TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
30. OKTÓBRA 2025
Vízové systémy v európskom schengenskom priestore fungujú ako prekážková dráha pre obrancov a obrankyne ľudských práv z rôznych častí sveta. Mnohým znemožňujú účasť na fórach, ktoré sú kľúčové na prijímanie rozhodnutí. Tieto prekážky sú v rozpore s právami a hodnotami, ku ktorým sa štáty schengenského priestoru hlásia, uvádza Amnesty International vo svojej novej výskumnej správe.
Správa s názvom „Zatváranie dverí? Ako vízové politiky v schengenskom priestore zlyhávajú voči obrancom a obrankyniam ľudských práv“ dokumentuje mnohé prekážky, ktorým čelia aktivisti a aktivistky zo 104 krajín s vízovou povinnosťou – najmä z Afriky, Ázie a Blízkeho východu –, keď sa pokúšajú získať krátkodobé víza na cestu do schengenského priestoru. Účelom ich cesty môže byť advokácia, sieťovanie alebo oddych od rizík, ktorým čelia v dôsledku svojej práce.
Analýza Amnesty International ukazuje, že k týmto obrancom a obrankyniam ľudských práv sa vo väčšine prípadov sú rasizovaní ako černosi a černošky, Ázijčania a Ázijčanky a/alebo moslimovia a moslimky. Negatívne dôsledky na ich mobilitu predstavujú nepriamu diskrimináciu.
„Nemožnosť získať schengenské víza znamená, že hlasy a svedectvá obrancov a obrankýň ľudských práv z krajín globálneho Juhu sú vylúčené z fór, ktoré sú kľúčové pre prijímanie rozhodnutí a ktoré zásadne ovplyvňujú ich životy,“ uviedla Erika Guevara Rosas, riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu, politiky a kampane.
„Štáty schengenského priestoru majú právo rozhodovať, kto vstúpi na ich územie. Dôsledky ich vízových systémov na obrancov a obrankyne ľudských práv zo 104 krajín však jasne ukazujú nesúlad medzi ich záväzkom chrániť obrancov a obrankyne ľudských práv a praxou v tejto oblasti.
Zabezpečenie prístupu obrancov a obrankýň ľudských práv ku krátkodobým schengenským vízam je nevyhnutné na to, aby si mohli uplatňovať svoje právo brániť ľudské práva bez diskriminácie. Systém prideľovania víz musí byť spoľahlivý, predvídateľný a transparentný a žiadosti musí vybavovať včas,“ doplnila Erika Guevara Rosas.
Prekážky pri získavaní krátkodobých víz
Vízový kódex EÚ, ktorý upravuje udeľovanie krátkodobých schengenských víz, umožňuje v odôvodnených prípadoch prijať žiadosti, ktoré nespĺňajú všetky požiadavky. Zdá sa však, že úradníci a úradníčky, ktoré spracúvajú žiadosti – vrátane externých poskytovateľov služieb – často o tejto flexibilite nevedia. To vedie k mnohým prekážkam vrátane vyradeniu niektorých žiadostí ešte pred tým, ako by sa dostali do fázy posudzovania.
Jednou z prvých prekážok, ktoré stoja v ceste získaniu schengenského víza, je už samotné zisťovanie, kde podať žiadosť. Mnohé členské štáty schengenského priestoru nemajú diplomatické zastúpenie v každej krajine s vízovou povinnosťou, respektíve ani uzatvorené dohody s týmito krajinami. To znamená, že od obrancov a obrankýň ľudských práv sa môže vyžadovať, aby vycestovali do inej krajiny, kde si môžu podať žiadosť. Vycestovanie môže pritom presahovať ich finančné možnosti alebo predstavovať bezpečnostné riziko.
Ďalšími prekážkami sú dlhé čakacie doby na termíny a lehoty na vydanie rozhodnutia či krátka platnosť víz. V niektorých prípadoch úrady vydajú víza príliš neskoro alebo len na veľmi krátke obdobie, neberúc do úvahy čas potrebný na cestu ani možnosť meškania letov.
Ľudia žiadajúci o víza musia často predkladať množstvo podporných dokumentov. Obyčajne sa od nich vyžaduje, aby predložili aj dôkazy o finančnom zabezpečení, ako sú potvrdenia o zamestnaní, výplatné pásky alebo doklady o vlastníctve nehnuteľnosti. To je obzvlášť náročné pre aktivistov a aktivistky, najmä tých, ktorí sú najviac marginalizovaní a diskriminovaní.
Obrankyňa ľudských práv z komunity dalitov v Nepále povedala Amnesty International: „Od ľudí, ktorí chcú navštíviť štát schengenského priestoru, žiadajú výpisy z bankového účtu. Predstavte si, čo to znamená pre niekoho, kto si sotva zarobí na denné živobytie. Niektorí ľudia sa chcú venovať advokácii na medzinárodnej úrovni, a takéto potvrdenia jednoducho nemajú – pretože bránia ľudské práva a väčšina ich práce je dobrovoľnícka.“
Tieto prekážky vedú k nepriamej diskriminácii obrancov a obrankýň ľudských práv, keďže vízové politiky členských štátov schengenského priestoru neprimerane zasahujú rasizovaných žiadateľov a žiadateľky. Vízové pravidlá sú formálne „rasovo neutrálne“, teda rasová ani etnická príslušnosť sa v nich priamo neuvádza. Existuje však silná korelácia medzi krajinami s vízovou povinnosťou a populáciami rasizovanými ako černošské, ázijské a/alebo moslimské.
Existujúca flexibilita a možné kroky vpred
V júni 2024 zverejnila Európska komisia revidovanú verziu Príručky k Vízovému kódexu EÚ – súbor usmernení, ktoré vysvetľujú, ako uplatňovať Vízový kódex EÚ. Súčasťou príručky sú praktické príklady, ako možno uľahčiť vybavovanie vízových žiadostí pre obrancov a obrankyne ľudských práv.
Amnesty International tento krok víta a vyzýva krajiny schengenského priestoru, aby zabezpečili rozsiahlu distribúciu a plnú implementáciu revidovanej príručky. Členské štáty musia zabezpečiť úplné vyškolenie vízových úradníkov a úradníčok na celom svete, ako aj externých poskytovateľov služieb. Všetky tieto osoby musia mať znalosti o tom, ako uľahčiť cestovanie obrancom a obrankyniam ľudských práv.
„Ministerstvo zahraničných vecí SR otvorene priznalo, že nemá žiadne pravidlá ani mechanizmy, ktoré by umožnili rozpoznať a chrániť obrancov a obrankyne ľudských práv v procese udeľovania víz. V praxi to znamená, že na Slovensku ani nevieme, či sme zamietli vízum obrankyni a obrancovi ľudských práv, ktorí riskujú vlastnú bezpečnosť, aby bránili práva iných,“ uviedol Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Organizácia zároveň vyzýva členské štáty schengenského priestoru, aby zhromažďovali údaje rozčlenené podľa rasovej a etnickej príslušnosti s cieľom ukončiť diskrimináciu vo vízovom systéme. Zároveň ich Amnesty International žiada, aby zaviedli zjednodušený vízový postup pre obrancov a obrankyne ľudských práv, vrátane zrýchleného vybavovania žiadostí. Okrem toho by mali schengenské štáty častejšie vydávať dlhodobé a viacvstupové víza ako nástroj ochrany, ktorý umožní obrancom a obrankyniam ľudských práv cestovať podľa potreby bez nutnosti opakovaného prekonávania rovnakých byrokratických prekážok.
Kontext situácie
Schengenský priestor tvorí 29 krajín, z ktorých väčšina sú členské štáty EÚ, ako aj nečlenské štáty, napríklad Švajčiarsko a Nórsko. Všetky schengenské krajiny sú pri vydávaní krátkodobých schengenských víz viazané Vízovým kódexom EÚ.
Amnesty International uskutočnila rozhovory so 42 medzinárodnými organizáciami so sídlom v schengenskom priestore aj v krajinách s vízovou povinnosťou, ktoré počas rokov umožnili cestovanie stovkám obrancov a obrankýň ľudských práv. Organizácia tiež zozbierala svedectvá 32 obrancov a obrankýň ľudských práv s priamou skúsenosťou s vízovým procesom.