TLAČOVÁ SPRÁVA
AMNESTY INTERNATIONAL SLOVENSKO
10. decembra 2020, Bratislava
Amnesty International Slovensko pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv hodnotí stav ľudských práv v kontexte globálnej pandémie vo svete i na Slovensku.
Rok 2020 hlboko poznačila globálna pandémia COVID-19. Zvýraznila existujúce spoločenské nerovnosti na Slovensku aj vo svete. Príležitosť na zásadné zmeny potrebné na to, aby sme žili v spoločnosti, ktorá je tu pre všetkých, bola premrhaná, a to so zničujúcimi dôsledkami.
Amnesty International od začiatku pandémie vyzývala štáty, aby v boji s pandémiou COVID-19 dodržiavali svoje ľudskoprávne záväzky. Dňa 2. apríla zverejnila dokument Európa na križovatke s odporúčaniami, akým spôsobom by vlády mali postupovať v rámci boja s prebiehajúcou pandémiou a naopak, čo by robiť nemali. Odporúčania Amnesty International zahŕňali aj zabezpečenie práva na zdravotnú starostlivosť, garantovanie práva na bývanie, zabezpečenie prístupu k vode a hygienickým potrebám.
„Zatiaľ čo niektoré zavedené opatrenia boli a sú nevyhnutné na zabezpečenie verejného zdravia, spôsob ich zavedenia a otázka ich primeranosti nás nútia konštatovať, že záväzok dodržiavať ľudské práva, a to aj v čase kritickej pandemickej situácie, bol mnohokrát braný s veľkou ľahostajnosťou. Všetci uznávame potrebu opatrení na zastavenie šírenia nového koronavírusu. Pandémia však nevystavila vládam ‚bianko šek‘ na porušovanie ľudských práv. Príliš mnoho krajín využilo situáciu na diskrimináciu, represie či cenzúru. Rýchlosť obmedzovania niektorých najzákladnejších ľudských práv v Európe predstihla rýchlosť šírenia koronavírusu,“ hovorí riaditeľ Amnesty Slovensko Rado Sloboda.
Zdravotnícky personál vystavený riziku, umlčiavaný aj napádaný
Amnesty International vo svojej výskumnej správe zhromaždila a preskúmala širokú vzorku dostupných dát, z ktorých vyplýva, že u viac ako 7000 zosnulých zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok v 79 krajinách sa potvrdila infekcia koronavírusom spôsobujúcim COVID-19.
„Kým svet stále ohrozuje pandémia COVID-19, naliehame na vlády, aby prestali brať verejné zdravie a životy pracovníkov a pracovníčok v základných odvetviach na ľahkú váhu. Krajiny, kde najhoršia fáza pandémie ešte neprepukla, nesmú opakovať kroky vlád, ktorých zlyhania v ochrane pracovných práv viedli k zničujúcim dôsledkom. Musíme konštatovať, že Slovensko je krajinou, ktorá sa nepoučila,“ upozorňuje Sloboda.
Je dôležité zaviesť opatrenia proti diskriminácii a stigmatizácii ľudí pracujúcich v exponovaných povolaniach, ako aj pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Takisto je nevyhnutné pravidelne, dôkladne a nezávisle vyhodnocovať protipandemické opatrenia a zlepšiť pripravenosť vlády i krajiny na ďalšie zhoršenie epidemiologickej situácie. V roku 2021 sa Amnesty International bude ďalej zasadzovať za bezpečné a prijateľné pracovné podmienky vrátane prístupu k dostatočnému množstvu adekvátnych prostriedkov individuálnej ochrany pre všetkých ľudí, ktorí môžu byť počas výkonu povolania vystavení novému koronavírusu, ale aj pre skupiny obyvateľstva, ktorým ich sociálno-ekonomická situácia neumožňuje nákup prostriedkov individuálnej ochrany.
Protipandemické opatrenia v Európe odhalili rasové predsudky v policajných štruktúrach a diskrimináciu.
Pri výkone protipandemických karanténnych opatrení sa policajné zložky v rámci celej Európy v neprimeranej miere zamerali najmä na sledovanie etnických menšín a marginalizovaných skupín, pričom tieto skupiny boli často vystavované násiliu, diskriminačným kontrolám totožnosti, nútenej hromadnej karanténe a pokutám. Správa Dohľad a disciplinácia počas pandémie dokumentuje prípady z 12 európskych krajín a odhaľuje znepokojivý vzorec rasových predsudkov, vzbudzujúcich obavy z inštitucionálneho rasizmu v policajných štruktúrach, aké zaznievajú po celom svete, aj v rámci prebiehajúcich protestov Black Lives Matter (Na černošských životoch záleží).
„Štáty musia skončiť so zriaďovaním diskriminačných plošných karantén a násilným premiestňovaním Rómov a Rómok, utečencov, utečeniek a migrantov a migrantiek. Namiesto toho musia zaručiť právo na bývanie a ochranu zdravia pre všetkých. Úrady zároveň musia reagovať na čoraz častejšie obavy z inštitucionálneho rasizmu a diskriminácie zo strany polície, ktorá sa zreteľne prejavila počas pandémie ochorenia COVID-19. Je načase, aby Európa čelila rasizmu na svojom vlastnom dvore a skončila s takýmito praktikami,“vyzýva Sloboda.
Slovensko bolo medzi 12 krajinami, ktorým sa táto správa venuje podrobnejšie. Diskriminácia prostredníctvom protipandemických opatrení sa u nás prejavila v podobe vládnych nariadení o povinnej karanténe prevažne marginalizovaných rómskych komunít. Slovenská vláda pritom toto opatrenie zdôvodnila tým, že izolácia celých komunít je nevyhnutná na ochranu verejného zdravia, vzhľadom na 31 pozitívne testovaných osôb v uvedených piatich lokalitách, v ktorých žije celkovo viac ako 6 800 ľudí.
„Prístup Slovenska k riešeniu pandémie COVID-19 v kontexte ľudských práv bol vo viacerých prípadoch mimoriadne pochybný. Boli sme svedkami neproporčných zásahov do ľudských práv marginalizovaných skupín. Právny základ pre rozhodnutie o povinnej karanténne v prípade rómskych neformálnych sídiel je stále nejasný a mohlo dôjsť k tomu, že sa Slovensko dopustilo svojvoľného zadržiavania osôb, čo je v jasnom rozpore s medzinárodným právom a ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska. Mnohé opatrenia voči Rómom a Rómkam prispeli k ich ďalšej stigmatizácii a predsudkom, pretrvávajú aj pochybnosti o tom, či karanténe mestečká spĺňali požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie. V neposlednom rade máme aj viaceré závažné sťažnosti o použití nezákonnej sily zo strany polície,“ povedal Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Nad plošnými karanténami zároveň dozorovali policajné zložky a armáda. Amnesty International považuje použitie armády a ozbrojených síl na vykonávanie opatrení v oblasti verejného zdravia za neprimerané. Zapojenie armády je v týchto prípadoch možné len vo veľmi výnimočných situáciách a musí spĺňať prísne kritériá. Podľa Amnesty International neboli na použitie armády v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku dostatočné dôvody. Obyvatelia a obyvateľky lokalít uzavretých do karantény sa sťažovali na nezákonné použitie sily zo strany polície, pri ktorom mohlo dôjsť k porušeniu ich práv.
Milióny žien a dievčat čelia v dôsledku pandémie COVID-19 zvyšujúcej sa neistote, násiliu a riziku ďalšej diskriminácie
Pred pandémiou COVID-19 bola každá piata žena v Európe vystavená rodovo podmienenému násiliu zo strany svojho partnera. Opatrenia sociálnej izolácie vystavili ženy a dievčatá zvýšenému riziku domáceho násilia a sexuálneho násilia a odrezali ich od veľmi potrebnej pomoci. Aj napriek tomu, že niektoré európske krajiny prijali opatrenia na podporu žien a dievčat ohrozených násilím v domácnosti, pandémia odhalila veľké nedostatky v tomto systéme.
Mnohé krajiny v Európe zneužili zdravotné opatrenia na obmedzenie prístupu k základnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Nemocnice a kliniky túto starostlivosť obmedzili na minimum alebo úplne pozastavili z dôvodu nedostatku personálu.
Aj na Slovensku sme zaznamenali nárast výskytu, resp. počtu hlásení rodovo podmieneného alebo domáceho násilia. Napriek tomu však nenasledovalo nasadenie politík a služieb, ktoré by tento dôsledok pandémie pre ženy riešili s urgenciou, akú si takáto epidémia násilia žiada. Naopak ženy, dievčatá a tehotné osoby čelili v pandémii 2020 pokusom uprieť im právo na prístup k zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia. Iniciatíve Nebudeme ticho sa aj v spolupráci s Amnesty International podarilo odvrátiť schválenie celkom 4 návrhov v NR SR, ktorých cieľom bolo sťažiť a obmedziť prístup k bezpečnej a včasnej interrupcii. Nielen tieto návrhy, ale akékoľvek pokusy meniť status quo v prípade tzv. interrupčnej legislatívy na Slovensku považuje Amnesty International za regres. Naopak, povzbudzujeme k takým legislatívnym úpravám v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia, ktoré budú smerovať k tomu, aby táto zdravotná starostlivosť bola legálne a finančne dostupná, a to bez obmedzení.
Klimatická zmena nepočká
Globálna pandémia – s plným rešpektom k jej závažnosti – žiadnym spôsobom neznížila nebezpečenstvo klimatickej krízy. Hoci niektoré z opatrení prijatých na obmedzenie šírenia nového koronavírusu vedú k dočasnému zníženiu emisií skleníkových plynov a zlepšeniu kvality ovzdušia, štáty, podniky a jednotlivci sa s tým nesmú uspokojiť, pretože tento vývoj je spôsobený len dočasným odstavením alebo obmedzeniami v jednotlivých hospodárskych odvetviach či mobilite. Klimatická kríza zostáva enormným rizikom pre celú planétu. Zmena klímy už má katastrofické následky, ktoré okrem iného ovplyvňujú právo na život, zdravie, vodu, hygienu a bývanie miliónov ľudí, najmä tých najchudobnejších a najviac marginalizovaných.
41 ľudskoprávnych víťazstiev roku 2020
Po mnohých stránkach bol rok 2020 náročný, no priniesol aj veľa dôvodov na radosť. Napriek veľmi zložitej situácii sa ľudia po celom svete dokázali spojiť a prejaviť solidaritu aj protestovať bezpečným spôsobom – najmä písaním listov a podpisovaním petícií – a ukázali, že zmena k lepšiemu je možná. Prečítajte si 41 inšpiratívnych príbehov, ktoré dokazujú, že ľudskosť nakoniec zvíťazí.
Rusko
Stav ľudských práv sa počas roka 2020 v Rusku naďalej zhoršoval. Práva na slobodu prejavu, združovanie a pokojné zhromažďovanie boli neustále obmedzované v zákonoch aj praxi. Ľudia, ktorí sa ich pokúsili uplatniť, čelili represáliám, od prenasledovania až po svojvoľné zatýkanie a zlé zaobchádzanie zo strany polície, vysoké pokuty a v niektorých prípadoch trestné stíhanie a väzenie. Na obrancov a obrankyne ľudských práv a mimovládne organizácie sa zameriavali represívne zákony o „zahraničných agentoch“ a „nežiaducich organizáciách“. Niekoľko stoviek príslušníkov a príslušníčok náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi bolo prenasledovaných pre svoju vieru. Diskrimácii a prenasledovaniu čelili aj ďalšie zraniteľné menšiny. Protiteroristické ustanovanie sa často využívali na potlačenie disentu na Kryme aj v celej krajine.
Čína
Situácia v oblasti ľudských práv sa naďalej vyznačovala systematickými zákrokmi proti nesúhlasu s vládnou mocou. Súdnictvo bolo poznamenané nespravodlivými procesmi, mučením a iným zlým zaobchádzaním so zadržanými. Informácie o rozsiahlom uplatňovaní trestu smrti v Číne zostali predmetom štátneho tajomstva.
Hongkong
V Hongkongu došlo k prudkému obmedzeniu práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania, potom ako tamojšia administratíva začala prebera od kontinentálnej Číny voľné definície národnej bezpečnosti, zasahujúce do všetkých oblastí spoločenského diania.
USA
Informácie o smrti Georgea Floyda sa vďaka sociálnym sieťam nezastaviteľne rozšírili a, aj napriek pandémii COVID-19, priniesli novú vlnu protestov #BlackLivesMatter nielen v mnohých štátoch USA, ale aj po celom svete. Medzi hlavnými požiadavkami protestujúcich je naďalej zastavenie policajnej brutality a štrukturálneho rasizmu namiereného prvažne proti Afroameričanom a Afroameričankám a vyvodenie zodpovednosti za toto násilie.
Miera porušovania základných ľudských práv Afroameričanov a Afroameričaniek a príslušníkov a prislušníčok ďalších menšín zo strany americkej polície nadobúda šokujúce rozmery. Iba v roku 2019 spôsobila polícia v USA smrť viac ako 1 000 ľudí. Zabitie Georgea Floyda, (ktorý zahynyl na ulici po tom, ako mu policajt na dlhý čas prikľakol krk), Breonny Taylor, (ktorú zastrelili najmenej ôsmimi strelnými ranami doma počas spánku policajti, údajne prenasledujúci podozrivého) či Ahmauda Arberyho, (údajte pre podozrenie z krádeže) sú najznámejšími príkladmi z množstva rasovo motivovaných násilných činov páchaných voči ľuďom tmavej farby pleti a ukazujú ohromnú mieru ohrozenia a diskriminácie, ktorým v USA denne čelia.
Poľsko
Ústavný súd v Poľsku 22. októbra rozhodol, že vykonávanie interrupcií zo závažných a nezvratných dôvodov, aké predstavujú vývojové poruchy plodu, nie je v súlade s Ústavou. Interrupciu tak bude v krajine možné podstúpiť výlučne v prípade, že je tehotenstvo následkom (dokázaného) znásilnenia alebo predstavuje vážne ohrozenie zdravia a života ženy.
Podľa Amnesty International je tento rozsudok výsledkom koordinovaných, systematických útokov poľských zákonodarcov na ľudské práva a predstavuje ich najnovší pokus o úplný zákaz interrupcií v Poľsku.
„Zákaz interrupcií dokázateľne neznižuje ich počet ani nebráni tomu, aby k nim aj naďalej dochádzalo. Zato však zvyšuje ohrozenie žien tým, že ich donúti za interrupciou vycestovať do zahraničia alebo ju podstúpiť ilegálne, v nebezpečných a nehygienických podmienkach. Aj keď tento rozsudok nepochybne zasahuje všetky ženy, tie, ktoré si nemôžu dovoliť vycestovať, budú dôsledky tohto rozhodnutia sudcov znášať v neúmerne vyššej miere.
Masívna vlna verejnej podpory žien v Poľsku pripomína vláde a úradom, že jednoducho nemôžu ‘dalej porušovať práva žien bež toho, aby čelili odporu. Ženy v Poľsku žijú v krajine, ktorá má už dnes jednu z najprísnejších interrupčných legislatív v Európe,“ hovorí Alexandra Demetrianová, kampaňová koordinátorka Amnesty Slovensko.
Maďarsko
Význam právneho štátu sa v Európe čoraz častejšie degraduje a pribúdajú aj prípady, v ktorých došlo k obmedzovaniu ľudských práv. Právny štát je však základným kameňom dodržiavania a ochrany ľudských práv a naopak, bez dodržiavania a ochrany ľudských práv by nebolo právneho štátu – oboje dnes preto potrebuje v Európe plný rešpekt a účinnú ochranu. Situácia je obzvlášť vážna v Maďarsku, kde v uplynulom období došlo k prijímaniu nových retrográdnych zákonov. Aj preto čelí (spolu s Poľskom) bezprecedentnému postupu EÚ podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.
Obyvatelia a obyvateľky Maďarska sa v každodennom živote stretávajú s vážnymi problémami, ktoré ohrozujú celú škálu ich ľudských práv: obmedzovaním osobnej slobody, nerovným zaobchádzaním, obmedzovaním slobody prejavu a slobody médií, útokmi na nezávislosť a integritu súdov a, v neposlednom rade, aj postujúcim marginalizovaním a stigmatizovaním menšín.
Amnesty so svojou členskou, podporovateľskou a aktivistickou základňou vyzbierala vyše 64 000 podpisov pod petíciu na podporu ľudských práv a právneho štátu v Maďarsku a Poľsku. Petícia žiada vládu SR a vlády ďalších krajín EÚ, aby sa zasadzovali za ľudské práva a právny štát v Maďarsku, Poľsku, ale aj v celej EÚ.
Ukrajina
Na východe Ukrajiny prebieha okrem ozbrojeného konfliktu aj epidémia rodovo podmieneného násilia na ženách, varuje Amnesty International vo svojej novej výskumnej správe Nejde o súkromnú záležitosť: domáce a sexuálne násilie na východe Ukrajiny.
Ženy, ktoré zažili alebo zažívajú rodovo podmienené násilie na východe Ukrajiny, sa kvôli neefektívnym opatreniam vlády nedomôžu ochrany a pomoci, uvádza správa o skrytom, no neustále sa stupňujúcom probléme domáceho a sexuálneho násilia páchaného na ženách v regióne.
Konflikt medzi ukrajinskou armádou a separatistami podporovanými Ruskom viedol k zničujúcej sociálnej a ekomomickej kríze. Situáciu žien a dievčat ešte sťažuje ľahká dostupnosť zbraní. V oblastiach pozdĺž frontovej línie sú vystavné aj rôznym formám sexuálneho násilia zo strany vojenského personálu.
Amnesty International zdokumentovala osem prípadov sexuálneho násilia na miestnych ženách a dievčatách, pričom šlo o dva prípady znásilnenia, jeden pokus o znásilnenie a päť prípadov sexuálneho obťažovania, ktorých sa príslušníci vojenských síl dopustili v rokoch 2017 – 2018 priamo v obytných štvrtiach.
Oficiálne štatistiky o domácom rodovo podmienenom násilí – hoci nespoľahlivé a neúplné – ukazujú nárast zaznamenaných prípadov za posledné tri roky. V roku 2018 došlo v Doneckej oblasti k 76-percentnému nárastu hlásených prípadov a v Luhanskej oblasti k 158-percentnému nárastu v porovaní s priemerom z predchádzajúcich troch rokov.
Bielorusko
V uplynulom roku svet šokovali správy, svedectvá a fotografické či videodokumentačné materiály o brutálnom policajnom násilí voči pokojným protestujúcicm v Bielorusku. Polícia proti demonštrantom a demoštrankám, ktorí vyšli do ulíc po oznámení výsledkov prezidentských volieb, zasahovala obuškami, omračujúcimi granátmi či slzotvorným plynom a ľudí masovo zatýkala. Policajné zásahy si vyžiadali aj obete na životoch a mnohí zo zadržaných boli vystavení mučeniu a inému neľudskému zaobchádzaniu.
„Násilie zo strany polície sa po voľbách stalo štandardnou črtou politiky v Bielorusku. Akékoľvek nenásilné prejavy nesúhlasu sú brutálne potláčané. Pozorovatelia a pozorovateľky z Amnesty Interantional sa v Bielorusku stali priamymi svedkami a svedkyňami policajnej krutosti. Zaznamenali neprimerané použitie sily zo strany polície, vrátane používania omračujúcich granátov proti pokojnému davu, ako aj svojvoľné zatýkanie jednotlivkýň a jednotlivcov, ktorí sa do protestov vôbec nezapojili,“ uviedol riaditeľ Amnesty International Rado Sloboda.