpečnosť.
